#prahe

[theownerofsich]

Prague

Charles Bridge

Prague’s oldest bridge was built to replace the Judith Bridge that had been badly damaged by floods in 1342. Construction of the new bridge, originally called Stone Bridge or Prague Bridge, began in 1357 under the auspices of Charles IV and was finished in 1402. Since 1870 the bridge has been called Charles Bridge. It is built of sandstone blocks, flanked at each end by fortified towers (Lesser Town Bridge Towers, Old Town Bridge Tower). From 1683 to 1928, 30 statues of saints were carved to decorate the bridge, the most famous of which is the statue of St John of Nepomuk.

[salinkarta]

pred pár mesiacmi som na čumbleri videla poletovať posty o Moravsko-Sleskej gotike, zoznamy divných vecí v rôznych krajských mestách (ako ex-Brňák si primárne pamätám ten o Brne) a zaujimalo by ma či je to len ďalšia internetová estetika alebo viete o niečom v tomto žánri - knihy, komixy, filmy.... táto naaša "západoslovanská gotika" má skvelý potenciál na indie projekty

[cervenakoviny]

[shyfeyelf]

[czechoslovakembassy]

OK síce je toto gimmick účet, ale chcem vyjadriť moju úprimnú sústrasť všetkým, ktorí prišli o niekoho pri dnešnom útoku na filozofickú fakultu Karlovej univerzity v Prahe a zároveň dúfam, že sa čo najviac ľudí dostalo z budovy v bezpečí. Moje srdce je s vami.

[slovenska-zloba]

akademické obrodenstvo,

volám k vám v temnej chvíľke. máte skúsenosť so štúdiom PhD v prahe alebo brne?

pokiaľ áno, ste ochotnx podeliť sa s nádejnou budúcou semiotičkou o pár rád/tipov/informácií? stránky univerzít sú notoricky vágnejšie než victor hugo, preto sa mi ťažko zisťuje, čo so štipendiom a ubytovaním (áno, ešte som ani nepodala prihlášku, ale už manifestujem, že ma vzali - inak, aj podanie prihlášky je divne náročné). približne viem, ako to funguje na slovensku, ale česko je pre mňa veľkou záhadou.

ponúkam fotky mojej mačičky micky na výmenu za podpultové informácie. moje súkromné správy považujte za tuzex!

ďakujem >:)

[iamonlyhereforthefood]

Zdravím všetkých miestnych fanúšikov muzikálov.

Keďže žiadna dovolenka v mojej milovanej Prahe sa nezaobíde bez návštevy divadla, ponúkam vám teraz moje review muzikálu Anděl Páně, ktoré si nikto nepýtal. Berte, alebo nechajte tak. (Ak budete čítať ďalej, vedzte že sú tam mierne spoilery.)

Aby som to nenaťahovala, ak chce niekto vidieť rovno výsledný verdikt: je to super, vrelo odporúčam. Či už ste fanúšik filmovej verzie, fanúšik muzikálov alebo proste chcete vidieť niečo dobré. Plus, je to prístupné všetkým vekovým kategóriám, takže kľudne vezmite celú rodinu.

Čo sa týka porovnávania s filmom, myslím že všetci herci boli dosť dobrí a ja som to už ani nejak neporovnávala že tu bol lepší film, tu bol lepši muzikál, proste to boli dve rôzne verzie rovnakého príbehu. Hlavne herci čo hrali hlavnú dvojicu boli super po všetkých stránkach: hranie, spev, tanec, humor. Čo sa týka deja, nejaké prekvapenia nečakajte, je to ten istý príbeh čo máme radi. Samozrejme, rozdiel je v tom že film nebol muzikál a teda máme pridanú hodnotu vo forme piesní. Za mňa to po tejto stránke bolo fajn, najlepšie piesne mal Uriáš (čo ma teda vôbec neprekvapilo, ešte sa k nim neskôr vrátim), okrem nich sa mi páčila pieseň čo spievala Dorka v��prvej polovici Proč lidé hřeší a tiež pieseň vo finále kde spievali striedavo Petronel, Dorka a Maxmilián, podľa programu sa to volá Petronelova zpověď. Ak by som si mala vybrať čo sa mi zdalo najslabšie, tak je to Adeste Fidele úplne na začiatku, keďže ide o moju obľúbenú koledu a zrovna nejak som nepotrebovala počuť ju v modernom prevedení (ale tak ja celkovo akosi nevibujem s hudbou posledných cca 15 rokov, čiže môj názor kľudne ignorujte).

Efekty, scéna aj kostýmy sú ok, nemám čo vytknúť, je to všetko celkom jednoduché a praktické, nebo vyzerá ako nebo, peklo (áno, máme krátku zastávku aj tam) vyzerá ako peklo, na zemi to vyzerá ako pred Vianocami, podľa kostýmov vieme ľahko rozoznať, kto kam patrí čo sa týka pracovnej pozície a statusu. Mne ako veľkej fanúšičke snehu, zimy a Vianoc sa najviac páčilo ako často tam snežilo, dodávalo to takú rozprávkovú atmosféru.

