#umelkyne

[galeriavyklad]

NEW YORK TELEPHONE CONVERSATION Michaela Moravčíková

Výstava New York Telephone Conversation slovenskej vizuálnej umelkyne Michaely Moravčíkovej (1991) je v poradí druhým projektom z výstavného planú Galérie Výklad na rok 2024. New York Telephone Conversation je zameraná na premeny v maľbe a nomádstvo, ktoré ponúkajú dostatočný časový priestor. Intervencia v trnavských výkladoch zahŕňa maľby, kresby a grafiky, ktoré vznikali v horizonte posledných dvoch rokov. Autorka sériu ešte neuzavrela a naďalej vytvára práce do nej patriace. Michaela Moravčíková počas posledných rokov cestovala medzi Európou a Amerikou, a tak spoznávala i rôzne kultúry, krajiny a ľudí. Z ciest si priniesla rôznorodé mikropríbehy, ktorým formou následnej postprodukcie dáva šancu stať sa makropríbehom. Z pobytov si odniesla i nový vizuálny slovník, ktorý si pre svoju tvorbu adaptovala. Aktuálne vo svojej praxi prepája maľbu, grafiku a kresbu do väčšieho celku alebo tieto techniky vrství. Výsledky jej experimentov, ktoré vznikali za posledné dva roky (2023 – 2024), prezentuje aj v Galérii Výklad v Trnave. Výstava New York Telephone Conversation sa ideovo zameriava na mechanickú postprodukciu maľby a nomádstvo, ktoré autorke v rámci tvorby ponúkajú rôzne formy zaujímavých kontextov. Vo výkladoch narába so sériou formátov rôznych veľkostí, ktoré vo forme inštalácie prevrstvuje v priestore, pričom pracuje s priehľadmi. Niektoré diela prezentované vo výkladoch vznikali už počas jej momentálneho pobytu v Hamburgu, kde dostala priestor v grafickej dielni na pôde miestnej umeleckej školy – University of Fine Arts of Hamburg. Tu momentálne ako hosťujúca študentka navštevuje ateliér vedený maliarkou Juttou Koether. Plátno, ktoré dominuje jednému z výkladov, má názov odkazujúci na autorkinu aktuálnu skúsenosť – Infront of Jutta’s Office. Vzniklo kombináciou viacerých maliarskych techník a spontánne doň intervenovala aj autorkina spolužiačka z Hamburgu. Vystavené denníkové záznamy situované pred plátnom vznikali zase na cestách medzi Amerikou a Európou, aj za súčasného pobytu v Nemecku. Vo výklade je vystavená len časť z nich. Diváci a diváčky si však môžu naskenovať QR kód, kde si vedia pozrieť celú sériu, ktorá je spracovaná vo forme videa a PDF súboru s fotografiami záznamov. Monotypie inštalované v ďalšom výklade vznikali v Nemecku a podľa miesta ich vzniku je celá séria pomenovaná ako Hamburg Telephone Conversation. Michaelu Moravčíkovú v rámci intervencie New York Telephone Conversation zaujíma testovanie abstraktného vizuálneho jazyka, jeho dekonštrukcia a pocit pohľadu, ktorý sa v rámci plochy snaží preraziť vrstvy a časovosť obrazov/výjavov. Práce Michaely Moravčíkovej tak hľadajú spojenie medzi lyrikou, pohybom a relatívnou abstrakciou obrazu. Kombináciou maľby, tlače, koláže a kresby sa snaží zachytiť mnohorakosť významov a metafor. Inšpiruje sa každodennými situáciami, ktoré odolávajú miznutiu pamäte. Zaujíma ju analógia medzi hrou a maľbou, dekonštrukcia a hĺbka obrazu, a tiež budovanie vlastného abstraktného jazyka. Jej maľba sa posledné roky stala uvoľnenejšou s výraznejším presahoch do grafiky. Limity, ktoré sa jej spájajú s neustálym cestovaním, ju viac postavili pred jednotlivé problémy a doviedli k väčšiemu sústredeniu sa. Ukážky maliarskych denníkov najviac (aj formálne) odkazujú na cestovanie a nomádstvo. Zároveň ukazujú povahu autorky, s ktorou pristupuje k veciam a miestam, ktoré považuje za dočasné – za prechodnú stanicu.

Michaela Moravčíková (1991, SK) je vizuálna umelkyňa a absolventka Ateliéru maľby na VŠVU v Bratislave (2022) a štúdia architektúry a urbanizmu na Fakulte architektúry a dizajnu STU v Bratislave (2016). Má za sebou niekoľko zahraničných pobytov a štúdií – na University of Arizona Collage Of Fine Arts, Tucson; Newcastle University, Newcastle Upon Tyne Fine Art a Universitat Ramon Llull, Barcelona La Salle. Vystavovala na Slovensku a v USA. Okrem umeleckej praxe sa od roku 2016 venuje aj architektúre. Architektonická prax jej pomáha ľahšie premýšľať o priestore a technických problémoch vlastnej voľnej tvorby, najmä pri riešení inštalácií a site specific projektov. Momentálne pôsobí v Nemecku.

