#umelec | Explore Tumblr posts and blogs

lastovicka123 · 2 months ago

Text

Červená ruža

Krása je tak krásna. Prekrásna. Prefíkaná a očarujúca. Krása je tak zvodná. Je to čertica, ktorá láka, naláka, oklame a kruto zlomí srdce. Krása je dôvod prečo ľudia budú na škaredého žobráka s dobrým srdcom na ulici pľuť a vysmievať sa mu, zatiaľ čo elegantnú krásavicu s očami ako zafíry a vlasmi ako zlato okúpané v slnečných lúčoch budú ospevovať, ruky jej bozkávať. Aj keby bola zlo samotné.

Mňa samotného krása prekabátila. Veľmi kruto, bolestivo.

Som len obyčajný muž, o nič obyčajnejší, o nič lepší ako ten spomínaný žobrák na ulici. Po ulici chodím s prázdnymi vačkami - som ako on. Som obyčajný muž a neobyčajný umelec - až tak neobyčajný, že moje umenie nemá žiadnu hodnotu. Moje básne nikoho nezaujali a ja som len z nich schudobnel. Nedalo sa nič robiť, predal som svoj neveľký dom a odišiel bývať do malinkého mesta, kde moje básne nepadnú do oka najlepšieho pôžitkára, padnú tak akurát do oka zaneprázdneného roľníka s hlinou za nechtami a s nepochopeným výrazom. Na konci dňa, tak či tak nevie čítať, či písať, rozprávať to áno, vie byť ukecaný. Ale času má málo. Doma má hladnú rodinu.

Ako som sa vláčil po ulici tohto malého mesta, som narazil na ženu, usadenú na zemi, od hlavy až po päty zahalenú. Z tých handier ktoré jej obmotávali hlavu jej trčali dlhé, husté, havranie vlasy a pohľad mala upretý do zeme. Zastavil som sa pri nej. Chvíľu na to zdvihla hlavu. Všimla si moje staré topánky v jej obzore.

,,Kto ste?” zachrapčala žena, moja prítomnosť jej nerobila radosť.

,,Len náhodný okoloidúci madam,” s kľudom, bez hriechov na duši som odpovedal,

,,predávate niečo, madam?”

,,Liek na dušu…pokoj v domácnosti. Ale iba ženám.”

,,Iba ženám? A muž snáď nemôže chcieť to isté? Zdravú dušu a pokoj?”

,,Chcieť môže, otázka je, či si naozaj niečo také zaslúži, keď sa muž pripisuje k hlavným dôvodom prečo ženy nemajú zdravú dušu a pokoj.”

,,Ale no, madam, som len zvedavý, čo predávate?”

,,Ako môžem vedieť, či ma nechcete zatknúť? A obrať o tých pár peňazí, čo mám?”

,,Žobráci snáď držia spolu.”

,,Veru, ako žobrák naozaj nevyzeráte,” žena si celého môjho človeka precestovali očami.

,,Som len žobrák začiatočník.”

Žena sa začala po tejto poznámke hystericky smiať. Keď stíchla, nastalo medzi nami krátke ticho.

,,Predávam jed. Väčšinou pre úbohé ženy, aby sa zbavili svojich manželov.”

,,Kruté.”

,,Život už raz taký je.”

,,A čo ak si aj ja chcem kúpiť váš jed?” začal som rýchlo prehrabávať vačky, do ktorých som v tej rýchlosti strčil ruku.

,,A vám bude na čo, prosím pekne?”

Nevedel som, čo žene odpovedať. Spontánne som sa rozhodol, že som prišiel o všetko, moja osobnosť prišla o všetku zmyselnosť a idem porušiť Božie prikázanie voči sebe samému. Radšej som mlčal, tváril som sa, že som otázku ženy nepočul a dúfal, že ju otázka rýchlo prejde. A aj prešla, keď som vytiahol pár mincí z malého vačku z vnútra môjho saka. Už za mojou kúpou nevidela prečo, videla peniaze. Už ju to nezaujímalo.

Spokojný som sa pobral do ešte menšieho domu ako som mal kedysi, no teraz ho nazývam domovom a položil som fľaštičku s jedom na poličku. Až vtedy mi sťažil žalúdok. Uvedomil som si, pre akú vec som sa naozaj rozhodol a chvíľu som prázdne sledoval fľašku. Nakoniec som prehovoril na samého seba.