Vedľajšie postavy boli dobre zvládnuté, každý má aspoň jednu pieseň, čiže ak máte nejakého favorita okrem hlavnej dvojice, nemusíte sa báť že by bol nejak ukrátený. Dorka má z nich najviac priestoru, herečka ktorú som videla to odspievala všetko super a aj ten text má celkom dobré myšlienky. Klíčnice + správce sú asi favoritom pre veľa divákov. Asi si už musím konečne zvyknúť, že keď je v muzikáli dvojica vtipných záporákov, obzvlášť ak pracujú niekde v oblasti služieb, tak budú do určitej mieri kopírovať Thénardierovcov z Les Misérables. Mne osobne bola sympatickejšia klíčnice, čo sa týka správcu... mne teda nikdy neprišiel sexual harassment vtipný, čiže by som uvítala menej humoru okolo toho že haha, teraz donútim Dorku aby sa za mňa vydala tým že ju budem vydierať väzením a fyzickým násilím, poďme sa na tom všetci smiať. Čo sa týka richtára, neviem či tam mala byť nejaká hlbšia myšlienka v tom že ho hral rovnaký herec ako Boha, alebo to bolo proste len o šetrení hercami.  

Poďme teda k tomu najlepšiemu, Petronel a Uriáš boli super, u mňa najviac bodovala pieseň Čardáš, mariáš, je to pecka a zaraďujem si ju medzi obľúbené muzikálové seduction songs – síce tam nebolo nič explicitne romantické, ale celá pieseň má také seduction vibes. Okrem toho ma najviac zaujala pieseň Co peklo schvátí, ktorú som teda musela nejaký časť predýchavať z viacerých dôvodov. Úprimne, nečakala som v tomto family friendly predstavení takúto emo skladbu o tom, aké je peklo nanič (a keď už sme pri tom, dnešné deti majú asi viac odvahy ako ja, lebo úprimne keby som toto videla v divadle ako malé decko, asi by som sa posrala od strachu keď sa tí čerti na začiatku piesne objavili v hľadisku). Okrem spomínaného emo rozjímania o tom, aké je depresívne prepadnúť sa do pekla, bolo dosť dojímavé vidieť, ako sa Uriáš snažil motivovať Petronela práve z toho dôvodu aby sa on tomuto osudu vyhol (nepoviem, ktorý seriál mi toto celé pripomenulo, lebo sa rozplačem, ale tak všetci vieme...). Čo sa týka Petronela, tak nedá mi nepodotknúť, že do tohto momentu mi prišlo že mal fakt obavy z toho ako dopadne ak sa mu nepodarí splniť svoju úlohu a potom ako Uriáš toto odspieval shirtless for no good reason, tak už mi prišiel akosi viac zmierený s osudom. Jasné, mal tam svoj character development keď si uvedomil že ide hlavne o to, aby napravil to čo sám dobabral a zachránil Dorku a už nemyslel len na seba, ale tak je zaujímavé že si zrazu povedal že ok, možno to peklo nemusí byť až tak zlé 😉.

A teda, za seba môžem povedať že vo filmoch som týchto dvoch vôbec neshipovala, ani sa mi nezdalo, že by mali nejaké momenty, ktoré by sa dali čítať romanticky, ale tu v muzikáli som mala taký pocit viackrát. Niežeby tam bol nejaký excesívny queerbaiting, ale tak boli tam pohľady, už vyššie spomínaná pieseň a musím v tomto vyzdvihnúť aj kohokoľvek čo robil blocking (tak sa tomu myslím hovorí) pri finále, keď sme mali na javisku všetky štyri hlavné postavy (myslím teda Petronela, Uriáša, Dorku a Maxmiliána) a stáli tak, že to fakt vyzeralo ako dva páry s paralelnými dejovými linkami. Akože, tu máme dvojicu čo si musí uvedomiť čo jeden pre druhého znamenajú a že keď budú držať spolu, tak im to pôjde všetko lepšie ... a potom tu máme Dorku s Maxmiliánom, ktorí si musia uvedomiť to isté. Takže teraz zo mňa asi bude prekonvertovaný shipper, no čo už.

Výsledné hodnotenie: je to super, 9/10 (a 10 si šetrím pre life-changing masterpieces, čiže je to dosť slušné). Určite to chcem vidieť znova, škoda že Praha je tak ďaleko, a zaraďujem si to na zoznam muzikálov, o ktorých otravujem každého kto ma je ochotný počúvať, že prečo sa nedá kúpiť CD ani DVD a ako k tomu prídem že to nie je ani na youtube a ja si chcem donekonečna púšťať tú hudbu? (Ak by to niekoho zaujímalo, na tomto zozname je už Hrabě Monte Cristo, Excalibur a Lucrezia Borgia a pravdepodobne ešte niečo na čo si akurát neviem spomenúť.) Určite si to choďte pozrieť, ak máte tú možnosť, je tam všetko: humor, emócie, sneh, čo viac môžeme chcieť?

[kavka--esque]

počujte som v prahe najbližších 48 hodín, čo mám pozrieť kým je sestra v škole? kúpim si určite 24 h jízdenku a budem proste chodiť asi bezcieľne po prahe? možno skočím sa prejsť na divokú šárku. ale ak mi viete poradiť nejaký kúl park alebo niečo tak dajte vedieť

[minetteskvareninova]

Ja normálne:

Ja, keď som v Prahe a dorozumiem sa s Čechmi po slovensky bez toho, aby sme sa museli na niečom dohovárať alebo čokoľvek ozrejmovať:

[cervenakoviny]

A aby som to zakotvila v texte...