Text: Marianna Brinzová / kurátorka výstavy

Projekt, ako aj výstavný program Galérie Výklad pre rok 2024 z verejných zdrojov podporilo Mesto Trnava a Fond na podporu umenia.

Foto: Peter Lančarič

[art-by-nerea]

Dnes nás je tu oficiálně 500! To je prostě neskutečný. Moc děkuji, že ještě tu se mnou. ✨ 🇬🇧 Today it's officially 500 of us here! That's unbelievable. Thank you for being here with me. ✨ #nereart #art_by_nerea #thankfull #akvarelčesky #akvarel #kvas #umelec #umelkyne #fler #flercz #patreon #patreonartist #artist #czechart #czechartwork #holkazmoravy #erasmus #brno #gouacheartist #gouachepainting #watercolourinspiration #watercolorartist #thankyou #dekuji #500 #umění #czechillustrators #czechartsupport #dnesmalujem #dneskreslim (v místě Skjoldhøjkollegiet) https://www.instagram.com/p/B-sOkGtH9RF/?igshid=rhcv83zussx3

[marketagarai]

VÝBĚR Z PUBLIKOVANÝCH TEXTŮ:

1. „Znepokojující mlčenlivost” text o snímku „Enkel” publikovaný v katalogu k výstavě „Erwartung” Marka Thera v Oblastní galerii Liberec, probíhající v období 16. 6. - 25. 9. 2016

2. „Současné trendy v queer kinematografii” 12/2016 tištěný měsíčník Artikl + online vydání: http://artikl.org/filmovy/soucasne-trendy-v-queer-kinematografii

3. „Gender v umění sexuality” 11/2016 tištěný měsíčník Artikl + online vydání: http://artikl.org/tema-mesice/gender-v-umeni-sexuality

4. „Je třeba oprášit Kočího” 8/2016 tištěný měsíčník Artikl, recenze na výstavu Richarda Kočího + online vydání: http://artikl.org/vizualni/je-treba-oprasit-kociho

5. „Jarmark marnosti” 7/2016 tištění měsíčník Artikl, recenze na výstavu Vanity Fair + online vydání: http://artikl.org/vizualni/jarmark-marnosti

6. „Rozzáření niterného temna” 6/2016 tištění měsíčník Artikl, recenze na výstavu Martina Gerboce + online vydání: http://artikl.org/tema-mesice/rozzareni-niterneho-temna

7. „Přes den máma, v noci umělkyně” 5/2016 tištění měsíčník Artikl, rozhovor s Darinou Alster + online vydání: http://artikl.org/tema-mesice/pres-den-mama-v-noci-umelkyne

8. „Obraz nemusí být krásný” 4/2016 tištění měsíčník Artikl, rozhovor s Martinem Mulačem + online vydání: http://artikl.org/tema-mesice/obraz-nemusi-byt-krasny

9. „Rodiště divokých snů” 2/2016 tištění měsíčník Artikl, rozhovor s Jiřím Černickým + online vydání: http://artikl.org/vizualni/rodiste-divokych-snu

10. „Identita objevená kyvadlem”1/2016 tištění měsíčník Artikl, článek o hypnoterapii + online vydání:  http://artikl.org/tema-mesice/identita-objevena-kyvadlem

11. „Vstává plzeňská kultura z hrobu?” recenze, 1/2017 tištěný měsíčník Artikl + online vydání: http://artikl.org/vizualni/vstava-plzenska-kultura-z-hrobu

12.  „Zápas s vnitřním temnem” filmová recenze, 12/2017 tištěný měsíčník Artikl + online vydání: http://artikl.org/filmovy/zapas-s%C2%A0vnitrnim-temnem

[kkovacova]

Kritik přichází znudene do studia umelkyne, rozhlíží se, hodnotí a udiven, co vidi, vyčerpán usedá. Tak ted nevim, zda se mu libi nebo nikoliv #englishbulldog . . . . . . . . . . #insta #art #colector #moma #painting #sothebys #pollock #christies #kuns #francisbacon #galleries #picasso #collectionneurs #contemporaryart #ostrava #expressionism #sothebyscontemporary #greatart #curator #moderngallery #artcurator #katarinakovacova https://www.instagram.com/p/B2UqCXRoaVh/?igshid=yrbgny3m9jza

[alesakzijem]

*Ujo sa zastaví pred dvoma štvrtačkami a mnou a opýta sa práve mna* UJ0 : ste budúcou umelkyňou? ME : nooo..*v hlave tolko myslienok a chaosu* D : my sme budúce umelkyne UJ0 : *povie mi* : vyzeráte ako Andy Warhol.