,,Až raz bude ten čas. Až raz, keď bude ešte horšie, ako doteraz.”

To horšie, našťastie, nikdy neprišlo. Na fľaštičku jedu napadol prach a usídlil sa pri nej pavúk. Na teraz.

Nikdy som si nemyslel, že v krpatom meste bez jediného centa nájdem ešte zmysel pre žitie, zmysel pre tvorenie umenia. Umenie bolo to čo ma obralo o všetko a prestalo ma to napĺňať. Nikdy som nemal v pláne sa ku svojej srdcovke vracať. Ale život to zariadil inak. V snahe nájsť si prácu som sa nahlásil ako koniar u richtára obce. Bol to rýchly nález za vkusné peniaze.

Toto malé, nevýznamné povolanie mi prinieslo do života tú najkrajšiu ženu na svete. Oči mala belasé ako denná obloha počas letného dňa, počas ktorého sa len najkrajšie leží v ušteklenej tráve, bez problémov a povinností na krku. Vlasy mala ako zlaté drôtiky, no hebké ako perie malého káčatka. Jej líca boli vždy ružovo sfarbené, táto farba pripomínala lupene ružovej ruže. Jej malý, gombíkový nos dozdobil celú jej tvár. Avšak, na tvári vždy nosila smútok. Richtárova dcéra pred pár rokmi prišla o svoju najdrahšiu sestru, jej dvojičku. Vravieva sa, že dvojičky sú prepojené, duševne, že sú jedna. A preto strata polovice svojej duše toto mladé dievča, Sabrinu, poškvrnilo snáď do konca jej života. Na brutálnu vraždu svojej sestry, na tú určite nezabudne. Nezabudne s kým je táto vražda spájaná, s krvilačným no bystrým vrahom, ktorý krúži v našom malom meste a vyberá si len tie najkrehkejšie obete. Nikto nebol schopný vypátrať, ku komu krvavé stopy vedú. Ženy, deti i muži sa keď noc padne na mesto boja vymetať ulice, všetci sa skrývajú doma. Predstava toho, aký vrah, taký prefíkaný ako líška pobehuje po tomto malom meste je skutočne desivá. O to desivejšia, keď si jeden uvedomí, o akom malom meste, kde každý každého pozná, je reč.

Už sme sa s ním museli všetci stretnúť.

Museli sme s ním prehovoriť.

Kto to je? Čo je zač? Prečo spáchal tieto srdcervúce zločiny? Aký je jeho motív?

Za tie roky, po toľkých obetiach, nikto nerozlúskol tieto záhady, nezodpovedal tieto otázky.

Pri pohľade na Sabrininu smutnú tvár som sa pýtal tieto otázky sám seba čoraz častejšie. A tak rád som uctieval tú jej tvár, i tie vlasy farby zlatého prsteňa na ruke bohatej pani, ktorý sa tak krásne leskne po stretnutí so slnečným lúčom. Aj jej oči som miloval, boli ako dva gombíčky, farby modrého, hlbokého jazera, z ktorého sa podľa dávnej mytológie vynára Nixie, aby svojím hláskom, svojou krásou nabádala tie najnaivnejšie obete, mužov a utopila ich.

Čoskoro som bol v tom až po uši - zamiloval som sa. Veľmi rýchlo, veľmi hlúpo. Pri pohľade na Sabrinu som znovu začal básniť, bola mojou najkrásnejšou múzou.

,,Krása, nevídaná

V tmavej temnote života taká neslýchaná…”

Sabrine som svoje zložité pocity nepriznal. Bolo by to príliš na mňa, na ňu a určite by som tiež jej otca nepotešil. Čo má taký žobrák mať zálusk na takú ctenú slečnu?

Avšak rád som jej nechával moje diela naškrabané pod nosom, niekde na kuchynskom stole či v novučičkom kabátiku na vešiaku. No moje pohľady úctivé nemohli byť nepovšimnuté - Sabrina jedného dňa pridupkala ku mne, počas mojej práce, jej tvár znovu kammená, smutná.

,,To si ty ten figliar, ktorý mi necháva nepodpísané listy zaláskované?” v jednej ruke držala kopu papiera, ktoré boli moje listy tajnoctiteľské. Druhú ruku mala ostro založenú v bok a tými jej očami oceánskymi si ma celého premeriavala. Spanikáril som a vyschlo mi v hrdle. Zamrznuto som ostal stáť, ako taký pajác, rumenec mi vyfarbil líca. Nemalo to zmysel pri mojej telesnej reakcii zapierať. No priznať som sa tiež hneď nechcel.