(Krv prvorodených, kapitola 15, strana 208)

Niečo mi hovorí, že to "vždy som tušil" sa aj prejavovalo dávno predtým, než Bohdan zdrhol k armáde. Že ak aj to o posadnutí démonom zaznelo nahlas až toho dňa v Daliborke, náznaky podozrenia viseli v ovzduší ako pach rozkladu po celú dobu. A Bohdan počul nevyslovené, vyrastal s tým, že nielen, že celý ich dom je na cti znížený, ale on sám je čiernou ovcou ešte aj na takom mieste. Že otec v ňom vidí to, čo v kriminálnikoch, ktorým pri dotieravom výsluchu mliaždia prsty, pred hučiacim pohŕdavým davom trhajú kusy tela a lámu kosti. A potom sa toto podozrenie v noc jeho úteku zjavne potvrdilo.

Čo za dieťa Bohdan bol a presné pomery života v katovni poznajú len Jarošovci a možno tamojšia čeľaď.

Stein vie len toľko, že Bohdan neznáša cudzie dotyky, je poctivý pobočník, no nesie si so sebou temnú minulosť a jeho otec, ktorý o svojom synovi verejne vyslovil niečo takéto, sa ho na konci pražského prípadu definitívne zriekol. To považuje za natoľko vážnu vec, aby notárovi oznámil, že aj napriek morovej nákaze ostávajú v Prahe, kým sa Bohdan nevylieči, pretože sú jeho jedinou rodinou (Krv prvorodených, strana 261). Niečo, čo považuje za posvätné (Krv prvorodených, strana 57).

Stein má zopár vlastných zaujímavých skúseností.

(Anjel v podsvetí, kapitola 14, strana 183-4)

Okrem toho, že aj Václav Jaroš sa po smrti manželky odmietal oženiť, až kým nestretol Markétu (Krv prvorodených, strana 221)... Máme tu ďalšieho strohého prísneho otca. Stein tiež z domu odišiel a pridal sa k armáde, akurát menej dramaticky - kvôli žene, ktorá ho nechala pre jeho vlastného brata (Anjel v podsvetí, strana 145) a nie pre neúmyselné zabitie. Odvtedy sa s príbuznými stretol len pár krát. Rodná rodina bola trochu bezútešná (Anjel v podsvetí, strana 144). Tá, ktorú si on sám založil s Magdalénou (a náramne by ma zaujímalo, ako sa zoznámili) je podstatne harmonickejšia. A potom ju trocha rozšíril, keď vyhlásil, že pri pohľade na Bohdana má tak trocha pocit, akoby sa díval na syna (Les prízrakov, strana 186).

Myslím, že sa v ňom trocha vidí. Že mu chce dať to, čo sám tak celkom nemal. Že sa rozhodol byť tým, kto trpezlivo sedí vedľa vrčiaceho hafana z útulku. Chce ho nejako meniť? Záleží mu na istých štandardoch, no snaží sa mať pochopenie a vedľa notára a teraz už seržanta sa aj stal o niečo pružnejšie zmýšľajúcim človekom.

Ale Bohdan má na to trochu iný názor. Cue ťahanice v Kremnici.

i love when characters get angry when they're frightened. shelter dog characters. i love when they bite, not able to tell the difference between a hand that feeds and a hand that strikes. there is no difference. a hand is a hand is a fist. i love characters that are deemed unadoptable. unlovable.

and i love when someone loves them. i love when someone sits with them, patient. they don't flinch at the snarling and snapping. they're not trying to fix it—there's nothing to be fixed. this is you, all of you, and ill wait. because one day, one day you'll take the treat. go on, draw my blood. spit and curse and rage. you're safe with me. one day, you'll feel safe with me.

[galeriavyklad]

BLUR Petra Debnárová

Petra Debnárová (*Trnava, 1993), je textilná dizajnérka, ktorá v roku 2020 ukončila štúdium na Pražskej UMPRUM v ateliéri textilnej tvorby pod vedením Jitky Škopovej. Absolvovala stáže v Berlíne, Bratislave a Indii, kde sa venovala materiálovému vývoju so zameraním na udržateľnosť a budúce vízie materiálového dizajnu. Tvorbu vystavovala na rôznych skupinových výstavách ako napríklad Design Week Bratislava, Brusel, Eindhoven, Londýn a iných. V súčasnosti žije a pracuje v Prahe, kde navrhuje v automobilovom priemysle. Zaujíma sa o nové prístupy a technológie v spojení hlavne s textilom. Ako profesionálna dizajnérka reaguje na súčasné dianie v priemysle a rieši konkrétne problémy dizajnu. Výstavou Blur, však predstavuje svoju voľnú tvorbu, ktorá je výpoveďou o jej osobnom prežívaní. Debnárová sa tu zaoberá konceptom prchavosti spomienok – tými nejasnými, neuchopiteľnými, rozmazanými momentmi, ktoré unikajú našej pamäti, ale stále v nás vyvolávajú silné emócie. Hlavným motívom výstavy je lunária. Rastlina kvitnúca v strede leta, ktorá so svojimi priesvitnými semennými strukmi symbolizuje prechod medzi hmotným a nehmotným. Lunária je zároveň aj autorským symbolom kontemplácie nad nostalgickými fragmentami spomienok na leto. Výstava Blur od Petry Debnárovej ponúka pohľad na prienik medzi materiálnym a digitálnym svetom. Tento projekt prepája textilné umenie a moderné technológie, čo reflektuje autorkin záujem o symbiotické vzťahy medzi fyzickými materiálmi a digitálnymi rozhraniami. Výraz blurry znamená nejasný, rozmazaný alebo neostrý. V kontexte výstavy tento pojem opisuje prechod splynutia medzi fyzickým a digitálnym svetom. Tieto dva svety sú v diele Petry Debnárovej neostré a prepletené, čo vytvára nový, hybridný priestor.

