#umelkyne

[galeriavyklad]

LIMITY NEKONEČNA Diana Paulová & Andrea Dudášová

Výstava Diany Paulovej a Andrey Dudášovej s názvom Limity nekonečna sa do výstavného plánu Galérie Výklad pre rok 2023 vybrala na základe úspešných výsledkov otvorenej výzvy. Obe autorky sú absolventkami VŠVU v Bratislave – Diana Paulová Katedry Dizajnu a Andrea Dudášová Katedry Socha, objekt, inštalácia. V rámci svojej umeleckej praxe tvoria separátne, ale i ako umelecké duo. V minulosti spoločne vytvorili napríklad projekt pre festival Tehláreň (2021).

Pre špecifickú „window gallery“ – Galériu Výklad, ktorá sa nachádza v exponovanej časti centra mesta Trnava, pripravili Diana Paulová a Andrea Dudášová site specific inštaláciu/environment. Spoločná intervencia vychádza z priestorových daností dvoch výkladov slúžiacich ako výstavný priestor. Zároveň ich forma nového vytvoreného prostredia vychádza z určenia a vizuality galérie ako takej. Vzniká tu optická ilúzia prehlbujúca priestor dovnútra alebo, naopak, vychádzajúca zvnútra von, ktorá pohlcujúco vťahuje pohlaď divákov a diváčok. V oboch výkladoch je simulované prostredie, ktoré imituje výstavný priestor, čím akoby vytvára priestor v priestore, výklad vo výklade, galériu v galérii… Je to priestor pre priestor, ktorý však neobsahuje výstavné exponáty, ale je exponátom sám. Autorky svojou intervenciou rozohrávajú optickú i významovú hru s diváctvom. Podnecujú ho rozmýšľať nad tým, ako súčasné vizuálne umenie funguje a aké sú jeho možnosti i možné úskalia.

Obe umelkyne vychádzajú najmä z osobnej skúsenosti, keď po ukončení štúdií na vysokej škole prišli do reality, ktorá je prednostne orientovaná na výkon a prináša neskutočne veľa možností. Až natoľko, že tieto neobmedzené možnosti sa nám môžu stať istým mentálnym väzením. Problémové rozhodovanie sa, ako si z mnohých ciest vybrať tú najlepšiu, môže naopak priniesť paralýzu a neschopnosť výberu vôbec. A tak môžeme naše rozhodnutia odďaľovať a čakať. Tento pocit prináša aj umelecký svet v podobe rôznych materiálových, technologických, ideových, trhových i konkurenčných možností, keď sa najmä absolvent/absolventka, ktorý/ktorá obrazne vychádza do sveta spod krídel školy, môže cítiť zmätený/zmätená.

Limity nekonečna teda vyjadrujú nespočetnosť možností pri rozhodovaní sa a zároveň akúsi existenčnú úzkosť z toho. Intervenciu môžeme vnímať ako aj ironickú narážku na galerijnú prevádzku, ktorá samotná môže glorifikovať isté typy výstavných priestorov ako „chrámov umenia“, trebárs v podobe „white cube“. Avšak v prípade Galérie Výklad to môžeme vnímať i v opačnom garde, že samotná inštalácia odkazuje na výnimočný netypický priestor ponúkajúci svoje prostredie pre mladých výtvarníkov/mladé výtvarníčky, ktorí/ktoré sa neboja experimentovať a vystavovať v rámci alternatívnej „off space“ a „artist run gallery“, ktoré sú stále v našom lokálnom kontexte (oproti Západu) skôr raritou. Galéria Výklad je zaujímavá i tým, že je nonstop galériou v centre mesta, ktorá vťahuje pohľady okoloidúcich, a tým zasahuje všetky typy/vrstvy/vekové kategórie divákov a diváčok.

Výstava Limity nekonečna Diany Paulovej a Andrey Dudášovej nás vyzýva uvažovať nad nekonečnom a dôvodom, prečo si niekedy nevieme vybrať takzvanú správnu cestu. Odpoveďou môže byť, že žiadna správna cesta neexistuje. Vždy to, čo bolo alebo nebolo správne, vieme zhodnotiť až s odstupom času a nie z pohľadu prítomnosti, tu a teraz. Každopádne, ak by aj nejaká správna cesta či rozhodnutie existovalo, vždy bude iné a špecifické pre každého z nás. Možno len treba prekonať strach a vykročiť… Tak, ako autorky vykročili smerom zvnútra výkladu do ulice, od seba k ostatným – okoloidúcim recipientom, od svojich subjektívnych pochýb k týkajúcich sa nás všetkých…

Text: Marianna Brinzová / kurátorka výstavy

Projekt, ako aj výstavný program Galérie Výklad pre rok 2023 z verejných zdrojov podporil Fond na podporu umenia.