,,Možno.”

,,Možno?”

,,Možno…určite.”

Ako hlupák som sa aj tak priznal.

Sabrinine oči iskrili. Čakal som od nej výbuch emócií, krik, zosmiešnenie. No zrazu sa jej uvoľnila tvár, všetky tie zamračené svaly a pousmiala sa.

,,Sú veľmi krásne, máš talent,” z malého pousmiatia Sabrina vystrúhala široký úsmev.

,,Naozaj to vieš so slovami, nikdy mi nikto nič krajšie nenapísal.”

V tej chvíli mi opadol veľmi ťažký kameň zo srdca. Nahlas som si vydýchol.

,,Čítanie tvojich listov ma vždy zahreje pri srdci,” ozvala sa Sabrina, s úsmevom na tvári, no trval krátko. Po chvíli opadol a ona sa znovu mentálne zahalila do čiernych šiat. Vidieť ju takú ma naozaj bolelo pri srdci.

,,som rád, že vás občas aspoň na chvíľu poteším, slečna,” vypadlo z môjho suchého hrdla, ,,mrzí ma, že vám viac nemôžem pomôcť.”

Sabrina vtedy pokrútila hlavou, tvár stále melancholická: ,,Pomôcť mi nevie nik, po smrti mojej sestry ma prešla chuť do života.”

Sabrina si ťažko povzdychla.

,,Nič už mi ju nevráti, jej hlas, žiarivé oči a jej piskľavý smiech,” pri spomienke na svoju sestru sa jej na tvári vystrúhal úškľabok.

,,Pamätám si, ako sme sa po nociach spolu chichúňali a ako nás za to otec karhal,” zamlčala sa, ,,alebo ako sme sa hneď na ďalší deň škriepili, ako dve tetky na trhu.” Pri tejto predstave sa pozasmiala, no znovu rýchlo stíchla.

,,Kiežby som sa s ňou mohla znovu chichúňať a škriepiť.”

Zostalo medzi nami smutné ticho.

,,Je mi to naozaj ľúto, je tu niečo, čo by som pre vás mohol urobiť?” snažil som sa vymyslieť vhodnú útechu, od natrhania kytice čerstvých kvetov až po modré z neba.

,,Nemyslím si, jedine, ak by ste našli toho pekelníka, čo všetko spôsobil.”

Po tejto vete som sa pozasmial no rýchlo som stíchol keď som si všimol Sabrinin vážny pohľad. Nemal to byť vtip - alebo aspoň som si to vtedy myslel.

Celý deň som nad jej návrhom krútil hlavou no jej smutná tvár a nešťastie na duši ma natoľko ubíjali, že som sa rozhodol. Áno, ja budem ten, čo túto záhadu rozlúskne.

Avšak, naozaj chcela aby som sa v tejto záhade vŕtal?

Ešte v ten deň som sa vydal na jarmok, miesto predaja a veselíc. Z každého roku mi niekto niečo strkal pod nos, aj keď som odmietol snáď tisíckrát. Hľadal som indície, nie zbytočný tovar. Nos ma zaviedol k ošúchanému stánku v strede jarmoku kde boli v skupinke hlavne malé hlavy, avšak pomaly sa skupinka scvrkávala, keď prišiel nejaký nahnevaný rodič pre svoju zvedavú ratolesť.

,,Také bludy ťa nemajú čo zaujímať,” znelo z každej strany a hneď na to nasledoval dupot rodičov preč. Pretlačil som sa cez tých pár detí čo tam ostalo až dovnútra stánku. Vnútri sedela stará žena s najfarebnejšími no so starými handrami, ktoré si už svoju najväčšiu slávu dávno prežili. Z úst jej žiaril zlatý zub ale úsmev mala stále široký. Pohľad, ktorý mi venovala bol pohľad, ktorý sa bežne venuje starej známosti - avšak, ja som o tejto žene len počul veci. Táto stará žena bola pre mňa rovnako cudzia ako ja som bol jej cudzí.

,,Dobrý, ja tu hľadám radu.”

,,Radu?” pozrela sa starena na mňa tentokrát zmätene, “ja predsa veštím.”

,,Ale počul som, že viete všetko a o všetkých niečo.”

,,Čo ti nedá spať, mládenec?” starena si bezstarostne zamiešala karty v rukách a s prívetivým pohľadom začala počúvať.