Text: Peter Lančarič / kurátor výstavy

Projekt, ako aj výstavný program Galérie Výklad pre rok 2024 z verejných zdrojov podporilo Mesto Trnava a Fond na podporu umenia.

Foto: Peter Lančarič

[cervenakoviny]

Queer headcanony - I

Nádych. Výdych. Nádych. Výdych.

Dobre. Začala by som tým, že je reč o čitateľskej interpretácii, nie o autorskom zámere a textovom základe.

Jaroš dosiaľ preukazoval faktický záujem len o ženy. Voľba dlhých vlasov a absencie fúzov a brady je na danú dobu nezvyčajná (respektíve v Uhorsku by tie dlhé vlasy boli bežnejšie, práve u mladých výrastkov bez zásluh aj hladké oholenie, no on privandroval z Česka a zásluhy už tiež nazbieral). Ale za tým môže byť na tucet rôznych dôvodov a proste nič nenaznačuje, že by mal vyslovene nejaký problém s príslušnosťou k mužskej časti ľudského pokolenia. Dalo by sa hovoriť o probléme s príslušnosťou k ľudskému pokoleniu ako takému, ale to už je menej o rode (hoci do úvahy pripadá non-binary) a zároveň veľmi o tom, ako často ho za démona označujú ostatní ľudia. Je zamýšľaný ako hetero a cis.*

Autor netvrdí, že sa chystá dopísať do budúcich dielov niečo iné. Autor hovorí, že si je vedomý potenciálu, bielych miest na mape a záujmu časti čitateľskej základne o ich zaplnenie takouto víziou. A že podľa neho je tento potenciál, prípadne záujem o víziu, prípadne oboje väčší u seržanta než u notára. Nie, že je veľký sám o sebe.

Ale... Videl by to tam? Celkom??? Vospolok, viac povzbudzovania nepotrebujem. Nastal čas na...

Queer Reading - Bisexual Headcanon

V ktorom sa pozriem na scény, ktoré by sa dali práve takto interpretovať a taktiež scény, ktoré s témou súvisia trochu inak, zamyslím sa nad charakterovými oblúkmi postáv a podelím o nejaké vlastné dojmy.

Začať možno hneď prvou knihou.

Tu trojica špekuluje o jednej z obetí.

(Mŕtvy na Pekelnom vrchu, kapitola 8, strana 94-5)

Barbaričove pripomienky a úkosom vrhané pohľady by celkom nahrávali predstave, že má nejakú priamu skúsenosť. Rozhovor, ktorý viedol s Gašparom Velickým o vrodených odlišnostiach nesúvisiacich s diabolským vplyvom by tej predstave nahrával ešte viac. Že v poslednej kapitole na kapitánovu otázku, či takéto sklony má aj on, odpovedal zamietavo, mohla byť lož. Síce sa to už netýkalo vyšetrovania a trojica predpokladala, že s uzavretím prípadu sa nadobro rozídu, ale aj za týchto okolností sa málokomu chce deliť o súkromné informácie, ktoré by človeku boli obúchavané o hlavu. Dalo by sa to však uchopiť aj inak. A totiž že neklamal (ostatne aj rozprávanie prebieha štýlom, ktorý nenaznačuje, že by niečo skrýval). A že má odvahu rozprávať o tom zhovievavo, pretože jeho sa to fakt netýka. Niet uňho čo odhaliť, nemusí sa báť pritiahnuť pozornosť. Je voči tomu ľahostajný a nemá osobný dôvod na nejakú obrannú odmietavú reakciu, ani hlboko prežívané pochybnosti. Ľudia majú proste rôzne chute, je tam toho. Počas štúdií v Prahe, či neskôr sa mohol stretnúť s kadečím, možno aj u vlastných kamarátov. Preň žiadna vážna vec a upätosť iných je mu na smiech, nuž neskôr príležitostne podpichuje (vtip so zdieľaním izby v Bielom hrade, držanie za plece/gule).

Jaroš sa počas obhliadky Haranzovej mŕtvoly ozval až po notárovi. Súvislosť mu zrejme napadla až po tom, čo Barbarič predniesol svoju teóriu vychádzajúcu zo znalostí spolumešťanov. Ale ak by mu to v rámci Queer Readingu náhodou napadlo skôr... Mohol dvakrát rozmýšľať, či na to upozorňovať a riskovať nepríjemné otázky.