[sietovka]

Vivian: „Neviditeľná“ pozorovateľka pantomímy života

Vivian: „Neviditeľná“ pozorovateľka pantomímy života

Dojímavý román o žene, ktorá vo svojej osamelosti, nikým nepoznaná, pozorne sledovala svet cez objektív fotoaparátu. „Aby som sa k nej priblížila, spoľahla som sa na množstvo fotografií, ktoré ako denník tvoria mapu a vzácne svedectvo o jej ceste,“ vyjadrila sa autorka. Životný príbeh fotografky Vivian Maierovej, umelkyne, ktorej prácu svet objavil až po jej smrti v roku 2009, veľmi zaujal…

[prazskytankista]

Zpověď umělkyně, která odešla z Běloruska: Mnoho lidí už to tam nechtělo snášet. Holé ruce stojí proti zbraním

Mladší generace v Bělorusku propojená se svými generačními souputníky po internetu přemýšlí úplně jinak. Tak třeba ona bude tou hybnou protisilou tamního vývoje. Běloruská výtvarnice Anna Karan vyprávěla ParlamentnímListům.cz o svých pocitech spojených s opozicí Lukašenkova režimu, která o sobě dala více vědět před rokem. Právě jí, ještě s dalšími výtvarnicemi, zakázali v Minsku výstavu. source https://www.parlamentnilisty.cz/arena/rozhovory/Zpoved-umelkyne-ktera-odesla-z-Beloruska-Mnoho-lidi-uz-to-tam-nechtelo-snaset-Hole-ruce-stoji-proti-zbranim-675491

[fabulaklub]

Diskusia o knihe Jeseň od Ali Smith [30/10/2020]

Ali Smith je súčasná škótska spisovateľka, ktorá je známa najmä svojím literárnym kvartetom s názvom Seasonal. Každá časť má meno po jednom ročnom období a začína od jesene. Jeseň vyšla v roku 2016 a rozpráva sa v nej o nezvyčajnom príbehu jednej lásky, ktorá je prepletená s aktuálnou politickou situáciou vo Veľkej Británii či odkazmi na slávne a nezávislé umelkyne 20. storočia.

Tento príbeh nesie názov Jeseň a je súčasťou kvartetu. Prečo si myslíte, že práve táto kniha sa volá Jeseň? Čo sa ňu okrem počasia môže v príbehu odkazovať?

Príbeh v knihe neplynie chronologicky. Pozostáva z flashbackov, spomienok, snov či úryvkov z časopisov. Ako sa vám páčil/nepáčil tento spôsob vyrozprávania tohto príbehu? Prečo si myslíte, že Ali Smith zvolila práve tento spôsob?

Ali Smith v knihe taktiež použila reálne umelkyne ako maliarku Pauline Boty či modelku Christine Keeler. Ako ste to vnímali? Hľadali ste si niečo o týchto významných ženách v umení? Prečo podľa vás vybrala Ali tieto ženy?

Kniha je zasadená do Veľkej Británie v roku 2016. Nastali isté politické zmeny, ktorých sme boli súčasťou už aj my. Všimli ste si o čo išlo?

[venuvlondyne]

Ahojteeee!!!!!!!!!!!! Tak vam dneska musim povykladat pribeh o tom jak sem se dostala na instagram LUSH :D zase sem koncila ve 3 protoze josh v noci opet diszokejoval, tak sem se sla po praci projit a pak sem jela na oxford jakoze nakoupim nejake darky.. v lush samozrejme klasicky narvano, mimka po mne chtela at ji vyberu 5 bomb tak rikam vezmu to odshora tam bude aspon min lidi. Tak sem tam prisla, plnu hlavu vseckych vuni a furt sem premyslala co te mimce teda vybrat a jak tam sou ty hrozne ochotne prodavacky co sou s vama hned nejlepsi kamosky tak jedna mi rika ze nechces si udelat vlastni tasku??? Je to uplne specialni akce jen dneska a jen v tomhle obchode!! No byla z toho cela uplne nadsena, ja sem mela plnou hlavu toho co mam koupit takze sem ji moc nevnimala a rikam ze ne ze dekuji.. pak sem ale sla kolem toho stanku kde se to delalo a vypadalo to hrozne suprove a vsichni tam z toho byli nadseni a uplne me nakazili, tak rikam ze to teda zkusim :D tak sem koupila prazdnou tasku a tedka tam byly vystavene ukazkove a kazda mela na sobe ten napis udelejte si fantastickou koupel preneste se do jine dimenze nebo jak to tam je a jakoby ty barvy si clovek mohl udelat jake chtel okolo a vsichni to proste meli prouzkovane nevim proc :D a rikam ze to nechci s tema pruhama ze se mi to tak nelibi ze tam chci co nejvic barev a ta holka ze tak to zkus a uvidime co z toho bude tak sem vzala ty nejzarivejsi barvy a jen sem to na to tim stetcem cakala a prskala a hrozne sem si to uzivala, ta holka mi rika ze ty si uplne jak pollock :D no a ja sem z toho byla tak nadsena a ted vsecky ty prodavacky porad vykladaly jak je to krasne a uzasne ze to doted nikoho jeste nenapadlo tak udelat a uplny hloucek lidi tam byl, vsichni si to fotili a nataceli no ja sem byla uplna umelkyne!!!!!!!!! :D:D:D akorat potom se to muselo cely ten nanos barev setrit takovou velkou spachtli a jakoby to vtlacit do te latky tak sem se uplne bala ze to dopadne jak kdyz se smichaji vsecky barvy temperek dohromady takova ta hnusna hnedofialova ale dopadlo to uplne bombove!!! Uz jak se tam susila tak vsichni porad chodili a chvalili mi ji a pak za mnou prisla ta prodavacka co byla nejvic nadsena a tak mi poseptala at jdu s ni ze me chce vyfotit a dat na instagram ze mam nejhezci tasku ale at to nikomu nerikam protoze by to ostatnim bylo lito :D ja uplne cozeeeee vy me date na lush instagram no ja sem hrala jakoze jojo tohle se mi stava kazdy den ale vevnitr sem uplne jasala!!! A pak kdyz sem to teda nasla ve stories a vidim ze sem fakt jedina koho tam dali!!!!!! OMGGGGG presne jak napsaly kocky zivotni mise splnena muzu zemrit :DDDDD a potom jsem se vratila zpatky k nakupovani ale kazdy uz vedel o moji tasce a jak sem ji tam nosila tak cele dve hodiny mi ji porad nekdo chvalil a ty prodavacky si se mnou zacly vykladat a pak uvidely tu tasku a uplne ze jeeee to jsi ty!!!!! :DDDDDDDDDDDD tak to je prosim muj uzasny pribeh o jeste uzasnejsi tasce ktera je stejne ale uplne obycejna :D ale vlastne asi neni kdyz je tak slavna a ma takovy pribeh o svem stvoreni cooo