Foto: Peter Lančarič

[kybervystava]

The Shape of Intimacy (2023) /exhibition/

FaVU, Káznice Brno

umelkyne: Terezie Rausová, Magdalena Šimurdová, Sara Wollasch

kurátorka: Viktória Citráková

/photos from exhibition/ 

[art-by-nerea]

Dnes nás je tu oficiálně 500! To je prostě neskutečný. Moc děkuji, že ještě tu se mnou. ✨ 🇬🇧 Today it's officially 500 of us here! That's unbelievable. Thank you for being here with me. ✨ #nereart #art_by_nerea #thankfull #akvarelčesky #akvarel #kvas #umelec #umelkyne #fler #flercz #patreon #patreonartist #artist #czechart #czechartwork #holkazmoravy #erasmus #brno #gouacheartist #gouachepainting #watercolourinspiration #watercolorartist #thankyou #dekuji #500 #umění #czechillustrators #czechartsupport #dnesmalujem #dneskreslim (v místě Skjoldhøjkollegiet) https://www.instagram.com/p/B-sOkGtH9RF/?igshid=rhcv83zussx3

[marketagarai]

VÝBĚR Z PUBLIKOVANÝCH TEXTŮ:

1. „Znepokojující mlčenlivost” text o snímku „Enkel” publikovaný v katalogu k výstavě „Erwartung” Marka Thera v Oblastní galerii Liberec, probíhající v období 16. 6. - 25. 9. 2016

2. „Současné trendy v queer kinematografii” 12/2016 tištěný měsíčník Artikl + online vydání: http://artikl.org/filmovy/soucasne-trendy-v-queer-kinematografii

3. „Gender v umění sexuality” 11/2016 tištěný měsíčník Artikl + online vydání: http://artikl.org/tema-mesice/gender-v-umeni-sexuality

4. „Je třeba oprášit Kočího” 8/2016 tištěný měsíčník Artikl, recenze na výstavu Richarda Kočího + online vydání: http://artikl.org/vizualni/je-treba-oprasit-kociho

5. „Jarmark marnosti” 7/2016 tištění měsíčník Artikl, recenze na výstavu Vanity Fair + online vydání: http://artikl.org/vizualni/jarmark-marnosti

6. „Rozzáření niterného temna” 6/2016 tištění měsíčník Artikl, recenze na výstavu Martina Gerboce + online vydání: http://artikl.org/tema-mesice/rozzareni-niterneho-temna

7. „Přes den máma, v noci umělkyně” 5/2016 tištění měsíčník Artikl, rozhovor s Darinou Alster + online vydání: http://artikl.org/tema-mesice/pres-den-mama-v-noci-umelkyne

8. „Obraz nemusí být krásný” 4/2016 tištění měsíčník Artikl, rozhovor s Martinem Mulačem + online vydání: http://artikl.org/tema-mesice/obraz-nemusi-byt-krasny

9. „Rodiště divokých snů” 2/2016 tištění měsíčník Artikl, rozhovor s Jiřím Černickým + online vydání: http://artikl.org/vizualni/rodiste-divokych-snu

10. „Identita objevená kyvadlem”1/2016 tištění měsíčník Artikl, článek o hypnoterapii + online vydání:  http://artikl.org/tema-mesice/identita-objevena-kyvadlem

11. „Vstává plzeňská kultura z hrobu?” recenze, 1/2017 tištěný měsíčník Artikl + online vydání: http://artikl.org/vizualni/vstava-plzenska-kultura-z-hrobu

12.  „Zápas s vnitřním temnem” filmová recenze, 12/2017 tištěný měsíčník Artikl + online vydání: http://artikl.org/filmovy/zapas-s%C2%A0vnitrnim-temnem

[kkovacova]

Kritik přichází znudene do studia umelkyne, rozhlíží se, hodnotí a udiven, co vidi, vyčerpán usedá. Tak ted nevim, zda se mu libi nebo nikoliv #englishbulldog . . . . . . . . . . #insta #art #colector #moma #painting #sothebys #pollock #christies #kuns #francisbacon #galleries #picasso #collectionneurs #contemporaryart #ostrava #expressionism #sothebyscontemporary #greatart #curator #moderngallery #artcurator #katarinakovacova https://www.instagram.com/p/B2UqCXRoaVh/?igshid=yrbgny3m9jza

[alesakzijem]

*Ujo sa zastaví pred dvoma štvrtačkami a mnou a opýta sa práve mna* UJ0 : ste budúcou umelkyňou? ME : nooo..*v hlave tolko myslienok a chaosu* D : my sme budúce umelkyne UJ0 : *povie mi* : vyzeráte ako Andy Warhol.

[sietovka]

Vivian: „Neviditeľná“ pozorovateľka pantomímy života

Vivian: „Neviditeľná“ pozorovateľka pantomímy života

Dojímavý román o žene, ktorá vo svojej osamelosti, nikým nepoznaná, pozorne sledovala svet cez objektív fotoaparátu. „Aby som sa k nej priblížila, spoľahla som sa na množstvo fotografií, ktoré ako denník tvoria mapu a vzácne svedectvo o jej ceste,“ vyjadrila sa autorka. Životný príbeh fotografky Vivian Maierovej, umelkyne, ktorej prácu svet objavil až po jej smrti v roku 2009, veľmi zaujal…

[prazskytankista]

Zpověď umělkyně, která odešla z Běloruska: Mnoho lidí už to tam nechtělo snášet. Holé ruce stojí proti zbraním

Mladší generace v Bělorusku propojená se svými generačními souputníky po internetu přemýšlí úplně jinak. Tak třeba ona bude tou hybnou protisilou tamního vývoje. Běloruská výtvarnice Anna Karan vyprávěla ParlamentnímListům.cz o svých pocitech spojených s opozicí Lukašenkova režimu, která o sobě dala více vědět před rokem. Právě jí, ještě s dalšími výtvarnicemi, zakázali v Minsku výstavu. source https://www.parlamentnilisty.cz/arena/rozhovory/Zpoved-umelkyne-ktera-odesla-z-Beloruska-Mnoho-lidi-uz-to-tam-nechtelo-snaset-Hole-ruce-stoji-proti-zbranim-675491

[fabulaklub]

Diskusia o knihe Jeseň od Ali Smith [30/10/2020]

Ali Smith je súčasná škótska spisovateľka, ktorá je známa najmä svojím literárnym kvartetom s názvom Seasonal. Každá časť má meno po jednom ročnom období a začína od jesene. Jeseň vyšla v roku 2016 a rozpráva sa v nej o nezvyčajnom príbehu jednej lásky, ktorá je prepletená s aktuálnou politickou situáciou vo Veľkej Británii či odkazmi na slávne a nezávislé umelkyne 20. storočia.