Kapitánove slová o osamelých vyvrheľoch iných ako všetci ostatní sú výživné sami o sebe, či už sa na ne dívame skrz šošovky Queer Readingu, alebo nie. Hej, z domu ušiel Bohdan za takých okolností, že vo výsledku akoby už príbuzných tiež nemal, s tým rozhodnutím žiadnej sa viac nedotknúť, to tak aj malo ostať a zapadnúť veľmi nevedel ani pred neúmyselným zabitím, takže bola iste radosť počúvať podozrenia o zapredávaní všetkých naokolo. A aj celkom ironické, s ohľadom na to, že on sám narukoval k obrancom, nie k dobyvateľom. Na ničom z toho nezáleží. Keď sa raz medzi ľuďmi ujme nejaký strašiak, ťažko im niečo vyhovárať, stávajú sa nezmieriteľnými. Keď sa pripojí vlastná patália, človek sa im už možno ani nediví a pripúšťa, že by na tej podozrievavosti občas niečo mohlo byť.

Máme tu aj výpoveď Gašpara Velického.

(Mŕtvy na Pekelnom vrchu, kapitola 10, strana 126-7)

Problém s Jarošom je, že toto je uňho štandard. Niekedy je to maska, inokedy pravý odraz absencie akéhokoľvek pohnutia. Môže mu byť nepríjemné, keď Gašpar hovorí, že Konrád bol zvrhlejší, pretože "nerobil rozdiel" medzi pohlaviami. Rovnako je možné, že to neberie osobne, keďže Gašpar na to nadviaže "príliš mladými obeťami". Možno je nulová reakcia snahou nedať najavo, že sa záujem o iné než len opačné pohlavie týka aj jeho. Možno sa sústredí na to, že tuná vypočúvaný stále môže byť nejako zapletený do súčasného zločinu a preto neradno poľaviť a nechať sa rozptýliť tým, že kedysi bol zločin spáchaný aj na tuná vypočúvanom. A ani to pre Jaroša nemusí byť náročné, pretože má hrošiu kožu a je zvyknutý na príšernosti. Viac z toho pre Queer Reading nenamútim. Ale môžem pripomenúť, že v Diablovi v zrkadle zaznelo, že "mladým ľuďom ubližuje nerád", lebo potom "máva pocit akoby ho ťažilo svedomie" a hoci neskôr bol opäť bez výrazu, pri výsluchu zajatého Hansa Zieglera sa mračil a všemožne snažil oddialiť zákrok a vystrašiť ho bez použitia nástrojov priamo na tele. Čo je teda dosť rozdiel oproti sklamaným reakciám na to, keď mu Stein zrušil útrpný výsluch Gašpara v Mŕtvom na Pekelnom vrchu a Sabiny s Jarmilou v Lese prízrakov.

Prejdem rovno ku knihe, ktorá je celá práve o tejto tématike.

A to ponúka pár reakcií na vyšetrované udalosti.

(Anjel v podsvetí, kapitola 4, strana 56)

Kým kapitán je pobúrený, seržant je iba prekvapený. On je celkovo utlmený v reakciách, ale dalo by sa s tým pracovať.

(Anjel vpodsvetí, kapitola 7, strana 99)

Len toľko, že zjavne o tom rozmýšľajú trochu inak. Ako som už spomínala, nič, čo by vyložene ukazovalo konkrétnym smerom, ale keď človek chce vykonštruovať alternatívny výklad, dá sa chytiť aj niečoho takého.

A taktiež reakcie na ľudí.

(Anjel v podsvetí, kapitola 5, strana 65)

Je to konzistentné s trnavským dobrodružstvom, kde sa Bohdan rozrozprával vedľa kata vyslúžilého (zároveň zaslúžilého liečiteľa). A zase v kontraste s trutnovským vyšetrovaním, kde bol Bohdan odmeranejší. Holt, Tzorn vykročil nesprávnou nohou, keď sa pýtal, či to skvostné puzdro s nástrojmi dostal Jaroš od otca. Tak či onak, tuná máme príkladnú priateľskú interakciu medzi dvoma kolegami (a priateľstvo je dôležitá vec). Neprekvapuje ma, že Bohdana zaujímalo vypočuť si, ako vyzerá akademická medicína. Navyše Šimon je slniečko. Ale pretože robím Queer Reading, poukázala by som na to, že je to prvý raz, čo ho Stein vidí usmievať sa. Na rovesníka. Celkom pekného rovesníka, so súmernou, takmer ušľachtilou tvárou a fešáckeho, ktorého by podľa Steinových slov "ženy zrejme považovali za príťažlivého nebyť poškvrny vrhanej jeho obživou". Neskôr sa mimochodom dozvieme, že sa venuje aj výrobe balzamovacích látok. Neprekvapila by ma ani profi pitevňa v chladnej pivnici. Na spoločné trávenie času v týchto a iných priestoroch majú celú jar a leto. Nie zlý materiál na shipping.

Tento úryvok je najlepší zo všetkých.