[autoring]

Slovenská umělkyně Deana Kolenčíková se představí v ostravské Galerii Dukla v městské části Poruba. Půjde o letošní poslední výstavu v tomto netradičním výstavním prostoru. Mladá umělkyně připravila výstavní projekt nazvaný Když burnout dostihne i Slunce, v němž se mimo jiné zabývá symbolikou této hvězdy.

[kritikycz]

Frida Kahlo a její mistrovská díla - Život a dílo jedné z nejvíce fascinujících umělkyň světa

Kniha, která vás provede životem Fridy Kahlo a zároveň jejím uměleckým dílem. Uvidíte, jak se vyvíjel její život a paralelně s ním i její obrazy. Kromě toho ve druhé části najdete samotné reprodukce děl, které jsou vždy doplněny krátkým textíkem, který osvětluje kontext samotného díla.- Více na https://www.kritiky.cz/recenze-knih/2019/frida-kahlo-a-jeji-mistrovska-dila-zivot-a-dilo-jedne-z-nejvice-fascinujicich-umelkyn-sveta/

[herbstvintage]

Praha prvorepubliková, vol. I - osvietená myseľ

Október je tým mesiacom, keď si všetci svorne, oba naše národy, pripomenieme udalosti, ktoré viedli k tomu, že sme začali existovať, pracovať, bojovať, myslieť a tešiť sa sami za seba. Naše túžby dokázať iným, impozantným, ale i samým sebe, že na to máme sa pred sto rokmi zhmotnili v realite a my sme sa v jeden októbrový deň naozaj slobodne nadýchli a započali sme žiť našu prvú republiku.

Celý tento rok sa mi s týmto momentom v dejinách spája viac, ako po iné roky (snáď je to tou storočnicou). Preto bolo iba prirodzené venovať októbrové blogy fenoménu prvej republiky, hľadať jej stopy, zvyšky, iskry i farby v meste, ktoré bolo hlavným miestom v lavíne našich spoločných dejín. A tak sme zišli z romantickej a patetickej letnej mohyly a vtancovali veselým krokom do trblietok rozkošnej a krásnej Prahy.

Našim hlavným cieľom bola odborná konferencia Spoločenská role módy po vzniku Československé republiky, ktorú organizoval Národní památkový ústav v rámci svojho cyklu Historie odívání v českých zemích na pôde Akademie vied ČR. Keďže sú dejiny odievania mojim koníčkom, vždy sa rada dozviem nové od ľudí povolaných, ktorí sa v danej oblasti vyznajú a bádajú. Prezentované výstupy výskumu historikov, etnológov či kurátorov ma naozaj obohatili. Mala som za to, že aj iných fanúšikov dobovej módy (a že ich je) konferencia zaujme, ale asi sa obohatiť nepotrebovali. Príspevky boli obsiahle, každý sa venoval inej oblasti. Prvá polovica sa sústredila na civilnú módu a mestský životný štýl, druhá polovica už prezentovala špecifickejšie témy - český svojráz, vývoj liturgického odevu či odevu sokolského či športového. 

V prvom bloku predstavila Dr. Miroslava Burianová fenomén módy “elegantnej”, s prízvukom na definíciu pojmu elegantný. Podľa nej elegantne odetý človek nemusí byť ten, ktorý má dobrý vkus či prostriedky na kvalitný odev či šperk, ale ten, ktorý sa vie správne obliecť na tú-ktorú príležitosť. Predstavila módu ako prejav životného štýlu zaujímavých žien prvej republiky rôznych profesií, napr. manželky veľvyslanca, módnej referentky, herečky, športovkyne, senátorky, umelkyne... Mohli sme sa tak okrem trendov v odievaní dozvedieť niečo i o osudoch a životoch zaujmavých a inšpiratívnych žien, ktoré svojim pôsobením jednoznačne obohatili medzivojnovú spoločnosť.