Tento príbeh nesie názov Jeseň a je súčasťou kvartetu. Prečo si myslíte, že práve táto kniha sa volá Jeseň? Čo sa ňu okrem počasia môže v príbehu odkazovať?

Príbeh v knihe neplynie chronologicky. Pozostáva z flashbackov, spomienok, snov či úryvkov z časopisov. Ako sa vám páčil/nepáčil tento spôsob vyrozprávania tohto príbehu? Prečo si myslíte, že Ali Smith zvolila práve tento spôsob?

Ali Smith v knihe taktiež použila reálne umelkyne ako maliarku Pauline Boty či modelku Christine Keeler. Ako ste to vnímali? Hľadali ste si niečo o týchto významných ženách v umení? Prečo podľa vás vybrala Ali tieto ženy?

Kniha je zasadená do Veľkej Británie v roku 2016. Nastali isté politické zmeny, ktorých sme boli súčasťou už aj my. Všimli ste si o čo išlo?

[galeriavyklad]

KANIBALIZMUS Erika Mészárosová

Výstava Kanibalizmus je súčasťou väčšieho umeleckého cyklu zahŕňajúceho objekty, inštalácie a performancie vychádzajúce z predchádzajúcej i súčasnej umeleckej praxe vizuálnej umelkyne Eriky Mészárosovej (SK/HU). Autorka sa prostredníctvom svojej tvorby zameriava na sociálno-ekologické problémy, históriu a folklór, ktoré sa tiež stali lajtmotívom výstavy Kanibalizmus, ktorú pripravila pre špecifický priestor Galérie Výklad.

Erika Mészáros na základe idey Umberta Ecca skúma možnú situáciu konca sveta, kedy sa pod vplyvom nedostatku jedla všetci prinavrátime ku kanibalizmu – silné jedince požerú slabé a choré. Uvažovanie nad blížiacou sa apokalypsou umocňuje aj súčasná klimatická problematika, globalizácia, ekonomická kríza, vojna atď. Ďalším ideovým východiskom je kniha o globálnom otepľovaní – Neobývateľná Zem (2019) od žurnalistu Davida Wallace-Wellsa, v ktorej autor popisuje dopady klimatickej katastrofy na našu planétu a produkciu potravín. Invazívne rastliny pohlcujúce všetko naokolo dáva do metaforického vzťahu k tzv. mačom (bielym nadradeným heterosexuálnym mužom), obrazne konzumujúcich chorých alebo slabších jedincov (ženy, deti, starých ľudí).

Tapisérie Eriky Mészáros vystavené v Galérii Výklad nepriamo vychádzajú zo spomenutých teoretických východísk a z folklórnych motívov. Zobrazujú výšivky invazívnej rastliny, ktorá je (alebo bude) čiastočnou príčinou vyhynutia obilnín potrebných pre náš život. Autorka do častí rastlín vyšívaných plastickým stehom kóduje ikonografické odkazy spojené s históriou a biblickými víziami o konci sveta. Objavujú sa tu motívy buriny, krvavé slzy, korene, stonky a výhonky štylizované do tvaru ohňa alebo tvarov pripomínajúcich mužské reprodukčné orgány. Mészáros tým odkazuje na produkčnú funkciu (sféra verejná) zastúpená predovšetkým mužmi („burinami“) a reprodukčnú funkciu (sféra súkromná) zastúpená ženami (úžitkovými rastlinami), ktorá je oproti produkčnej sfére pomalšia. Menej orientovaná na nárazový výkon a kvantitu, ale skôr zameraná na dlhodobí proces a kvalitu.

Úvahy a (nie len komunitné) postupy tvorby Eriky Mészáros vychádzajú okrem spomenutých zdrojov najmä z teórií „ekofeminizmu“ – spojujúceho feministické a environmentálne teórie a prax, ktoré sa snažia upozorniť na to, že problémy životného prostredia a nerovného postavenia (nielen) žien v spoločnosti spolu úzko súvisia. „Ekofeminizmus“ skúma historické, symbolické, koncepčné i teoretické súvislosti medzi útlakom žien a devastovaním prírody. Tento prúd zastáva názor, že príroda je veličinou sama o sebe, nezávislá na ľuďoch. Je to aktívny subjekt, ktorý sa ale vďaka historickému vývoju dostal do podriadenej a zneužívanej pozície – pozície (vyčerpateľného) zdroja. Podrobená pozícia prírody pravdepodobne pramení z násilného prístupu modernistickej vedy k prírode a jej snahy ju ovládnuť a dominovať jej. Práve takzvané „femínne“/feministické hodnoty – spojenie s druhými, altruizmus, empatia, starostlivosť o iných, spolupráca, orientácia na komunitu, citlivosť k ľudským potrebám, ktoré by sa dali zhrnúť ako vnímanie/chápanie citlivé na kontexty, sú historicky (ale naďalej i v súčasnosti) považované za menej hodnotné. „Ekofeminismus“ naopak tieto hodnoty vyzdvihuje a poukazuje