,,Chcel by som vedieť niečo o tých záhadných vraždách, ktoré sa dejú v tomto meste.”

,,Och,” prevrátila žena oči, ,,čo ťa nakoplo riešiť hlúposti minulosti? Viem asi toľko čo ty, chlapče.”

“Nepochádzam z tohto mesta, madam. Len vravte čo viete,” konečne som sa usadil na starú stoličku. Mňa a starenu delil od seba malý stolček. Znovu som uprel pohľad na tentokrát už podráždenú ženu, ktorá akoby od nervov neprestajne miešala karty v rukách.

,,Všetko to začalo nie tak veľmi dávno, už som v tej dobe dávno bola šedivá. Prvá vražda bola smutná, no taká nevinná, nikto nad ňou toľko nepremýšľal. Avšak, časom boli vraždy krutejšie, ten vrah, začal byť ako divé zviera. A vždy, možno ako výsmech, alebo ako dar na prechod na onen svet zanechával po sebe červenú ružu. Kvet červený, kvet lásky, no i kvet červený ako všetko kruté, ako krv ktorá sa vylieva.”

Dvakrát som žmurkol na starenu ako náznak toho, že stále spracovávam všetky novinky, ktoré som sa dozvedel.

Po chvíli zo mňa vypadla rečnícka otázka: ,,Vrah zanecháva aj indíciu a nikto ho stále neodhalil?”

,,Bude to tým, že dlho sa tými smrťami nikto nezapodieval, až keď vrah pritlačil na krvilačnosti a vybral si vzácnu obeť - dcéru richtára.”

Vtedy to vo mne poskočilo. Presne kvôli tejto vražde som tu.

,,Richtár si konečne posvietil na situáciu až keď mu bolo zobrané to najdrahšie, čo má,” žena neveriacky pokrútila hlavu s úsmevom na tvári, ,,nemožný je tento človek.”

Na jej poznámke som sa pousmial. Richtára som už dobre poznal. Zamyslel som sa nad ním a tiež som pokrútil hlavou. No z mojej bubliny ma vytrhol hlasný výkrik, plný hrôzy a zdesenia, ktorý znel z vonka stanu. Obaja sme so starou ženou zbystrili a vystrčili hlavy von.

,,Mŕtva! Mŕtva! Tá žena je mŕtva!”

Hneď sme sa behom vydali smerom ku kriku a panike. Na zemi ležala mŕtva žena a okolo nej kopa hláv. Okolie vzlykalo, vzdychalo, krútilo hlavami. Každému bolo z toho ťažko. Keď sme sa so starenkou prebojovali až k telu, zostal som prekvapený. Tie staré handry a dlhé, havranie vlasy. Tú ženu poznám. Bola to tá, ktorá mi predala jed. Sedávala na tom istom mieste dennodenne. Každý ju poznal a rovnako sa jej každý bál. Jej tvár bola zahalená vlastnými handrami a pod nechtami mala kusy krvavej kože. Vyzerá, že sa bránila ostodušu, no pred fatálnym bodnutím ju nič nezachránilo. Vykrvácala.

,,Preboha,” ozvala sa starena, ,,táto žena bola hlavná podozrivá.”

Vyschlo mi v krku od šoku rovnako ako starene.

,,Vyzerá, že bola úplne neškodná tým pádom,” zamyslel som sa, ,,avšak, kto do pekla je to zviera za týmito všetkými smrťami?”

,,Sme od pravdy znovu o krok ďalej,” povzdychla si starena a so sklopenou hlavou odišla preč, naspäť do stanu. Bolo toho príliš na predýchanie aj pre mňa ale nestrácal som hlavu. Po veľkom blúdení očami v okolím mŕtveho tela som si všimol neznámy predmet zahalený oblečením ženy. Jej vlastná krv, ako cestička, viedla k danému predmetu. Pýtal sa von. Jej oblečenie ktoré predmet skrývalo som starou topánkou zdvihol a našiel som pod ním červenú ružu.

,,Kvet červený, kvet lásky, no i kvet červený ako všetko kruté, ako krv ktorá sa vylieva.”

Ružu som vzal zo zeme a začal som ju skúmať. Na jej tŕňoch bola zaschnutá krv. Vyzerala ako ruža, na ktorej sa popichala Ruženka a zaspala na sto rokov. Ružu som si so smutným pocitom na duši zobral domov a uložil na stole. Taká nespravodlivosť, taká krutosť - a je tak krásna. Od tohto dňa ma vždy naplnila len melanchólia pri pohľade na krásne, krvavé ruže.