Pani doktorka Eva Uchalová, kurátorka z Uměleckoprůmyslového muzea, rozprávala o spolku Pražská móda, čo bol spolok založený skupinou krajčírov, podnikateľov z módneho oboru, odevných výtvarníkov a iných s cieľom “starať sa o zvelebenie pražskej módy hľadiac na účelnosť, vkus a dobrú akosť”. Od roku 1923 vydával módne albumy, usporadúval prehliadky a študijné zájazdy. Keď si človek listuje rôznymi spoločenskými časopismi tej doby, natrafí na reportáže a články členov tohto spolku, fotografie zo zájazdov a pod. Táto prednáška mi doplnila vedomosti o tejto téme a pomohla zaradiť mnohé kusé informácie, ktoré som mala do širšieho kontextu.

Ďalej sme sa dozvedeli ako prebiehala mravenčia práca pri bádaní o tom, ako asi mohol vyzerať originálny poťah auta prezidenta Masaryka, a veľmi prínosný bol aj vstup pána Polácha z Múzea Novojičínska o klobúčníckom priemysle. Popísal jeho vývoj a reorganizáciu od rozpadu RU počas celého medzivojnového obdobia. V tomto prípade je pekne opísaný spôsob a vývoj reklamy, ktorým sa výrobcovia snažili predať svoje produkty. Jeho príspevok mal na podklade vývoja klobúčnického priemyslu predstaviť vývoj reklamy v spomínanom období. Využil  k tomu pramene a zdroje z archívov múzea. Po klobúkoch nasledoval vstup o dámskych účesoch, ktorý bol asi najslabším článkom prvej polovice konferencie, pretože nevychádzal z odborného výskumu a nemal ucelenú koncepciu. 

Zaujímavá bola prednáška o vývoji a role šperku v danom období, v období demokratickom, keď sa šperk mal stať súčasťou života moderného človeka všetkých spoločenských vrstiev. Začal sa preto vyrábať z menej cenných materiálov, avšak jeho umelecké a remeselné prevedenie jeho cenu zvyšovalo. Zoznámili sme sa so šperkom z umeleckého družstva Artěl. Šperk prestal byť demonštráciou majetnosti, ale stal sa umeleckým doplnkom vizáže svojho nositeľa. 

Druhá polovica konferencie sa venovala vyššie uvedeným, veľmi špecifickým témam vývoja, ktorý je typický pre českú časť vtedajšieho Československa. Úprimne, výroba chodských krojov či prvky českého ľudového odevu sú pre mňa veci vzdialené a v rámci kontextu dejín odievania na Slovensku menej významné. Viac ma zaujíma slovenský svojráz a ľudový motív v medzivojnovom odievaní u nás, o ktorom sa veľa dozvieme napr. v knihe Móda na Slovensku v medzivojnovom období od Zuzany Šidlíkovej. Je smutné, že sa o týchto a iných veciach na Slovensku z úst odborníka dozvieme iba veľmi málo. Prednášky o dejinách módy tu majú veľmi slabú úroveň.

Ku konferencii výjde aj zborník s publikovanými prednáškami, ktorý odporúčam každému, kto si rád doplní vedomosti o medzivojnovom odievaní v ČSR. My sme sem prišli práve z tohto dôvodu, pretože si myslíme, že sa je stále čo učiť, a zároveň bola pre nás táto konferencia zárukou kvality a kvalifikovanosti prednášajúcich, ktorí nám podali relevantné výsledky svojich výskumov. Túto návštevu sme zakomponovali do nášho výletu hľadania prvorepublikovej nálady v stovežatom meste. O tom čoskoro v ďalšej časti.

Foto: Barbora Šlosarová, M. Herbst

[ktojecenaoskaracepana-blog]

Kto je Cena Oskára Čepana

Kto je Cena Oskára Čepana

Do Ceny Oskára Čepana sme sa hlásili individuálne, každý sám za seba. Keď sme boli v Apríli 2017 porotou zvolení do finále, tešili sme sa, ako na možnosť vytvoriť nové dielo pre výstavu v Nitrianskej galérii, tak na kontakt s novým publikom a kritikmi, a v neposlednom rade zo šance získať titul laureáta a odmeny s ním spojené. Vzťahy medzi nami boli od začiatku priateľské, ale kvôli prítomnosti elementu súťaže, aj rozpačito kompetitívne. Počas šiestich mesiacov, ktoré nasledovali, sme mali šancu pozrieť sa na Cenu Oskára Čepana zvnútra. Jej bytosť, zvyky a správanie nás primäli k mnohým dialógom a diskusiám. Stav, v akom sa nachádza, ovplyvnil náš postoj k nej samotnej, a zároveň nás prinútil prehodnotiť našu pozíciu a úlohu, ako jej finalistov. Preto teraz, dva týždne pred otvorením výstavy, píšeme túto esej jedným hlasom. Bez ukazovania prstom sa v nej pokúsime predostrieť pár dôležitých otázok a podnetov.

Udržateľné podhubie

Uvedomujeme si, že nedostatky Ceny Oskára Čepana sú predovšetkým symptómami hlbších problémov slovenského spoločensko-kultúrneho života. Zároveň však veríme, že táto cena by mala byť príkladom toho, ako to má byť, nie podriaďovať sa tomu, ako to je. Najprestížnejšie ocenenie pre mladých umelcov by malo viesť, nie nasledovať, a to nielen tým, čo robí, ale aj ako to robí. Má byť súčasťou živnej pôdy, nie vyschnutým kýpťom.