na ich environmentálne prínosy. Prínos vidí v dôraze na takzvanú „etiku starostlivosti“, na emocionálnu a vzťahovú rovinu života a jestvovania na našej planéte. Do centra našej súčasnej pozornosti by sa teda mala dostať práve táto „etika starostlivosti“, ktorá je však vnímaná, nie ako vlastnosť, náležiaca jednému biologickému pohlaviu, ale ako činnosť, aktivita, proces, ktorý so sebou nesie ekologicky žiadúce aspekty života. „Etika starostlivosti“ inklinuje k cyklickosti, nemá inštrumentálny charakter, nedá sa ľahko kvantitatívne zmerať a rezonuje s obrazom prírody, ktorú je potrebné chrániť a starať sa o ňu. Cyklickosť je environmentálne zaujímavá i preto, že je základom environmentálne priaznivých procesov, ako sú napríklad recyklácia, znovu využívanie zdrojov a pod. Asi to je dôvod prečo sa práve ženy stávajú/stávali bližšie prírode, i cez svoju biologickú cyklickosť (menštruácia, pôrod, kojenie). „Ekofeminizmus“ logicky vychádza z feministických teórií, ktoré sa snaží aplikovať na environmentálne prístupy/politiky a „poľudštiť ich“.

Text: Marianna Brinzová / kurátorka výstavy

Foto: Peter Lančarič

Výstavu, ako aj chod Galérie Výklad, z verejných zdrojov podporil Fond na podporu umenia.

[venuvlondyne]

Ahojteeee!!!!!!!!!!!! Tak vam dneska musim povykladat pribeh o tom jak sem se dostala na instagram LUSH :D zase sem koncila ve 3 protoze josh v noci opet diszokejoval, tak sem se sla po praci projit a pak sem jela na oxford jakoze nakoupim nejake darky.. v lush samozrejme klasicky narvano, mimka po mne chtela at ji vyberu 5 bomb tak rikam vezmu to odshora tam bude aspon min lidi. Tak sem tam prisla, plnu hlavu vseckych vuni a furt sem premyslala co te mimce teda vybrat a jak tam sou ty hrozne ochotne prodavacky co sou s vama hned nejlepsi kamosky tak jedna mi rika ze nechces si udelat vlastni tasku??? Je to uplne specialni akce jen dneska a jen v tomhle obchode!! No byla z toho cela uplne nadsena, ja sem mela plnou hlavu toho co mam koupit takze sem ji moc nevnimala a rikam ze ne ze dekuji.. pak sem ale sla kolem toho stanku kde se to delalo a vypadalo to hrozne suprove a vsichni tam z toho byli nadseni a uplne me nakazili, tak rikam ze to teda zkusim :D tak sem koupila prazdnou tasku a tedka tam byly vystavene ukazkove a kazda mela na sobe ten napis udelejte si fantastickou koupel preneste se do jine dimenze nebo jak to tam je a jakoby ty barvy si clovek mohl udelat jake chtel okolo a vsichni to proste meli prouzkovane nevim proc :D a rikam ze to nechci s tema pruhama ze se mi to tak nelibi ze tam chci co nejvic barev a ta holka ze tak to zkus a uvidime co z toho bude tak sem vzala ty nejzarivejsi barvy a jen sem to na to tim stetcem cakala a prskala a hrozne sem si to uzivala, ta holka mi rika ze ty si uplne jak pollock :D no a ja sem z toho byla tak nadsena a ted vsecky ty prodavacky porad vykladaly jak je to krasne a uzasne ze to doted nikoho jeste nenapadlo tak udelat a uplny hloucek lidi tam byl, vsichni si to fotili a nataceli no ja sem byla uplna umelkyne!!!!!!!!! :D:D:D akorat potom se to muselo cely ten nanos barev setrit takovou velkou spachtli a jakoby to vtlacit do te latky tak sem se uplne bala ze to dopadne jak kdyz se smichaji vsecky barvy temperek dohromady takova ta hnusna hnedofialova ale dopadlo to uplne bombove!!! Uz jak se tam susila tak vsichni porad chodili a chvalili mi ji a pak za mnou prisla ta prodavacka co byla nejvic nadsena a tak mi poseptala at jdu s ni ze me chce vyfotit a dat na instagram ze mam nejhezci tasku ale at to nikomu nerikam protoze by to ostatnim bylo lito :D ja uplne cozeeeee vy me date na lush instagram no ja sem hrala jakoze jojo tohle se mi stava kazdy den ale vevnitr sem uplne jasala!!! A pak kdyz sem to teda nasla ve stories a vidim ze sem fakt jedina koho tam dali!!!!!! OMGGGGG presne jak napsaly kocky zivotni mise splnena muzu zemrit :DDDDD a potom jsem se vratila zpatky k nakupovani ale kazdy uz vedel o moji tasce a jak sem ji tam nosila tak cele dve hodiny mi ji porad nekdo chvalil a ty prodavacky si se mnou zacly vykladat a pak uvidely tu tasku a uplne ze jeeee to jsi ty!!!!! :DDDDDDDDDDDD tak to je prosim muj uzasny pribeh o jeste uzasnejsi tasce ktera je stejne ale uplne obycejna :D ale vlastne asi neni kdyz je tak slavna a ma takovy pribeh o svem stvoreni cooo

[autoring]

Slovenská umělkyně Deana Kolenčíková se představí v ostravské Galerii Dukla v městské části Poruba. Půjde o letošní poslední výstavu v tomto netradičním výstavním prostoru. Mladá umělkyně připravila výstavní projekt nazvaný Když burnout dostihne i Slunce, v němž se mimo jiné zabývá symbolikou této hvězdy.