,,Duša smutná,

Duša skormútená

Ako ti len pomôcť mám?

Kvet ruže červenej ti snáď dám?

Ty len začneš plakať

Ako keď sa ti srdce láme

Také zlomené srdce sa nevylieči samé

Krása smutná, zúfalá…”

Po zlej noci ma prebudil hlasný kohút. Ako každý deň, očakával ma richtár. Dnes však nebola len Sabrinina tvár smutná. Dnes všetci nosili čierne rúcho. V kútiku duše som dúfal, že dnes stretnem Sabrinu, aby mi aspoň jej spoločnosť zdvihla náladu. A pán boh dal. Stretol som ju v záhrade. Strihala si do košíka červené ruže. Tak nežne, tak jemne. Aby ani jednej z nich neodpadol žiadny lupeň. Najprv som ju sledoval z diaľky a obdivoval jej krásu. Vlasy mala zopnuté ako správna dáma, no nejaké nezbedné kučery si predsa len našli cestu von a plávali okolo jej tváre. Pousmial som sa, no potom mi oči padli na košík červených ruží. Znovu mi zostalo smutno. Pred očami sa mi vybavil včerajší deň. Tak tragický. Sabrina na chvíľu odlepila svoj pohľad od ruží a zamerala sa na mňa. Usmiala sa a zakývali mi. Úsmev som jej opätoval a vybral sa jej smerom, na chvíľu som chcel zabudnúť na včerajšiu tragédiu.

,,Čo mi zasnený básnik napísal dnes?” zaškerila sa Sabrina, úškľabok znovu venovaný mne.

,,Dnes mi to nemyslí, nepíše,” pozasmial som sa, aj keď dôvod na moju nechuť bol smutný.

,,Pomôžem ti?”

Už som bral Sabrine košík s ružami. Sabrina sa len usmiala na znak vďaky. Pri podávaní košíka sa jej pokrútil rukáv a ja som si nemohol všimnúť hlboké škrabance na jej ramene. Boli hnusné a hlboké. Krvavé a boľavé. Vyžiadalo si to moju pozornosť no nič som nepovedal. Uprene som znovu začal sledovať Sabrininu prácu.

,,Ruže sú krásne, však?” spýtala sa ma a ja som znovu zamrzol.

,,Áno, len sú také smutné.”

,,Pravda, sú tragické, kruté. Sú také bordové, kvet lásky, kvet pripomínajúci krv. Tak krásny, ako keby nám chcel povedať, že krása a láska môžu krvavo zabíjať, byť kruté. Možno je krása a láska naozaj vražedná. Taký smutný osud pochytili tieto kvety, ach jaj.”

Sabrina zrazu zasyčala. Popichala sa na malom, nenápadnom tŕni ruže.

,,Ach, tak krásne, tak kruté,” pokrútila hlavou a prst si rýchlo strčila do úst.

Pousmial som sa. Sabrina mala pravdu. Nad jej slovami som sa zamýšľal celý deň, aj dva i v noci. Sabrina bola tá ruža. Bola krásna a krutá. A ja som bol milovník ruží, do ruže som sa zamiloval, zatiaľ čo sa všetci v okolí pichali na jej tŕňoch. Bolo to také smutné, také tragické a mne z toho bolo ťažko.

Prečo by to chcela? Prečo by to robila? Prečo by samej sebe zapríčinila toľkú tragédiu?

Po smrti ďalšej obete a ďalšej ruži som sa rozhodol ukončiť trápenie úbohých obyčajných ľudí a šiel som poľovať na vlka. Plán bol premyslený, no neúprosný. Aj ja som predsa len ako tá ruža. Možno ružu môže zastaviť len ďalšia nemilosrdná ruža.

Zobral som fľašku jedu z mojej poličky, ofúkal som z nej prach a uprene začal premeriavať malú fľaštičku. Zrazu som mal ťažký pocit v žalúdku a hlava sa mi krútila. Myšlienky v mojej hlave boli zbesnené - boli zmätené, ublížené. Smutné i zúfalé. Pociťoval som nesmiernu úzkosť a začal som sa pýtať rovnakú otázku, ktorú sa pýtal dávno pradávno aj dánsky princ Hamlet.

,,Byť či nebyť?”

