#three chamber

[cervenakoviny]

Dolepky

Ďalší návrat k zbraniam z Báthoryovského cyklu. Tentokrát strelným.

(Diablova pevnosť, kapitola 11, strana 275-6)

Ó áno, v dobách, kedy streľba spočívala v zdĺhavom nabíjaní po každom jednom výstrele, je zbraň s ktorou možno páliť dva razy za sebou, či už na ten istý cieľ, alebo úplne iný v opačnom smere, naozaj darom z nebies. Hlavne keď protivník čosi také vôbec nečaká.

Nejde o prvý kus na svete. Tie spadajú ešte do storočia predošlého a azda najslávnejšia je krásna slonovinou a zlatom zdobená 0,5 metrová a cez 2 kg vážiaca dvojhlavňová pištoľ s dvomi kolieskovými zámkami venovaná Petrom Peckom cisárovi Karlovi V v 1540. Šlo o naozaj náročnú konštrukciu a ozajstný dar pre najvyššie postaveného muža Európy. Kým kresadlová zámka sa vďaka lacnejšej výrobe, nižšej poruchovosti a menej náročnej údržbe počas 17. storočia stala široko dostupnou a kolieskové zámky vytlačila, dvojhlavňové zbrane sa začali hromadne vyrábať až v storočí 18. a 19. Slávu si vydobyli takéto brokovnice počas Sedem ročnej vojny v kolóniách na východe Nového sveta, bitke o Alamo počas Texaskej revolúcie, či v rukách moreplavca Jamesa Cooka. Ich sestry so spílenými hlavňami bolo počuť po celom Divokom západe. A predchodkyne perkusných howdah pištolí so sebou nosili lovci v Indii a Afrike. V Kornelovej dobe by ešte stále šlo o vzácnosť a majster, ktorého pracovnou náplňou bolo vyrábať takéto kusy, patril medzi ozajstnú špičku.

Na oficiálnom fb profile sa svojho času vynorila aj obrazová dokumentácia.

Ďuro čerpal z tejto publikácie.

Ja by som pridala ešte zopár slov z iných zdrojov.

Ako autor priznáva, je to jeden z prípadov, kedy si históriu trochu prispôsobil, keďže nizozemský vynálezca Ondro sa narodil roku 1648, takže v čase Diablovej pevnosti sa ešte len učil na nočník. O jeho mladosti sa mi nepodarilo nájsť nič, ale k jeho kariére sa viaže nejaký ten míľnik.

Celým menom Andreas Rheinhold Dolep, prezývaný aj "Holanďan", sa podľa viacerých zdrojov uchytil na dánskom kráľovskom dvore, kde slúžil princovi Jurajovi (Jørgenovi).

Dánsky trón zdedil jeho starší brat Kristián. Jurajovi bola pridelená úloha v upevňovaní anglicko-dánskej aliancie voči Nizozemsku. A tak sa v 1680 oženil s anglickou princeznou a neskôr kráľovnou Annou (k veľkej nechuti Viliama Oranžského, manžela jej staršej sestry Márie a rodeného Nizozemca). Nie je preto s podivom, že kráľovský choť zavítal aj na britskú pôdu, kde mu bol udelený titul vojvodu a neskôr aj veliteľa námorných síl. A z domoviny si so sebou priviedol aj početný sprievod, ktorého bol Dolep zjavne súčasťou.

Kým Juraj bol Viliamom vytlačený na okraj diania (čomu sa nijak dôrazne nebránil, uprednostňujúc jednoduchý domácky život), zrelý puškár čulo nadväzoval nové obchodné styky. Medzi jeho klientov patrili Phillip Howard z Charing Crossu v Londýne - veliteľ kráľovninho jazdeckého oddielu (Troops of Horse Guards), Browni z Blackburnu, William Legge - gróf z Dartmouthu, Kosimo III - veľkovojvoda Toskánska aj samotný anglický kráľ Karol II.