[kritikycz]

Frida Kahlo a její mistrovská díla - Život a dílo jedné z nejvíce fascinujících umělkyň světa

Kniha, která vás provede životem Fridy Kahlo a zároveň jejím uměleckým dílem. Uvidíte, jak se vyvíjel její život a paralelně s ním i její obrazy. Kromě toho ve druhé části najdete samotné reprodukce děl, které jsou vždy doplněny krátkým textíkem, který osvětluje kontext samotného díla.- Více na https://www.kritiky.cz/recenze-knih/2019/frida-kahlo-a-jeji-mistrovska-dila-zivot-a-dilo-jedne-z-nejvice-fascinujicich-umelkyn-sveta/

[herbstvintage]

Praha prvorepubliková, vol. I - osvietená myseľ

Október je tým mesiacom, keď si všetci svorne, oba naše národy, pripomenieme udalosti, ktoré viedli k tomu, že sme začali existovať, pracovať, bojovať, myslieť a tešiť sa sami za seba. Naše túžby dokázať iným, impozantným, ale i samým sebe, že na to máme sa pred sto rokmi zhmotnili v realite a my sme sa v jeden októbrový deň naozaj slobodne nadýchli a započali sme žiť našu prvú republiku.

Celý tento rok sa mi s týmto momentom v dejinách spája viac, ako po iné roky (snáď je to tou storočnicou). Preto bolo iba prirodzené venovať októbrové blogy fenoménu prvej republiky, hľadať jej stopy, zvyšky, iskry i farby v meste, ktoré bolo hlavným miestom v lavíne našich spoločných dejín. A tak sme zišli z romantickej a patetickej letnej mohyly a vtancovali veselým krokom do trblietok rozkošnej a krásnej Prahy.

Našim hlavným cieľom bola odborná konferencia Spoločenská role módy po vzniku Československé republiky, ktorú organizoval Národní památkový ústav v rámci svojho cyklu Historie odívání v českých zemích na pôde Akademie vied ČR. Keďže sú dejiny odievania mojim koníčkom, vždy sa rada dozviem nové od ľudí povolaných, ktorí sa v danej oblasti vyznajú a bádajú. Prezentované výstupy výskumu historikov, etnológov či kurátorov ma naozaj obohatili. Mala som za to, že aj iných fanúšikov dobovej módy (a že ich je) konferencia zaujme, ale asi sa obohatiť nepotrebovali. Príspevky boli obsiahle, každý sa venoval inej oblasti. Prvá polovica sa sústredila na civilnú módu a mestský životný štýl, druhá polovica už prezentovala špecifickejšie témy - český svojráz, vývoj liturgického odevu či odevu sokolského či športového. 

V prvom bloku predstavila Dr. Miroslava Burianová fenomén módy “elegantnej”, s prízvukom na definíciu pojmu elegantný. Podľa nej elegantne odetý človek nemusí byť ten, ktorý má dobrý vkus či prostriedky na kvalitný odev či šperk, ale ten, ktorý sa vie správne obliecť na tú-ktorú príležitosť. Predstavila módu ako prejav životného štýlu zaujímavých žien prvej republiky rôznych profesií, napr. manželky veľvyslanca, módnej referentky, herečky, športovkyne, senátorky, umelkyne... Mohli sme sa tak okrem trendov v odievaní dozvedieť niečo i o osudoch a životoch zaujmavých a inšpiratívnych žien, ktoré svojim pôsobením jednoznačne obohatili medzivojnovú spoločnosť.

Pani doktorka Eva Uchalová, kurátorka z Uměleckoprůmyslového muzea, rozprávala o spolku Pražská móda, čo bol spolok založený skupinou krajčírov, podnikateľov z módneho oboru, odevných výtvarníkov a iných s cieľom “starať sa o zvelebenie pražskej módy hľadiac na účelnosť, vkus a dobrú akosť”. Od roku 1923 vydával módne albumy, usporadúval prehliadky a študijné zájazdy. Keď si človek listuje rôznymi spoločenskými časopismi tej doby, natrafí na reportáže a články členov tohto spolku, fotografie zo zájazdov a pod. Táto prednáška mi doplnila vedomosti o tejto téme a pomohla zaradiť mnohé kusé informácie, ktoré som mala do širšieho kontextu.

Ďalej sme sa dozvedeli ako prebiehala mravenčia práca pri bádaní o tom, ako asi mohol vyzerať originálny poťah auta prezidenta Masaryka, a veľmi prínosný bol aj vstup pána Polácha z Múzea Novojičínska o klobúčníckom priemysle. Popísal jeho vývoj a reorganizáciu od rozpadu RU počas celého medzivojnového obdobia. V tomto prípade je pekne opísaný spôsob a vývoj reklamy, ktorým sa výrobcovia snažili predať svoje produkty. Jeho príspevok mal na podklade vývoja klobúčnického priemyslu predstaviť vývoj reklamy v spomínanom období. Využil  k tomu pramene a zdroje z archívov múzea. Po klobúkoch nasledoval vstup o dámskych účesoch, ktorý bol asi najslabším článkom prvej polovice konferencie, pretože nevychádzal z odborného výskumu a nemal ucelenú koncepciu. 

Zaujímavá bola prednáška o vývoji a role šperku v danom období, v období demokratickom, keď sa šperk mal stať súčasťou života moderného človeka všetkých spoločenských vrstiev. Začal sa preto vyrábať z menej cenných materiálov, avšak jeho umelecké a remeselné prevedenie jeho cenu zvyšovalo. Zoznámili sme sa so šperkom z umeleckého družstva Artěl. Šperk prestal byť demonštráciou majetnosti, ale stal sa umeleckým doplnkom vizáže svojho nositeľa. 