Vytvárať a starať sa o udržateľné podhubie umenia schopného hodnotovej reflexie súčasnosti je nevyhnutnou podmienkou pre jeho existenciu. Ak mu takýto základ chýba, ťažko dochádza k akémukoľvek rozvoju. Nečudo, že máme pocit neustáleho začínania od nuly. Nevyhovujúce nastavenie pracovných podmienok pre súčasných umelcov sa totiž nevyhnutne odráža na úrovni kvality umeleckej práce a na jej kontinuite. Najjednoduchšie je viniť podfinancovanie kultúrneho prostredia – robíme to radi a často; nemenej vážnym a ešte stále prehliadaným problémom je však skreslený pohľad na prácu umelca[1] ako takú. To, že Cena Oskára Čepana vo vzťahu k svojim finalistom vykazovala známky toho druhého, nás motivovalo k tomu, aby sme sa hlbšie zamysleli nad jej štruktúrou, náplňou a poslaním.

Sme malá scéna, ktorá nepotrebuje polarizáciu a súťaž, ale dialóg a spoluprácu. Ocenenie by malo zo svojej pozície tento stav reflektovať. Malo by mať iný cieľ než každoročné vyprodukovanie laureáta a následné umytie si rúk. To je na ňu príliš krátkozraké. Pristala by jej iná podoba než tá súťaživá.

Aká je tvár najprestížnejšieho ocenenia pre mladých umelcov? Aký odkaz im chce odovzdať? Čo ak by sa toto pasívne teleso premenilo na živú platformu? Ak by účelom Ceny Oskára Čepana, namiesto pochybného víťazstva jednotlivca[2], bola kvalitná kritická diskusia? Ak by sa väčšia váha prikladala procesu než produktu?

Čo je pre umenie najcennejšie?

Výstava finalistov Ceny Oskára Čepana 2017 v Nitrianskej galérii[3]predkladá otázku ako sa postaviť k oceneniu, ktoré bojuje s krízou identity a začať s liečbou kontextu, v ktorom sa nachádza. Potenciál slovenského kultúrneho prostredia je práve v jeho problematickosti a nerozvinutosti. Je tu priestor na vytváranie infraštruktúr, s ktorými sa budeme vedieť stotožniť, založených na kritickosti, schopnosti reformy a seba-reflexie, na rešpekte k umeleckej práci. To, aký vzduch budeme pri tom dýchať ale záleží od kvality našej spolupráce.

Umelci, kritici, galeristi, zastupitelia inštitúcii, kultúrni pracovníci, praktizujme asertivitu, svedomitosť, priamočiarosť, prajnosť a otvorenosť. Vytvorme si podmienky, v ktorých budeme mať chuť zakladať, budovať a zostať.

Finalisti Ceny Oskára Čepana 2017

[1] Slovo umelec tu slúži ako pomenovanie povolania a zahŕňa umelkyne, umelcov aj umelecké kolektívy.

[2] Víťazstvo v súťaži, ktorá má kritériá, ale je bez pravidiel si dovolíme nazvať pochybným.

[3] Prostredníctvom gesta a diela. http://artalk.cz/2017/11/03/kto-je-cena-oskara-cepana/ 

Who is Oskar Cepan Award.

We applied for Oskar Cepan Award individually, everyone for her/himself. When the jury chose us for the final, in April 2017, we were thrilled about being given the opportunity to make new pieces for the exhibition in Nitra, looking forward to the interaction with a new audience and new critics, and, last but not least, we were excited about the possibility of winning the award and the rewards that go with it. Since the beginning, we have been very friendly, but - due to the competition element - also awkwardly competitive. During the following six months we had the chance to look at Oskar Cepan Award from the inside. Its entity, habits and behaviour led us to many dialogues and conversations.  The state it is in affected our attitude towards it, and drove us to reconsider our position and role as its finalists.  That is why now, two weeks before the opening of the exhibition, we are writing this essay in a single voice. In it we will attempt, without pointing any fingers, to present a few important questions and motivations.

Sustainable mycelium

We realise that the shortcomings of Oskar Cepan Award are above all symptomatic of deeper issues within the socio-cultural life in Slovakia. At the same time, however, we believe that this prize should be an example of what should be, it shouldn’t conform to what is. The most prestigious award for young artists should lead, not follow, and it should do this not only but what it does but how it does it. It should be a fertile soil, not a dry stub.

Creating and caring for a sustainable mycelium of art that is capable of reflecting on contemporary values is a necessary condition of its existence. If this foundation is missing, it is hard for any progress to occur. No wonder we feel we’re always starting from scratch. Artists' unsatisfactory working conditions are inevitably reflected in the quality of artistic production and its continuity. To blame the underfunding of the cultural enterprise is the easiest - we like to do it and we do it often. An equally serious - and yet still overlooked - issue, however, is the distorted outlook on artistic1 work itself. The fact that Oskar Cepan Award’s relationship to its finalists showed signs of the latter led us to contemplate its structure, purpose and mission.