Vysokopostavení priatelia sa mu naozaj zišli, pretože sa dostal do maléru s predajom neodskúšaných zbraní. Na ich distribúciu totiž dozerala Puškárska spoločnosť (Worshipful Company of Gunmakers), jeden zo 111 livrejových korunou posvätených londýnskych cechovných spolkov, autorita s právomocou zhabať všetko, čo neprešlo ich schvaľovacou procedúrou. Voči Dolepovi sa stavali odmietavo, podľa jedného zdroja spor tkvel v zamestnávaní cudzincov. V 1686 si naň za faktické pristihnutie pri porušení zákona tvrdo došliapli. Trvalo dvanásť mesiacov, než ho z mastnej pokuty a sprievodných trampôt jeho konexie vysekali (pomohlo patriť na výplatnú pásku šéfa zbrojného predstavenstva koruny (Board of Ordnance)). No s obchádzaním kontroly neskončil a viaceré z jeho kúskov datovaných do neskorších rokov taktiež nenesú značku Puškárskej spoločnosti. Údajne si tak strážil výrobné tajomstvo.

Šťastie mu prialo a v 1691 podarilo obdržať titul trvalého čestného rezidenta (denization). V Anglicku sa aj oženil (Kostol sv Martina v Londýne) a zomrel (mestečko Barrow nad Soar), dosiahnuc vek 65 rokov. Jeho syn George Edward Dolep v remesle pokračoval.

(Princ Juraj, erb Puškárskej spoločnosti, miesto Dolepovej smrti)

Dolep rozvíjal zrýchlenú a viacnásobnú streľbu hneď v niekoľkých smeroch.

Medzi jeho chuťovky patrila mušketa s krátkou hlavňou, známa ako "blunderbass", masívna to ručnica s neveľkým dostrelom, zato rozšíreným otvorom, ktorý sa poľahky nabíja (užitočné za jazdy na koni, či v koči). V 17. storočí zažila rozmach (od civilistov, po námorníctvo, najväčšia priazeň u kočišov) a ustúpiť ju donútilo až storočie 19. a masová produkcia zbraní s vývrtmi (spresnenie mušky). Anglické pomenovanie je odvodené z holandčiny - "donderbus", alebo hromová nálož (bus - buxus - škatuľa). Na ostrovoch zaužívané "blunder" miesto správneho prekladu "thunder" sa zvykne vysvetľovať ako popis zmätku, ktorý takýto výstrel zvykol vyvolať. Mňa osobne by neprekvapilo ani to, keby takýmto pomenovaním Briti naznačovali, že je to zbraň pre tých, ktorí nevedia poriadne mieriť a zakopávajú aj o vlastné nohy. Mimoriadne široký rozptyl viacerých projektilov totiž v takých prípadoch padne vhod. Existovala aj menšia, pištoľová verzia, ktorou boli často vybavované jazdecké oddiely. Označovala sa ako "dragon" (jeden z predpokladaných pôvodov výrazu dragún) a dokonca aj bývala zdobená dračími motívmi. Ústie chrliace plamene a olovo dojmu napomáhalo. Exemplár - https://www.rockislandauction.com/detail/85/1257/andrew-dolep-brass-barreled-flintlock-blunderbuss

Okrem toho experimentoval so vzduchovkami. Síce náročnejšie na konštrukciu, no oproti vtedajším palným zbraniam mali niekoľko výhod. Vďaka využívaniu tlaku vzduchu miesto pušného prachu fungovali aj vo vlhkom počasí. Streľba a pomerne často i nabíjanie boli rýchlejšie než pri klasických palných spredu nabíjaných zbraniach. Hlaveň nebolo potrebné čistiť od zvyškov pušného prachu. Zároveň boli o trochu tichšie a výstrel nesprevádzal ohnivý záblesk, ani kúdol dymu, takže strelcovi ostal čistý výhľad a aj on sám zotrval menej nápadný. Najstarší dochovaný kus máme z 1580, v 17. a 18. storočí už šlo o pomerne rozšírenú hračku, populárnu hlavne na poľovačkách. Postupne sa stala aj výbavou špecializovaných vojenských oddielov. Dolep sa zrejme rozhodol, že to nie je dostatočná výzva, pretože skonštruoval rovno pušku s kombinovaným strelným mechanizmom. Doložený kus má panvičku s vývodom ústiacim do hlavne netypickým pre zbrane vzdušné, zato typickým pre palné. K skrutkovateľnému guľatému mosadznému rezervoáru na stlačený vzduch patrí aj mosadzno-drevená pumpička. Cieľom týchto a pažbových rezervoárov bolo uskladniť dostatok vzduchu na hneď niekoľko výstrelov. Pri panvičke je ešte jedna súčiastka, ktorej účel nie je známy. Nie je vylúčené, že k nej patril ešte nejaký odnímateľný komponent, ktorý sa stratil.