(súťažný text, ktorý nebol moc úspešný, no ja si myslím, že stojí za prečítanie:3)

#slovensko #slovak tumblr #slovakia #česko #czechia #čumblr #ťumbľr #writing #my writing #písanie #poviedka #writers on tumblr #writer

4 notes · View notes

pollonegro666 · 1 year ago

Text

2023/10/14 En la plaza del ayuntamiento había una exposición de cráneos dedicada a México. Cada uno fue creado por un artista distinto en función de su creatividad.

In the town hall square there was an exhibition of skulls dedicated to Mexico. Each one was created by a different artist based on his creativity.

Google Translation into French: Sur la place de la mairie, il y avait une exposition de crânes dédiés au Mexique. Chacun a été créé par un artiste différent en fonction de sa créativité.

Google translation into Italian: Nella piazza del municipio c'era una mostra di teschi dedicati al Messico. Ognuno è stato creato da un artista diverso in base alla propria creatività.

Google Translation into Portuguese: Na praça da prefeitura, houve uma exposição de caveiras dedicadas ao México. Cada um foi criado por um artista diferente com base em sua criatividade.

Google Translation into German: Auf dem Rathausplatz gab es eine Ausstellung mit Schädeln, die Mexiko gewidmet waren. Jedes wurde von einem anderen Künstler basierend auf seiner Kreativität geschaffen.

Google Translation into Albanisch: Në sheshin e bashkisë kishte një ekspozitë të kafkave kushtuar Meksikës. Secili u krijua nga një artist i ndryshëm bazuar në krijimtarinë e tij.

Google Translation into Arabic: في ساحة دار البلدية كان هناك معرض للجماجم مخصص للمكسيك. تم إنشاء كل واحدة بواسطة فنان مختلف بناءً على إبداعه.

Google Translation into Armenian: Քաղաքապետարանի հրապարակում Մեքսիկային նվիրված գանգերի ցուցահանդես էր։ Յուրաքանչյու��ը ստեղծվել է տարբեր նկարչի կողմից՝ հիմնվելով իր ստեղծագործության վրա:

Google Translation into Bengali: টাউন হল স্কোয়ারে মেক্সিকোকে উৎসর্গ করা খুলির একটি প্রদর্শনী ছিল। একেকজন একেক শিল্পী তার সৃজনশীলতার ভিত্তিতে তৈরি করেছেন।

Google Translation into Bulgarian: На площада на кметството имаше изложба на черепи, посветени на Мексико. Всеки един е създаден от различен художник въз основа на неговото творчество.

Google Translation into Czech: Na radničním náměstí byla výstava lebek věnovaná Mexiku. Každý z nich vytvořil jiný umělec na základě jeho kreativity.

Google Translation into Simplified Chinese: 市政厅广场上有一个献给墨西哥的头骨展览。每一件作品都是由不同的艺术家根据他的创造力创作的。

Google Translation into Korean: 시청 광장에는 멕시코에 헌정된 두개골 전시가 있었습니다. 각각�� 그의 창의성을 바탕으로 다른 예술가에 의해 만들어졌습니다.

Google Translation into Croatian: Na trgu gradske vijećnice bila je izložba lubanja posvećena Meksiku. Svaki je kreirao drugi umjetnik na temelju svoje kreativnosti.

Google Translation into Danish På rådhuspladsen var der en udstilling af kranier dedikeret til Mexico. Hver enkelt blev skabt af en anden kunstner baseret på hans kreativitet.

Google Translation into Slovak: Na radničnom námestí bola výstava lebiek venovaná Mexiku. Každý z nich vytvoril iný umelec na základe svojej kreativity.

Google Translation into Slovenian: Na trgu mestne hiše je bila razstava lobanj, posvečenih Mehiki. Vsakega je ustvaril drug umetnik na podlagi svoje ustvarjalnosti.

Google Translation into Estonian: Raekoja platsil oli Mehhikole pühendatud pealuude näitus. Igaüks neist on loonud erinev kunstnik, lähtudes tema loovusest.

Google Translation into Suomi: Raatihuoneen aukiolla oli Meksikolle omistettu pääkallonäyttely. Jokaisen on luonut eri taiteilija luovuuden perusteella.

Google Translation into Georgian: მერიის მოედანზე მექსიკას მიძღვნილი თავის ქალათა გამოფენა მოეწყო. თითოეული მათგანი შეიქმნა სხვადასხვა ხელოვანის მიერ მისი შემოქმედების საფუძველზე.