(Anjel v podsvetí, kapitola 12, strana 167)

Tak obetuješ, hej? Obávam sa, človeče, že ti to nikto nežerie. :D Dobre, je to o tom, že pri tom niekoľkoročnom odopieraní si by sa chcel aspoň pozrieť, keď už si zakázal priamu účasť. Plus adrenalín. V rámci Queer Readingu by som sa však pozastavila nad tým, že ide o predstavenie a orgie, na ktorých má dochádzať aj k už spomínanej sodomii. Stredobodom má byť mladý krásavec. Bohdana by hypoteticky mohlo lákať aj práve to. Prostitútku obšťastňujúcu zákazníka možno zazrieť kde kade, ale styk medzi ľuďmi rovnakého pohlavia nie. Nenápadne pokukovať po príťažlivých mužoch a ženách je jedna vec, môcť sa prizerať aktu, ktorý chodí po rozume ako hliadky po hradbách, no je tak veľmi protizákonný, je čosi celkom iné. Príležitosť, akú je škoda premárniť.

Tento je pre zmenu skôr pochybný, hneď poviem prečo...

(Anjel v podsvetí, kapitola 23, strana 303)

Ja naskutku neviem, čo s tou pasážou vlastne robiť. Na jednej strane je to ukážkové "nefungujem ako väčšina ľudí", pretože tento alexythimický jedinec sa potrebuje zamyslieť, aby podľa fyziologickej zmeny určil, čo vlastne prežíva. Na strane druhej... Nie som si istá, čo z toho vyvodiť. Vylučovacou metódou získané vysvetlenie Jarošovi pripadá pozoruhodné. V kontexte sledovačky, ktorá práve nabrala obrátky, lebo neznámy v kapucni vylákal potenciálnu obeť do nočných uličiek. Lovecké vzrušenie ale nie je žiadnou novinkou. Notár mu badal šelmovský lesk v očiach už pri sliedení za Haffnerom v Ohnivom znamení a aj pri stopovaní Podzemného paláca v Diablovi v zrkadle Jaroš prejavil dosť slušné zanietenie. Dávalo by mi väčší zmysel, že to preň bude zvyčajná vec. Takže aké iné vzrušenie by mu mohlo pripadať pozoruhodné? Ponúka sa, že ho zaskočilo, že by ho mohol zlatovlasý parobok vylákaný do noci priťahovať. Ale mal naň výhľad už hodnú chvíľu a práve sa chystal odchytiť si ho k výsluchu ohľadom Merlianovho dvorca pekne medzi štyrmi očami, čo mu chlapík v kapucni prekazil. Prečo by sa reakcia dostavila až po nástupe kapucniaka a tejto zmene večerného programu? Prečo nie skôr? Skoro rozmýšľam, či sa ten odstavec v texte nezatúlal a nemal byť pôvodne umiestnený ešte pred jeho zjavením. Lenže povzbudivý nie je ani fakt, že rozprávanie sa nieslo vo zvyčajnom sardonickom duchu, bez nejakého náznaku nadchnutia sledovaným objektom. Ďuro, čo mal byť ten podnet vedúci k zriedkavému zvýšeniu tepu???

K tomu jedno porovnanie naprieč niekoľkými časťami série.

(Ohnivé znamenie, kapitola 10, strana 105)

Zvyšok si obzrel bez rozpakov, ale tejto partii sa vyhýba. V podstate mám jeden vlastný nápad prečo, ale knihy zrejme majú iný.

(Lovec čertov, kapitola 7, strana 87)

Zjavne je jeden z tých, na ktorých má tento konkrétny výhľad výrazný vplyv. Niekto uprednostňuje celé balenie pred samotným pohlavným ústrojenstvom, niekomu naopak pripadá obzvlášť zaujímavé práve ono. No a on asi bude v druhej skupine.

(Krv prvorodených, kapitola 11, strana 147)

Ten studený pohľad naznačuje, že tento výhľad s ním nerobí vôbec nič, nijak neohrozuje profesionalitu.

Ale pre úplnosť musím povedať, že u ľudí jestvuje aj nerovnaký vkus - na jednom pohlaví sa páčia jedny veci, na druhom iné. Nehovoriac o miere príťažlivosti, ktorá nemusí byť rovnako intenzívna pri všetkých skupinách populácie. A potom je tu ešte jav známy ako bi-cyklovanie spočívajúci v tom, že pre niektorých je príťažlivosť kolísavá - niekoľko dní/týždňov/mesiacov viac priťahujú ženy, potom pre zmenu muži (doplňte ďalšie osobnosti podľa ľubovôle), potom trebars približne rovnako a aby toho nebolo málo, tak môže prísť aj fáza temer nulovej príťažlivosti voči komukoľvek. A s ohľadom na dobové postoje voči mužskej a ženskej nahote v kontexte trestného postupu + tri roky medzi chlapmi v armáde, jedno mohlo byť takpovdiac okukané, kým druhé nevídaný vzácny zjav. Takže nemusí nutne ísť o absolútne vyvrátenie Queer Readingu. Inak za zmienku stojí, ako často v prvých knihách pri tortúre cielil práve na túto časť tela. Autor potom ubral na podrobnostiach, takže nevieme, čo robil pri neskorších výsluchoch, ale tri zo štyroch konkrétnych zásahov boli tieto (štvrtý bol lakeť).