Exemplár - https://www.rockislandauction.com/detail/86/221/combination-flintlock-and-ball-reservoir-air-gun-by-dolep

Ďalšou z vychytávok v jeho repertoári boli zadovky. Zbrane pýšiace sa mechanizmom známym ako "breech loading", spočívajúcim v tom, že hlaveň je odklápacia a istená záverom. Zbraň teda možno nabíjať zozadu miesto spredu a nestrácať čas s nejakým zasúvaním projektilov za pomoci nabijaku. Najstaršie exempláre zadoviek sú niektoré experimentálne delá zo 14. a 15. storočia. V 16. storočí máme doloženú už aj ručnú zbraň, u anglického kráľa Henricha VIII, ktorý ju nosieval na poľovačky. Ale dobou plošného rozšírenia je až storočia 19. s nábojmi, ktoré majú vlastnú prachovú nálož. V storočí 17. by ešte stále šlo o luxusný artikel a ich konštruovanie, účinné uzatváranie proti zadnému úniku spalín (či iným trampotám) a dosiaľ vysoká zachovalosť svedčia o Dolepovej nadpriemernej zručnosti. Táto konkrétna má navyše zásobník pušného prachu na tri až štyri výstrely, takže za vyššie uvedeného zrýchleného nabíjania umožňuje čosi blížiace sa súvislej paľbe.

Exemplár - https://www.poulinauctions.com/very-fine-and-extremely-rare-circa-1690-cartridge-breech-loading-flintlock-magazine-primed-holster-pistol-by-the-esteemed-andreas-reinhold-andrew-dolep-of-london/

A napokon kúsok, ktorý je tak trocha na polceste k revolveru. To, čo si zvykneme predstaviť pod pojmom revolver, je výtvor Samuela Colta, ktorého prvý patentovaný model (colt paterson, 1836) mal hlaveň s vývrtmi a päťkomorový samotočivý bubnový zásobník na západku (proti točeniu v nesprávnom smere). Predchádzali mu rôzne ručne otáčané niekoľkohlavňové "koreničky" s pôvodom v luntových (zapaľovanie na tlejúci knôt) viachlavňových ojedinelých experimentoch z 15. a 16. storočia a už trochu hromadnejšie vyrábaných kresadlovkách prevažne podľa vzoru Nock, prípadne Segallas zo storočia 18. Dolep to ešte v tom 17. skúsil s takouto zadovkou vybavenou trojkomorovým zásobníkom. Keďže zásobník je spojený a hlavňou a otáčajú sa spoločne, ústie hlavne je zdobené troma listami, každým presne v línii pohľadu. Otáčanie je tak ako pri neskorších koreničkách manuálne. Exemplár - https://www.bonhams.com/auctions/13738/lot/93/

Najčastejšie spomínaná publikácia Great British Gunmakers 1540-1740 od W. Keith Neala a D.H.L. Backa vraj obsahuje hneď deväť príkladov Dolepových výtvorov a internet s aukčnými webmi a nadšeneckými blogmi za ňou nezaostáva, takže komu sa máli, môže vyraziť pátrať po ďalších.