We are a small scene that does not need polarisation and competition but a dialog and cooperation. The award’s position should reflect this state. To produce a yearly laureate and wash its hands should not be its only goal. That is too shortsighted for it. Another form, not a competitive one, would suit it well.  What is the face of the most prominent award for young artists? What is the message it wishes to give them? What if this passive object changed into a living platform? If, instead of a disputable2 win of an individual, the goal of the award was an excellent critical discussion? If more emphasis was put on the process not the product?

What is most valuable for arts?

The exhibition of the finalists of Oskar Cepan Award 2017 in the Nitra gallery3 presents the question of how to approach an award that is struggling with an identity crisis and to start with a healing of the context it finds itself in. The potential of Slovak cultural environment lies exactly in its problematic and undeveloped nature. There is room for the creating of infrastructures that we can identify with, ones based on critical thinking, flexibility, the capacity of self-reflection and the respect for artistic work. The quality of the air we will breathe will depend on how good our cooperation will be. Artists, critics, gallerists, leaders of institutions, cultural workers - we practice assertiveness, diligence, straightforwardness, kindness and openness. Let’s create conditions that will make us want to establish, build and stay.

Finalists of Oskar Cepan Award 2017

1 The word artist is here used as a name of a profession and includes artists as well as artistic collectives.

2 The winning in a competition that has criteria but does not have rules, is, we dare to say, disputable.

3 Through the action and the artwork.

[jakubmazan]

Sunár týždňa 17.

Nie, opäť tam hore nemám preklep.

Minulý týždeň sa toho udialo na Slovensku tak veľa, že by sme z toho v normálnej krajine mohli chytiť možno aj trošku šok. Dobre, že sa Slovensko riadi podľa motivačných obrázkov z facebook stránky Svet úspešných a preto my nie a nie byť normálni. Chvalabohu, inak by sme to totižto nikam nedotiahli a ešte by nás mohol aj šľak trafiť.

- Fico je dobráčisko jak hora. Jak Dobšinský kopec. Rozhodol sa prilepšiť zamestnancom. Minimálka pôjde hore, budú príplatky za prácu cez sviatky, noc a víkend… Rovnako ako zamestnanci sa určite tešia aj zamestnávatelia. Ale inak pekný krok. Lebo teraz treba, keď sa sype jedna kauza za druhou. 

 - Premiérovi našej krajiny v podstate nevadí ani to, že sa na pôde parlamentu lustrujú listy poslancom. Ja si neskromne tipnem, že by mu to však vadilo, keby je premiérom o niečo nazvime to “čistejšej” krajiny. Tam by na takejto, pre nás predsa smiešnej kauzičke, vláda padla, jak priemernejší pijan pod stôl po výplate.

- K celému problému by sa chcel vyjadriť aj kpt. Andrej Danko, ktorý za to všetko nesie priamu zodpovednosť. No je bohužiaľ už druhý týždeň, ako správny vlastenec, na rekreačno-relaxačnom pobyte na chate v Hornej Maríkovej a nemá tam signál. Nevadí. Šak dá vedieť, keď príde čas.

 - V TA3 sa Robčo opäť sťažoval na RTVS, lebo si to proste neodpustil, na to, že radšej informujú o osýpkach, ako o jednej z 1358 štatistík Európskej Únie, v ktorej sme práve trošku lepší. Teda v preklade: Nepáči sa mu o čom média (a hlavne RTVS, lebo ju potrebuje teraz pred voľbou generálneho riaditeľa čo najviac pošpiniť) informujú. Ale zároveň sa v tom istom rozhovore chválil aj tým, že naše média patria k tým najslobodnejším na svete. Tak ja neviem uš. Necítite z toho predsa len jemnú rozorvanosť duše? Či?

 - Do boja o post šéfa RTVS sa prihlásil aj Feďo Flašík. Fedor je marketingový frajer (bez irónie), ktorý dostal k moci HZDS, spoluzakladal SMER a pohyboval sa aj médiách. Okrem toho má aký-taký prehľad o svete a predpokladajme, že aj dobré vzťahy s Robčom, čo ťa v našom štáte automaticky posúva na “polpozišn” lepšie, ako najrýchlejší meraný tréning F1. Riaditeľa RTVS predsalen volí parlament a teda… Uvidíme no.

 - V jednom rozhovore v Vašom Mikom som medzi riadkami vyčítal, že by v prípade neúspešného znovuzvolenia, podľa môjho názoru mohol skončiť v politike. Si inak viem aj predstaviť, že kde. Dobrá konšpirácia že? 

 - Keď už sme teda pri tých konšpiráciách. Univerzita sv. Cyrila a Metodmana v bohom zabudnutej (neber, to tak vážne) Trnave sa načisto zbláznila. Na vedeckú mediálnu konferenciu pozvala najznámejšieho konšpirátora a človeka čo má furt tú najčistejšiu pravdu sveta. Inými slovami blázna čo vydáva časák Zem a vek. Ak neviete kto a čo to celé je, ani si to neuvedomujete, ale žijete o dosť plnohodnotnejší život. Je to hanba a hlúposť a … a tu by som radšej aj skončil.