Google Translation into Greek: Στην πλατεία του δημαρχείου υπήρχε έκθεση με κρανία αφιερωμένα στο Μεξικό. Κάθε ένα δημιουργήθηκε από διαφορετικό καλλιτέχνη με βάση τη δημιουργικότητά του.

Google Translation into Guarani: Ayuntamiento plásape ojehechauka umi akãrague ojededikáva México-pe. Káda uno omoheñói peteĩ artista iñambuéva oñemopyendáva icreatividad rehe.

Google Translation into Hawaiian: Ma ka pā hale kaona he hōʻikeʻike o nā iwi poʻo i hoʻolaʻa ʻia no Mexico. Ua hana ʻia kēlā me kēia mea e kekahi mea pena kiʻi like ʻole ma muli o kāna hana hana.

Google Translation into Hebrew: בכיכר העירייה התקיימה תערוכה של גולגולות המוקדשות למקסיקו. כל אחד מהם נוצר על ידי אמן אחר על סמך היצירתיות שלו.

Google Translation into Hindi: टाउन हॉल चौराहे पर मेक्सिको को समर्पित खोपड़ि��ों की एक प्रदर्शनी लगी थी। प्रत्येक को उसकी रचनात्मकता के आधार पर एक अलग कलाकार द्वारा बनाया गया था।

Google Translation into Hungarian: A városháza téren volt egy Mexikónak szentelt koponyakiállítás. Mindegyiket más-más művész készítette kreativitása alapján.

Google Translation into Indonesian: Di alun-alun balai kota terdapat pameran tengkorak yang didedikasikan untuk Meksiko. Masing-masing diciptakan oleh seniman berbeda berdasarkan kreativitasnya.

Google Translation into Japanese: 市庁舎広場ではメキシコに捧げられた頭蓋骨の展示があった。それぞれは異なるアーティストによって創造性に基づいて作成されました。

Google Translation into Kyrgyz: Мэрия аянтында Мексикага арналган баш сөөктөрдүн көргөзмөсү болду. Ар бири өзүнүн чыгармачылыгына жараша ар кандай сүрөтчү тарабынан жаралган.

Google Translation into Latvian: Rātslaukumā bija apskatāma Meksikai veltīta galvaskausu izstāde. Katru no tiem ir radījis cits mākslinieks, pamatojoties uz viņa radošumu.

Google Translation into Malayalam: ടൗൺ ഹാൾ സ്ക്വയറിൽ മെക്സിക്കോയ്ക്ക് സമർപ്പിച്ച തലയോട്ടികളുടെ ഒരു പ്രദർശനം ഉണ്ടായിരുന്നു. ഓരോരുത്തരും അവരവരുടെ സർഗ്ഗാത്മകതയെ അടിസ്ഥാനമാക്കി വ്യത്യസ്ത കലാകാരന്മാർ സൃഷ്ടിച്ചതാണ്.

Google Translation into Malay: Di dataran dewan bandar terdapat pameran tengkorak yang didedikasikan untuk Mexico. Setiap satu dicipta oleh artis yang berbeza berdasarkan kreativiti masing-masing.

Google Translation into Malagasy: Tao amin'ny kianjan'ny lapan'ny tanàna dia nisy fampirantiana karandoha natokana ho an'i Meksika. Mpanakanto samihafa no namorona ny tsirairay araka ny fahaizany.

Google Translation into Mongolian: Хотын захиргааны талбайд Мексикт зориулсан гавлын ясны үзэсгэлэн гарчээ. Тус бүрийг нь өөр өөр уран бүтээлч өөрийн уран бүтээлд тулгуурлан бүтээсэн.

Google Translation into Dutch: Op het stadhuisplein was een tentoonstelling van schedels gewijd aan Mexico. Elk exemplaar is gemaakt door een andere kunstenaar op basis van zijn creativiteit.

Google Translation into Nepali: टाउन हल स्क्वायरमा मेक्सिकोलाई समर्पित खोपडीहरूको प्रदर्शनी थियो। प्रत्येक एक फरक कलाकार द्वारा उनको रचनात्मकता को आधार मा बनाईएको थियो।

Google Translation into Norwegian: På rådhusplassen var det en utstilling av hodeskaller dedikert til Mexico. Hver av dem ble skapt av en annen kunstner basert på hans kreativitet.