Ja som už ale svoj zásobník vystrieľala a túto sondu do nizozemského puškárskeho umenia uzatváram.

[coquetteriddle]

insane ass tomarry book quotes we dont talk abt enough

[earlycuntsets]

promowest pavillion columbus, ohio 9/15/2005

stacy chambers on flickr

[whatsfourteenupto]

Twelve, to Bill: “I’ve never had time for the luxury of outrage.”

Babes. Your tenth self existed in a state of outrage. I’m fairly sure that by the end, there was more outrage in his veins than there was blood.

Your ninth self spent every day trying to get over it. Your eleventh self spent half his energy trying to hide it, desperately trying to escape it.

Babe your next self? She will marinate in it. Simmer in it like a pot on a stove, ready to boil over. You will invent a fourteenth self that is a copy of your tenth because you are so angry, so outraged, that it has burnt through your very soul. It is killing you.

Your fifteenth- eighteenth? Twentieth? You don’t even know anymore- self will see that outrage halved. Not the power of it, but the volume. The duration. For the first time in eons, it will recede to a level you may have the time to manage. To use.

Maybe.

[threestarsaboveclouds]

a slugcat visits TSAC in their chamber

Seemingly a messenger, it holds a pearl in its left paw. In the right it has a struggling Squidcada.

The pearl is damaged, its contents being unreadable in this state except for the signature of an Iterator called Embers within Ashes.

The messenger is more interested in you examining the flying insect, though it doesn't seem any different from its species

(sorry for all the text i'm new to this •_○)

Hm? A visitor?

Two visitors! This is new…

I’ve been receiving visitors to my chamber with an increasing regularity… perhaps this is an unexpected consequence of re-opening my comms channels…

I’m afraid there’s not much I can offer you or your companion, little animal. Unless you’re here for a reason?

… you seem very eager to show me your little friend. I’m rather… impressed… that you were able to bring it all the way into my chamber. I’ve never seen a Squidcada up close with my puppet before, so I suppose that is a novelty. Why you chose to carry it all the way here is beyond me, however…

… I see you also have a pearl. I assume you brought this for me? You certainly wouldn’t be the first to do so.

…

Embers within Ashes… I don’t recognize that designation. It’s unlikely that this pearl originated from my facility… you must have brought it from far away. If that is the case, I’m quite impressed. You don’t seem to be native to my facility grounds. Did this iterator send you?

This pearl is too corrupted to read, I’m afraid. It may have been damaged during your long journey to reach me. What a shame, to have traveled so far for naught…

...

It may be possible for me to repair the damage to this pearl’s crystal lattice structure, but it will take me a few cycles. You may shelter within my superstructure in the meantime, if you are willing to wait. That way I can send you off with a reply, if you are indeed a messenger.

I’m not even sure if you can understand me. How do I encourage you to stay… hm…

[Three Stars Above Clouds restores the slugcat’s food pips]

There, hopefully that will convince you to stick around for at least another cycle while I work on this. I’ll dispatch an overseer to escort you to the nearest shelter.

Be on your way, little animal. And try not to damage anything while fluttering around inside my complex with that friend of yours, please.

[ Part 2 ]

[lost-hope-but-funny]

when elrond dragged maglor to imlandis (because he fucking did), he shoved (gently) his father into a bathtub full of clean and warm water and dunked a shit ton of well-smelling soap for the bubbles

[delta-orionis]

I'm working on an updated ref for TSAC that includes some more information, and I thought this would be a funny thing to add. TFW you are a giant mechanical superstructure but also you are a little guy (tiny) (very small)

[knightofleo]

Poe | This Road (The Dark Chamber) from Alan Wake II

And some say that It loops forever, this road That I lose you on every time

[shannonsketches]

I love all of the 'quietly choosing the safety of his loved ones over his own comfort' moments Vegeta gets in Super, but especially when they're Vegeta comedically getting dragged into things he didn't sign up for

I'd forgotten that the three year thing was indeed in the manga too aklsdjas but Vegeta was so pressed about it and I need that version of the conversation with Bulma

'-So we're going to train for three years'

'Three years?!'