Za pokus o analýzu/revíziu stojí i Kremnický prípad.

Rada by som pre účely Queer Readingu navrhla, že Pávie oko, s ktorým mu to všelijako iskrilo, sa mu zapáčilo, ešte keď nevedel, že je to Eva.

(Pre hrsť dukátov, kapitola 17, strana 216)

Toto je vyložene poetický popis a obdivne znejú aj tie nasledujúce pasáže. Nie je slepý voči osobnostným kvalitám, ale s tou jeho záľubou v anatómii a fyzickej aktivite si viem predstaviť, že obratnosť a vrcholové výkony mu tiež pozoruhodne zrýchľujú tep. Navyše je blázon do výziev a to, ako ho Eva povodila po kremnických uličkách, naň urobilo dojem.

V tej istej kapitole je však aj asi najsilnejší argument proti Queer Readingu.

(Pre hrsť dukátov, kapitola 17, strana 215)

Rok a sedem mesiacov mínus tých niekoľko týždňov, čo potreboval na zotavenie z operácie, tak či tak dosť času na to, aby pri dobiehaní zameškaného a zabúdaní na kapitánovu dcéru vyskúšal aj niečo iné, ak by o to mal záujem. Iste, takýchto príležitostí muselo byť výrazne pomenej a on by navyše pri mužoch mohol byť vyberavejší než pri ženách. Ale takéto okecávanie je ešte tenší ľad než všetko doterajšie. A vlastne je to argument aj proti prípadnému neskoršiemu pridávaniu takýchto dobrodružstiev. Šikovný spisovateľ zvládne kadečo, záleží ako sa to podá, ako to zapadne do zvyšku knihy... Nie je to vyložene nerealizovateľné. Ale je tu riziko, že to bude pôsobiť umelo, že by to prišlo príliš neskoro na to, aby sa to javilo ako prirodzená súčasť charakteru. Nie že by to o sebe ľudia niekedy nezisťovali až neskôr, hlavne keď žijú v prostredí, ktoré takéto javy potláča. Ale on bol práve na výprave za sebapoznávaním, odhadzujúc staré zábrany a záväzky, usporadúvajúc si myšlienky. Na konci Pre hrsť dukátov Steinovi hovorí, že sa stal sebou a ničím iným. Najideálnejšia príležitosť na odhalenie niečoho takého ako pestrejšia orientácia bola práve v tejto knihe a on práveže spomína opak, takže to podkopáva hypotetické budúce príležitosti.

POKRAČOVANIE V ĎALŠOM PRÍSPEVKU

[inotaj]

božeeee mohol som byť v prahe na pride ale nieee, ja proste musím mať skúšky na úplne posledných termínoch.........transfóbia 😑

[ingridkepkova]

RODINNÉ MYTOLÓGIE KEPKOVCOV Ladislav Kepka, Juraj Kepka, Ingrid Kepková

Výstava zdôrazňuje jedinečnosť medzigeneračných prepojení, rôznorodé perspektívy a umelecké vyjadrenia v rodine Kepkovcov, predstavujúc jednotlivé i kolektívne príspevky tejto rodiny do sveta umenia. “Rodinné mytológie Kepkovcov” sú výberom príbehov, ktoré sa rozprestierajú cez tri generácie a tri svety, v ktorých pôsobili alebo pôsobia Ladislav Kepka (1931-1996), Juraj Kepka (1960) a Ingrid Kepková (1993).

Výstava v Mestskej galérií v Rimavskej Sobote (4. august - 6 október 2023) predstavuje šesť tematických celkov, ktoré je nevyhnutné chápať oveľa voľnejšie, než len ako osobnú filozofiu. Tieto pozície si nesú ako formovací nástroj istý druh dedičného vzorca rodinnej mytológie ako súčasti niečoho väčšieho – reťazca života, ktorý sa rozprestiera cez čas. Poskytujú kontext existencií, ktorý je zároveň fenoménom a svedectvom o ľudskej potrebe vnímať v príbehoch a špekulovať o tom, ako sa mohli alebo nemohli stať.

Najmladšia z pomedzi nich, Ingrid, šiestimi monotypiami vytýčila smer pohľadu, ktorým by sme mali začať čítať a vnímať rozprávanie o mytológiách v útvaroch pomenovaných ako: pozícia Raj (prerod, premena, vývoj k harmónii), pozícia Bes (hnev, bezmoc, resentiment), pozícia Feminita (ženská mágia), pozícia Živosť (pes, divokosť), pozícia Rituál (snaha, práca, sústredenie) a pozícia Človečina (ľudská tvár, emocionalita, sociálnosť). Jej umelecká tvorba kombinuje konceptuálne a intermediálne prístupy, čo je čitateľné v jej autorských knihách a denníkových kresbách. Kriticky reflektuje súčasnosť, ktorú skúma aj cestou umeleckých intervencií. Signifikantné je pre ňu autorské východisko v kontrapozícií s filozofiou Hygge, ktorá označuje silenú pohodu a spokojnosť, ktorú vníma ako popieranie autentickosti, ktoré prehlbuje ľahostajnosť, a pomenúva ho Antihygge. Významnú úlohu naprieč jej tvorbou zohráva hodnotový vzťah ku konceptu upcyklácie, ktorý presadzuje ako cestu k zabráneniu nadmernému plytvaniu ale taktiež ako kontinuum premeny v prírode ako dotyku s nekonečnom.