Google Translation into Panjabi: ਟਾਊਨ ਹਾਲ ਚੌਕ ਵਿੱਚ ਮੈਕਸੀਕੋ ਨੂੰ ਸਮਰਪਿਤ ਖੋਪੜੀਆਂ ਦੀ ਪ੍ਰਦਰਸ਼ਨੀ ਲਗਾਈ ਗਈ। ਹਰ ਇੱਕ ਨੂੰ ਉਸਦੀ ਰਚਨਾਤਮਕਤਾ ਦੇ ਅਧਾਰ ਤੇ ਇੱਕ ਵੱਖਰੇ ਕਲਾਕਾਰ ਦੁਆਰਾ ਬਣਾਇਆ ਗਿਆ ਸੀ।

Google Translation into Pashtun: د ښاروالۍ په چوک کې مکسیکو ته د وقف شوي کوپړۍ نندارتون و. هر یو د هغه د خلاقیت پراساس د مختلف هنرمند لخوا رامینځته شوی.

Google Translation into Persian: در میدان شهرداری نمایشگاهی از جمجمه های اختصاص داده شده به مکزیک وجود داشت. هر کدام توسط هنرمندی متفاوت بر اساس خلاقیت او خلق شده است.

Google Translation into Polish: Na placu ratuszowym znajdowała się wystawa czaszek poświęcona Meksykowi. Każdy z nich został stworzony przez innego artystę w oparciu o jego twórczość.

Google Translation into Romanian: În piața primăriei a avut loc o expoziție de cranii dedicată Mexicului. Fiecare a fost creat de un artist diferit pe baza creativității sale.

Google Translation into Russian: На Ратушной площади прошла выставка черепов, посвященная Мексике. Каждый из них был создан разными художниками на основе его творчества.

Google Translation into Serbian: На тргу градске куће била је изложба лобања посвећена Мексику. Сваки је креирао другачији уметник на основу његове креативности.

Google Translation into Swedish: På rådhustorget fanns en utställning av dödskallar tillägnad Mexiko. Var och en skapades av en annan konstnär baserat på hans kreativitet.

Google Translation into Sundanese: Di alun-alun balai kota aya paméran tangkorak anu didedikasikeun pikeun Méksiko. Masing-masing diciptakeun ku seniman anu béda-béda dumasar kana kréativitasna.

Google Translation into Tagalog: Sa plaza ng town hall ay mayroong isang eksibisyon ng mga bungo na nakatuon sa Mexico. Ang bawat isa ay nilikha ng iba't ibang artist batay sa kanyang pagkamalikhain.

Google Translation into Thai: ในจัตุรัสศาลากลางมีนิทรรศการหัวกะโหลกที่อุทิศให้กับเม็กซิโก แต่ละคนถูกสร้างขึ้นโดยศิลปินที่แตกต่างกันตามความคิดสร้างสรรค์ของเขา

Google Translation into Telugu: టౌన్ హాల్ స్క్వేర్‌లో మెక్సికోకు అంకితమైన పుర్రెల ప్రదర్శన ఉంది. ఒక్కొక్కరు ఒక్కో కళాకారుడు తన సృజనాత్మకత ఆధారంగా రూపొందించారు.

Google Translation into Turkish: Belediye binası meydanında Meksika'ya adanmış bir kafatasları sergisi vardı. Her biri farklı bir sanatçının yaratıcılığına dayanarak yaratıldı.

Google Translation into Ukrainian: На ратушній площі відбулася виставка черепів, присвячена Мексиці. Кожен був створений іншим митцем на основі його творчості.

Google Translation into Urdu: ٹاؤن ہال چوک میں میکسیکو کے لیے مختص کھوپڑیوں کی نمائش تھی۔ ہر ایک کو اس کی تخلیقی صلاحیتوں کی بنیاد پر ایک مختلف فنکار نے تخلیق کیا تھا۔

Google Translation into Uzbek: Shahar ma'muriyati maydonida Meksikaga bag'ishlangan bosh suyagi ko'rgazmasi bo'lib o'tdi. Ularning har biri o‘z ijodidan kelib chiqib, har xil rassom tomonidan yaratilgan.

Google Translation into Vietnamese: Tại quảng trường tòa thị chính có một cuộc triển lãm đầu lâu dành riêng cho Mexico. Mỗi chiếc được tạo ra bởi một nghệ sĩ khác nhau dựa trên sự sáng tạo của anh ấy.

7 notes · View notes