'It'll only be three days for you'

'Oh, okay have fun :)'

'I will not :)'

[gaycavendish]

this has happened to them and im certain of it btw

[peofun1]

Summary:

Suo's blood. Suo was bleeding. Suo was not supposed to bleed. --- Suo takes a hit during a fight, and Sakura takes it very badly.

actually posting my writing for the first time in ages. sometimes I just get really struck with an idea and can't rest until I write it down.

[fayesdiary]

reverse unpopular opinion for....aw heck, go ahead with Rhea for this one as well

This might as well be a part 2 to the previous Rhea ask so :D

I find Rhea to be so compelling for several reasons, one of the biggest being the inherent contradiction that she is very much capable of caring, loving and trusting others, sometimes with some insane gestures when you realize their meaning behind them (ie. Saving Jeralt's life by giving him her blood thus risking outing herself because of it, letting Catherine keep Thunderbrand despite the fact it's the one Relic she could safely recover- implicitly trusting her with one of her family's remains without any obligation to do so, risk angering a noble house to give Cyril a better life and treating him like her son in all but name)... And yet she cannot, for the life of her, bring herself to be honest with them.

Something fascinating I noticed about Rhea is that she ironically seems to prefer people who are blunt with her, because look at the people she's closest to - Seteth spends all of Part 1 openly questioning her, Flayn is constantly on the verge of accidentally outing herself, Cyril is so direct and honest he sometimes accidentally comes off as rude (Shamir too even if she's not as close to Rhea) and Catherine wears her heart on her sleeve.

Heck, all of them are either not that religious or outright non-believers, which ironically I believe helps reassure Rhea they love her because of who she is as a person and not because she's the archbishop, especially given how much she implies to find the position incredibly alienating.

And isn't that just so fascinating? That she is more than capable than loving others and caring for them risking her own personal safety, she appreciates people being honest with her.... But cannot, will not be entirely honest with them in turn.

Because make no mistake, that right there is Rhea's true fatal flaw: her compulsive need to keep everything a secret.

From the big but understandable stuff that would get her and her family scrapped for parts if it became public to downright pointless shit to hide like not liking hot drinks, and it's the one trait that screws her over the most, between being the reason Jeralt left (since she didn't tell him ANYTHING about what happened with Byleth so he assumed the worst and fled) and the thing preventing her from making connections as deep as she actually wants (like even just telling her loved ones how much they mean to her), as well as getting the support she actually needs. And because she feels she has to bear everything on her shoulders, she crumbles under the weight because no matter how hard she tries, she will never be good enough.

In that sense the role of archbishop is a sort of mask to her. It's definitely a part of her, but also something she has sort of burrowed into like a safety net preventing her from being true to herself. Because that'd mean making herself vulnerable, in more ways than one. To say nothing about putting her surviving family and remnants of her dead kin to jeopardy.

If she were to open up she'd be... More lively, I think. Definitely sillier if Heroes is any indication, and arguably more willing to take a direct approach in helping people. And definitely more loved and happier.

And perhaps, one day she'd realize she doesn't need to bring her mom back to fix Fódlan. She's not doing it alone anymore, after all.

[c-sand]

every episode of game of thrones | 1.07: you win or you die

now listen to me. the old man is the lord commander of the night's watch. you'll be with him day and night. yes, you'll clean his clothes. but, you'll also take his letters, attend him at meetings, squire for him in battle. you'll know everything. be part of everything. and he asked for you himself! he wants to groom you for command. i just... i always wanted to be a ranger. i always wanted to be a wizard.

[reanimationstation]

gent boys my beloved 🥰 this is nearlyyyy all of them, the others will be drawn....eventually

[sysig]

Portal 2 replay review: Hrmnnngggngmngm 💕💖💝💞✨❤️💗

[softboynick]

if i had a nickel for every time nicholas galitzine played a someone named elliot, i’d have two nickels. which isn’t a lot but it’s weird it happened twice.