Druhá polovica konferencie sa venovala vyššie uvedeným, veľmi špecifickým témam vývoja, ktorý je typický pre českú časť vtedajšieho Československa. Úprimne, výroba chodských krojov či prvky českého ľudového odevu sú pre mňa veci vzdialené a v rámci kontextu dejín odievania na Slovensku menej významné. Viac ma zaujíma slovenský svojráz a ľudový motív v medzivojnovom odievaní u nás, o ktorom sa veľa dozvieme napr. v knihe Móda na Slovensku v medzivojnovom období od Zuzany Šidlíkovej. Je smutné, že sa o týchto a iných veciach na Slovensku z úst odborníka dozvieme iba veľmi málo. Prednášky o dejinách módy tu majú veľmi slabú úroveň.

Ku konferencii výjde aj zborník s publikovanými prednáškami, ktorý odporúčam každému, kto si rád doplní vedomosti o medzivojnovom odievaní v ČSR. My sme sem prišli práve z tohto dôvodu, pretože si myslíme, že sa je stále čo učiť, a zároveň bola pre nás táto konferencia zárukou kvality a kvalifikovanosti prednášajúcich, ktorí nám podali relevantné výsledky svojich výskumov. Túto návštevu sme zakomponovali do nášho výletu hľadania prvorepublikovej nálady v stovežatom meste. O tom čoskoro v ďalšej časti.

Foto: Barbora Šlosarová, M. Herbst

[ktojecenaoskaracepana-blog]

Kto je Cena Oskára Čepana

Kto je Cena Oskára Čepana

Do Ceny Oskára Čepana sme sa hlásili individuálne, každý sám za seba. Keď sme boli v Apríli 2017 porotou zvolení do finále, tešili sme sa, ako na možnosť vytvoriť nové dielo pre výstavu v Nitrianskej galérii, tak na kontakt s novým publikom a kritikmi, a v neposlednom rade zo šance získať titul laureáta a odmeny s ním spojené. Vzťahy medzi nami boli od začiatku priateľské, ale kvôli prítomnosti elementu súťaže, aj rozpačito kompetitívne. Počas šiestich mesiacov, ktoré nasledovali, sme mali šancu pozrieť sa na Cenu Oskára Čepana zvnútra. Jej bytosť, zvyky a správanie nás primäli k mnohým dialógom a diskusiám. Stav, v akom sa nachádza, ovplyvnil náš postoj k nej samotnej, a zároveň nás prinútil prehodnotiť našu pozíciu a úlohu, ako jej finalistov. Preto teraz, dva týždne pred otvorením výstavy, píšeme túto esej jedným hlasom. Bez ukazovania prstom sa v nej pokúsime predostrieť pár dôležitých otázok a podnetov.

Udržateľné podhubie

Uvedomujeme si, že nedostatky Ceny Oskára Čepana sú predovšetkým symptómami hlbších problémov slovenského spoločensko-kultúrneho života. Zároveň však veríme, že táto cena by mala byť príkladom toho, ako to má byť, nie podriaďovať sa tomu, ako to je. Najprestížnejšie ocenenie pre mladých umelcov by malo viesť, nie nasledovať, a to nielen tým, čo robí, ale aj ako to robí. Má byť súčasťou živnej pôdy, nie vyschnutým kýpťom.

Vytvárať a starať sa o udržateľné podhubie umenia schopného hodnotovej reflexie súčasnosti je nevyhnutnou podmienkou pre jeho existenciu. Ak mu takýto základ chýba, ťažko dochádza k akémukoľvek rozvoju. Nečudo, že máme pocit neustáleho začínania od nuly. Nevyhovujúce nastavenie pracovných podmienok pre súčasných umelcov sa totiž nevyhnutne odráža na úrovni kvality umeleckej práce a na jej kontinuite. Najjednoduchšie je viniť podfinancovanie kultúrneho prostredia – robíme to radi a často; nemenej vážnym a ešte stále prehliadaným problémom je však skreslený pohľad na prácu umelca[1] ako takú. To, že Cena Oskára Čepana vo vzťahu k svojim finalistom vykazovala známky toho druhého, nás motivovalo k tomu, aby sme sa hlbšie zamysleli nad jej štruktúrou, náplňou a poslaním.

Sme malá scéna, ktorá nepotrebuje polarizáciu a súťaž, ale dialóg a spoluprácu. Ocenenie by malo zo svojej pozície tento stav reflektovať. Malo by mať iný cieľ než každoročné vyprodukovanie laureáta a následné umytie si rúk. To je na ňu príliš krátkozraké. Pristala by jej iná podoba než tá súťaživá.

Aká je tvár najprestížnejšieho ocenenia pre mladých umelcov? Aký odkaz im chce odovzdať? Čo ak by sa toto pasívne teleso premenilo na živú platformu? Ak by účelom Ceny Oskára Čepana, namiesto pochybného víťazstva jednotlivca[2], bola kvalitná kritická diskusia? Ak by sa väčšia váha prikladala procesu než produktu?

Čo je pre umenie najcennejšie?

Výstava finalistov Ceny Oskára Čepana 2017 v Nitrianskej galérii[3]predkladá otázku ako sa postaviť k oceneniu, ktoré bojuje s krízou identity a začať s liečbou kontextu, v ktorom sa nachádza. Potenciál slovenského kultúrneho prostredia je práve v jeho problematickosti a nerozvinutosti. Je tu priestor na vytváranie infraštruktúr, s ktorými sa budeme vedieť stotožniť, založených na kritickosti, schopnosti reformy a seba-reflexie, na rešpekte k umeleckej práci. To, aký vzduch budeme pri tom dýchať ale záleží od kvality našej spolupráce.