Juraj Kepka je ako výtvarník ovplyvnený odkazom svojho otca a spoluprácou počas štúdií v Prahe s predstaviteľmi Slovenskej novej vlny, ako sú Peter Župník, Štefan Potočnňák, Martin Štrba alebo Rudo Prekop. Predovšetkým v sochárskej tvorbe sa zameriava na témy feminity. Jej opakovania bez komentára, iba s obmenami, vytvárajú dojem, že vznikajú v procese tvorivej meditácie. Uvedený prístup koexistuje ako komplement s jeho experimentálnou tvorbou, ktorá tvorí dôležitý vyvažujúci aspekt a vďaka svojmu absurdnému humoru, irónii a patafyzike sa otvára svetu, pričom jeho hodnotové a osobné presvedčenia – hľadanie dobra, krásy a pravdy - zotrvávajú nezmenené. Typický prvok-priesečník, ktorý sa odhaľuje a identifikuje neprieč tri generácia je motív psa. Ich pes je pôvodom Nietzscheho vlk, ktorý reprezentuje odolnosti voči konformite a zobrazuje psa ako bytosť s vlastnými životnými príbehmi. Odolnosť znamená aj prejav tvorivosti a nevôle voči zväzujúcej konformite a stereotypom.

Ladislav Kepka sa formoval ako umelec takpovediac z vlastnej vôle. Talent v sebe nachádzal sám a rozvíjal ho až v dospelosti. Jeho tvorbu je rovnako možné rozdeliť do dvoch skupín, pričom v oboch ostáva dominantná drevená skulptúra. Prvá skupina predstavuje narábanie s niečím nadprirodzeným - obsah diel nie je ľahko pochopiteľným konvenčným prístupom. Príkladom môže byť zobrazenie vtáka, ktorý má v brušnom vaku svoje mláďa, alebo kľačiacu modlivku so žirafím chvostom „zachytenú“ počas tradičnej kresťanskej modlitby. Druhá skupina obsahuje diela, ktor�� zobrazujú bežných ľudí, historické postavy alebo biblické motívy. Narúšanie stereotypov takzvanej tradičnej ľudovej drevorezby je typickým znakom jeho tvorby, bez ohľadu na preskúmateľnosť úmyslu cielenej výstavby takéhoto umeleckého programu.

Tomáš Marušiak 2023

[swiss-life-select-slovensko]

Pamätáte si, čo ste robili 17. 11. 1989📅? Boli ste zaskočení😲 správami o brutálnom útoku na študentov v Prahe🫣? Alebo ste boli ešte malí, prípadne ste sa narodili až po týchto udalostiach?

Mnohí, ktorí zažili starý režim dnes naň spomínajú s nostalgiou😌, iní sú zase radi, že došlo k vytúženej zmene😊, ďalší sú sklamaní z následného vývoja.

Tak, či onak, máme "ponovembrovú" realitu, ktorú sme si sami vybudovali. Niektorým vyhovuje, iní túžia po západnom štýle demokracie✌, kde je omnoho menej korupcie a zneužívania vládnej moci.

Niektorí si mysli, že nás zápas o demokraciu v 89-tom skončil, no ako vidíme na vývoji posledných dní😲, nie je tomu tak. A práve vtedy, keď je demokracia ohrozená, má pre nás ešte väčšiu cenu a zmysel za ňu bojovať📢.

Ako jednotlivci máme šancu ovplyvniť celospoločenské dianie vo voľbách🗳. No mimo nich je to skôr o našich bežných životoch.

Mnoho ľudí sa kvôli sklamaniu z politiky sústreďuje najmä na svoj život, na to, čo ich robí šťastnými🥰 a na to, čo majú šancu zmeniť.

Máte sny, túžby a priania💭, ktoré by ste si raz chceli splniť? Či už ide o malé alebo veľké sny, radi vám s ich realizáciou🏗 pomôžeme. Zhodnotíme vašu aktuálnu situáciu a navrhneme optimálne riešenia✅. Spoľahnite sa na odborníkov. Využite stabilitu a know how švajčiarskej skupiny Swiss Life, ktorá má viac ako 165 ročnú históriu. Vyskúšajte aj vy švajčiarske finančné služby pre život podľa vlastných predstáv💯.

[slovaksinadelaide]

Juraj Jakubisko(1938-2023)

Vo veku 84 rokov zomrel v Prahe krátko pred polnocou v noci z piatka na sobotu 24.2.2023 slovenský filmový režisér Juraj Jakubisko. Informovali o tom viaceré slovenské médiá vrátane televízie RTVS, ktorej správu o jeho úmrtí potvrdila režisérova dcéra a herečka Janette Jakubisková.  Robil magické filmy a mal silné výtvarné cítenie. Za sebou zanechal diela ako Perinbaba, Vtáčkovia, Siroty a blázni, Tisícročná včela, ale napríklad aj Bathory.