 - Nejaká speváčka v telke pred státisícmi divákmi predviedla svoj mozgový potenciál, keď sa snažila prezentovať názor, že Zem je plochá. Gratulujem a želám veľa šťastia v normálnom živote. Len ma zarazilo koľko ľudí si na tom celom začalo ulietať. Sa robíte jak keby ste nikdy nemali kurva dobré LSD z Holandska... Toto celé, by bola ešte pred pár rokmi “kauza” takej hodnoty, ktorej by nikto normálny nevenoval viac ako 3 sekundy nasprostastého pohľadu do prázdna. Dnes s nástupom internetov a utkvelou potrebou sa ku všetkému vyjadriť, nám šeckým doradu tak drbe, že nie sme o nič plochejší, ako kritické uvažovanie dotyčnej národnej umelkyne.

 - NAKA obvinila fašistov z fašizmu. Spravila to síce o trošku teatrálnejšie ako, by sa možno patrilo, ale v konečnom dôsledku... jebať. Fašisti patria do basy, nikde inde. Dovyprávané.

 - Objavil som, pre mňa osobne, bizár na ktorom som sa mentálne odpálil podobne jak za starých, sex&drugs&rocknroll, časov na intráku, len z niečoho iného. Celé sa to volá Martin Daňo. Nepoznáte? Verte tomu, že nepotrebujete vedieť o nič viac, ako som pre vás spísal. Je to zložité jak vesmír, tak čítajte pls s porozumením.

Maťo si o sebe myslí, že je novinár. Len to má jeden maličký zádrhelík. Je asi taký novinár, ako keď by ste si povedali, že ste futbalista. Ste však taký slabý futbalista, že vás žiadny futbalový klub nechce. Ani dedinská 46. liga a tak si poviete, že si založíte vlastný klub. Nazvime ho napr. TJ Sólo. Chvíľku sa rozhodujete či budete brankár, alebo útočník, ale aj tak vám je to v podstate prd platné. Pretože, ako asi viete, futbal je kolektívny šport a keďže ste sám, vaše zápasy sú vopred predurčené na neúspech. Vás to však neodradí, lebo, ako vravia motivačné obrázky, nič nie je nemožné a tak si idete za svojím snom a časom na vaše zápasy začnú chodiť aj ľudia. Pár sto fanúšikov, z ktorých 10% sa chce ísť iba opiť na dedinský futbal, ďalších 10% sa dobre baví na tom, ako sa strápňujete a 80% zmätených ľudí, čo nestihli autobus na hokej a veria vám, lebo si myslia, že bojujete s veternými mlynmi nespravodlivosti vesmíru, keď hráte furt 1 proti 11-tim. Vám z tohto celého našupu, po jednom extrémne vyrovnanom zápase, jebne v bedni a myslíte si, že hrávate El Clásico pred 90tis. ľuďmi. V skutočnosti však naozaj nie ste futbalista, ale iba obyčajný šašo. No a nejako takto to má tento frajer s médiami a novinárčinou. Pulitzerova cena a pohár Ligy majstrov sa už nevedia dočkať.

Cmuq. Píšeme si. Kuko

[sietovka]

Flavia Frigeri Ženy umelkyne

Flavia Frigeri Ženy umelkyne

Skôr, ako si prečítate môj text o knihe Flavie Frigeri Ženy umelkyne, ktorú publikovalo vydavateľstvo Slovart v preklade Janky Jurečkovej, na chvíľu sa zamyslite a skúste vymenovať desať výtvarných umelcov a umelkýň. Predpokladám, že padli mená Michelangelo, da Vinci, Monet, Manet, Dalí, Rubens, Klimt či Munch. Vysloviť niekoľko mien mužských zástupcov zo sveta výtvarného umenia asi nikomu nebude…

[expozicia-blog]

Lenka L. Lukačovičová

(*1987 Trnava) je poslucháčkou doktorandského štúdia na Katedre fotografie a nových médií u prof. Ľuba Stacha na VŠVU v Bratislave. Magisterské štúdium ukončila v ateliéri Laboratória fotografie (prof. Ľ. Stacho) na VŠVU v Bratislave a na Filozofická fakulte Univerzity Konštantína Filozofa v Nitre (odbor kulturológia). Počas štúdií absolvovala štipendijnú stáž na LUCA School of Arts v Belgicku pod vedením umelkyne Any Torfs a stáž na Akadémia výtvarných umení v Záhrebe. Autorka má za sebou niekoľko úspešných skupinových i samostatných výstav na Slovensku i v zahraničí. Vo svojej tvorbe sa primárne venuje fotografickému médiu, jeho presahom a inštalácií. Jej aktuálna tvorba sa zameriava na skúmanie fotografie ako svojbytného média (či média samého o sebe), jeho formálnych náležitostí, možností, hraníc a presahov. Po formálnej stránke osciluje na pomedzí analógovej a digitálnej fotografie s využívaním netradičných a autorských techník pri jej vzniku. Ďalej spracováva témy archívu, (n)ostalgie, osobností žien - ako nevinných obetí komunizmu, témy kolektívnej pamäte viažucej sa na obdobia totality a zneužívanie fotografie ako média.  Autorka sa aj pedagogicky podieľa na chode ateliéru Laboratória fotografie na VŠVU v Bratislave. Žije a tvorí v Bratislave. 

http://www.lenkalukacovicova.sk/