Umelci, kritici, galeristi, zastupitelia inštitúcii, kultúrni pracovníci, praktizujme asertivitu, svedomitosť, priamočiarosť, prajnosť a otvorenosť. Vytvorme si podmienky, v ktorých budeme mať chuť zakladať, budovať a zostať.

Finalisti Ceny Oskára Čepana 2017

[1] Slovo umelec tu slúži ako pomenovanie povolania a zahŕňa umelkyne, umelcov aj umelecké kolektívy.

[2] Víťazstvo v súťaži, ktorá má kritériá, ale je bez pravidiel si dovolíme nazvať pochybným.

[3] Prostredníctvom gesta a diela. http://artalk.cz/2017/11/03/kto-je-cena-oskara-cepana/ 

Who is Oskar Cepan Award.

We applied for Oskar Cepan Award individually, everyone for her/himself. When the jury chose us for the final, in April 2017, we were thrilled about being given the opportunity to make new pieces for the exhibition in Nitra, looking forward to the interaction with a new audience and new critics, and, last but not least, we were excited about the possibility of winning the award and the rewards that go with it. Since the beginning, we have been very friendly, but - due to the competition element - also awkwardly competitive. During the following six months we had the chance to look at Oskar Cepan Award from the inside. Its entity, habits and behaviour led us to many dialogues and conversations.  The state it is in affected our attitude towards it, and drove us to reconsider our position and role as its finalists.  That is why now, two weeks before the opening of the exhibition, we are writing this essay in a single voice. In it we will attempt, without pointing any fingers, to present a few important questions and motivations.

Sustainable mycelium

We realise that the shortcomings of Oskar Cepan Award are above all symptomatic of deeper issues within the socio-cultural life in Slovakia. At the same time, however, we believe that this prize should be an example of what should be, it shouldn’t conform to what is. The most prestigious award for young artists should lead, not follow, and it should do this not only but what it does but how it does it. It should be a fertile soil, not a dry stub.

Creating and caring for a sustainable mycelium of art that is capable of reflecting on contemporary values is a necessary condition of its existence. If this foundation is missing, it is hard for any progress to occur. No wonder we feel we’re always starting from scratch. Artists' unsatisfactory working conditions are inevitably reflected in the quality of artistic production and its continuity. To blame the underfunding of the cultural enterprise is the easiest - we like to do it and we do it often. An equally serious - and yet still overlooked - issue, however, is the distorted outlook on artistic1 work itself. The fact that Oskar Cepan Award’s relationship to its finalists showed signs of the latter led us to contemplate its structure, purpose and mission.

We are a small scene that does not need polarisation and competition but a dialog and cooperation. The award’s position should reflect this state. To produce a yearly laureate and wash its hands should not be its only goal. That is too shortsighted for it. Another form, not a competitive one, would suit it well.  What is the face of the most prominent award for young artists? What is the message it wishes to give them? What if this passive object changed into a living platform? If, instead of a disputable2 win of an individual, the goal of the award was an excellent critical discussion? If more emphasis was put on the process not the product?

What is most valuable for arts?

The exhibition of the finalists of Oskar Cepan Award 2017 in the Nitra gallery3 presents the question of how to approach an award that is struggling with an identity crisis and to start with a healing of the context it finds itself in. The potential of Slovak cultural environment lies exactly in its problematic and undeveloped nature. There is room for the creating of infrastructures that we can identify with, ones based on critical thinking, flexibility, the capacity of self-reflection and the respect for artistic work. The quality of the air we will breathe will depend on how good our cooperation will be. Artists, critics, gallerists, leaders of institutions, cultural workers - we practice assertiveness, diligence, straightforwardness, kindness and openness. Let’s create conditions that will make us want to establish, build and stay.

Finalists of Oskar Cepan Award 2017

1 The word artist is here used as a name of a profession and includes artists as well as artistic collectives.

2 The winning in a competition that has criteria but does not have rules, is, we dare to say, disputable.

3 Through the action and the artwork.

[jakubmazan]

Sunár týždňa 17.

Nie, opäť tam hore nemám preklep.

Minulý týždeň sa toho udialo na Slovensku tak veľa, že by sme z toho v normálnej krajine mohli chytiť možno aj trošku šok. Dobre, že sa Slovensko riadi podľa motivačných obrázkov z facebook stránky Svet úspešných a preto my nie a nie byť normálni. Chvalabohu, inak by sme to totižto nikam nedotiahli a ešte by nás mohol aj šľak trafiť.

- Fico je dobráčisko jak hora. Jak Dobšinský kopec. Rozhodol sa prilepšiť zamestnancom. Minimálka pôjde hore, budú príplatky za prácu cez sviatky, noc a víkend… Rovnako ako zamestnanci sa určite tešia aj zamestnávatelia. Ale inak pekný krok. Lebo teraz treba, keď sa sype jedna kauza za druhou. 

 - Premiérovi našej krajiny v podstate nevadí ani to, že sa na pôde parlamentu lustrujú listy poslancom. Ja si neskromne tipnem, že by mu to však vadilo, keby je premiérom o niečo nazvime to “čistejšej” krajiny. Tam by na takejto, pre nás predsa smiešnej kauzičke, vláda padla, jak priemernejší pijan pod stôl po výplate.

- K celému problému by sa chcel vyjadriť aj kpt. Andrej Danko, ktorý za to všetko nesie priamu zodpovednosť. No je bohužiaľ už druhý týždeň, ako správny vlastenec, na rekreačno-relaxačnom pobyte na chate v Hornej Maríkovej a nemá tam signál. Nevadí. Šak dá vedieť, keď príde čas.

 - V TA3 sa Robčo opäť sťažoval na RTVS, lebo si to proste neodpustil, na to, že radšej informujú o osýpkach, ako o jednej z 1358 štatistík Európskej Únie, v ktorej sme práve trošku lepší. Teda v preklade: Nepáči sa mu o čom média (a hlavne RTVS, lebo ju potrebuje teraz pred voľbou generálneho riaditeľa čo najviac pošpiniť) informujú. Ale zároveň sa v tom istom rozhovore chválil aj tým, že naše média patria k tým najslobodnejším na svete. Tak ja neviem uš. Necítite z toho predsa len jemnú rozorvanosť duše? Či?

 - Do boja o post šéfa RTVS sa prihlásil aj Feďo Flašík. Fedor je marketingový frajer (bez irónie), ktorý dostal k moci HZDS, spoluzakladal SMER a pohyboval sa aj médiách. Okrem toho má aký-taký prehľad o svete a predpokladajme, že aj dobré vzťahy s Robčom, čo ťa v našom štáte automaticky posúva na “polpozišn” lepšie, ako najrýchlejší meraný tréning F1. Riaditeľa RTVS predsalen volí parlament a teda… Uvidíme no.

 - V jednom rozhovore v Vašom Mikom som medzi riadkami vyčítal, že by v prípade neúspešného znovuzvolenia, podľa môjho názoru mohol skončiť v politike. Si inak viem aj predstaviť, že kde. Dobrá konšpirácia že? 

 - Keď už sme teda pri tých konšpiráciách. Univerzita sv. Cyrila a Metodmana v bohom zabudnutej (neber, to tak vážne) Trnave sa načisto zbláznila. Na vedeckú mediálnu konferenciu pozvala najznámejšieho konšpirátora a človeka čo má furt tú najčistejšiu pravdu sveta. Inými slovami blázna čo vydáva časák Zem a vek. Ak neviete kto a čo to celé je, ani si to neuvedomujete, ale žijete o dosť plnohodnotnejší život. Je to hanba a hlúposť a … a tu by som radšej aj skončil.

 - Nejaká speváčka v telke pred státisícmi divákmi predviedla svoj mozgový potenciál, keď sa snažila prezentovať názor, že Zem je plochá. Gratulujem a želám veľa šťastia v normálnom živote. Len ma zarazilo koľko ľudí si na tom celom začalo ulietať. Sa robíte jak keby ste nikdy nemali kurva dobré LSD z Holandska... Toto celé, by bola ešte pred pár rokmi “kauza” takej hodnoty, ktorej by nikto normálny nevenoval viac ako 3 sekundy nasprostastého pohľadu do prázdna. Dnes s nástupom internetov a utkvelou potrebou sa ku všetkému vyjadriť, nám šeckým doradu tak drbe, že nie sme o nič plochejší, ako kritické uvažovanie dotyčnej národnej umelkyne.

 - NAKA obvinila fašistov z fašizmu. Spravila to síce o trošku teatrálnejšie ako, by sa možno patrilo, ale v konečnom dôsledku... jebať. Fašisti patria do basy, nikde inde. Dovyprávané.

 - Objavil som, pre mňa osobne, bizár na ktorom som sa mentálne odpálil podobne jak za starých, sex&drugs&rocknroll, časov na intráku, len z niečoho iného. Celé sa to volá Martin Daňo. Nepoznáte? Verte tomu, že nepotrebujete vedieť o nič viac, ako som pre vás spísal. Je to zložité jak vesmír, tak čítajte pls s porozumením.

Maťo si o sebe myslí, že je novinár. Len to má jeden maličký zádrhelík. Je asi taký novinár, ako keď by ste si povedali, že ste futbalista. Ste však taký slabý futbalista, že vás žiadny futbalový klub nechce. Ani dedinská 46. liga a tak si poviete, že si založíte vlastný klub. Nazvime ho napr. TJ Sólo. Chvíľku sa rozhodujete či budete brankár, alebo útočník, ale aj tak vám je to v podstate prd platné. Pretože, ako asi viete, futbal je kolektívny šport a keďže ste sám, vaše zápasy sú vopred predurčené na neúspech. Vás to však neodradí, lebo, ako vravia motivačné obrázky, nič nie je nemožné a tak si idete za svojím snom a časom na vaše zápasy začnú chodiť aj ľudia. Pár sto fanúšikov, z ktorých 10% sa chce ísť iba opiť na dedinský futbal, ďalších 10% sa dobre baví na tom, ako sa strápňujete a 80% zmätených ľudí, čo nestihli autobus na hokej a veria vám, lebo si myslia, že bojujete s veternými mlynmi nespravodlivosti vesmíru, keď hráte furt 1 proti 11-tim. Vám z tohto celého našupu, po jednom extrémne vyrovnanom zápase, jebne v bedni a myslíte si, že hrávate El Clásico pred 90tis. ľuďmi. V skutočnosti však naozaj nie ste futbalista, ale iba obyčajný šašo. No a nejako takto to má tento frajer s médiami a novinárčinou. Pulitzerova cena a pohár Ligy majstrov sa už nevedia dočkať.

Cmuq. Píšeme si. Kuko