#pokop

[agentchimendez]

Art of my vtuber character Fouwawa + a funny scene from my first experience playing vrchat (featuring Kaffeen from twitch.tv/pokop) (I am prince)

[peterjancic]

Nekdanjega šefa tajne politične policije in komunističnega funkcionarja bo vlada pokopala z vojaškimi častmi

Nekdanjega šefa tajne politične policije in komunističnega funkcionarja bo vlada pokopala z vojaškimi častmi

Vlada Roberta Goloba je odločila, da bo nekdanjega visokega funkcionarja zveze komunistov v času socializma Janeza Zemljariča, ki je vodil tudi tajno politično policijo SDV (UDBO), pokopala z vojaškimi častmi. Kot so pojasnili v sporočilu za javnost je predlog za tak pokop politika, ki je bil del elite v zločinskem totalitarnem sistemu predlagal Marjana Šiftar z drugimi pobudniki. Šiftar je…

[pokop-online]

Reacting to THAT scene in Final Fantasy X http://twitch.tv/pokop

[alabs1]

CMD: Health Workers Resign Daily In Jos University Teaching Hospital

CMD: Health Workers Resign Daily In Jos University Teaching Hospital

The chief medical director of Jos University Teaching Hospital (JUTH), Pokop Bupwatda, is decrying the “daily” resignation of health workers in the institution over worse conditions of service. Mr Bupwatda, who spoke with journalists on Wednesday, said the spate in which health workers resign daily is alarming, creating a human resource gap in the health sector. Daily, we see our health workers…

[slavicbee]

Ja študujem v Brne a musím povedať že je to veľmi prívetivé mesto. :) Centrum má všetko pokope, prepojená infraštruktúra, veľa aktivít počas roka, celkovo fajné vibrácie.

Hej lidi, potřebuji názory, rady, cokoliv. Je pro studenty lepší Brno nebo Ostrava? A proč?

[pokop]

Poniéndote una careta en el corazón pretendes olvidar.

 - Las Pastillas del Abuelo

(Me han dicho)

[superbmakerzombie]

NE ŽELE DA NJIHOV SIN POČIVA U 'MAFIJAŠKOJ DRŽAVI' Majka i otac Davida Dragičevića premjestit će njegovo tijelo u Austriju

NE ŽELE DA NJIHOV SIN POČIVA U ‘MAFIJAŠKOJ DRŽAVI’ Majka i otac Davida Dragičevića premjestit će njegovo tijelo u Austriju

[ad_1]

Majka i otac mladića Davida Dragičevića čija je smrt iz ožujka prošle godine i dalje nerazriješena planiraju ekshumirati njegove posmrtne ostatke  s banjolučkog groblja i pokopati ih u Austriji jer ne žele da njihov sin počiva “u mafijaškoj državi”, najavila je u nedjelju majka Suzana Radanović.

Ona se oglasila na Facebook stranici prosvjedne skupine “Pravda za Davida” te je oštrim…

[reshiiii]

řekni nám o tom děsivém kempovacím víkendu 👀

Mno, s partiou sme sa vybrali stanovať pod Hrušov. Jeden z najlepších nápadov tohto leta - celá partia sme boli naspäť pokope, opekali sme, poprezerali si hrad, chillovali si jak cesto v chladničke.... až na to, že bol hic.... a, nuž, pili. S Mierou a Rozumom. Takže samozrejme, prvú noc sme sa MUSELI pozrieť na hrad. Naň sme nešli, nie sme blbí, ale popri ňom aby sme videli Mesiac áno. Tá cestička sa po tme zdala rovná, široká a krátka (za svetla úzka, strmá, dlhá a nechápem, ako je možné, že sme sa nezrýpali). Opreli sme sa o posledný kameň, taký fajn veľký, plochý, trochu naklonený.... debatovali o nesmrteľnosti chrústa a potom jedna kamoška zaspomínala, že sú tu kamery, lebo raz tu ukradli náradie (hrad sa opravuje) a kasičku. Ofc, môj mozog vyprodukoval to najlogickejšie riešenie nášho neexistujúceho problému - daj pusinku kameňu, kamery a hrad ti odpustia. Lebo je to dobrý kameň a zaslúži si lásku. Takže som vypusinkovala tie kamene a sadla si na zem. Bolo to naozaj veľmi fajn, veľmi pekne bolo - žiadne zbytočné svetlá, videli sme toľko hviezd.... Lozila som tam po lúke bez strachu, po kameňoch a spievala si.

Druhú noc ale začalo fúkať, ja som bola triezva, nervózna, a mali sme hrať D&D. Samozrejme, v hre nás museli napadnúť stromy a čo ja viem čo - akože bolo to super, len ja som posero™. Takže som sa nevedela zapojiť, lebo som ešte písala mamke, kvôli veciam čo sa doma diali a nakoniec som bola nepríjemná na mojich kamarátov, čo mi je veľmi ľúto, a promptne som išla spať spolu s mojou tent buddy.

8/10, zopakovala by som si

(-1 kvôli pavúkom v kadibudke a kamienku na ktorom som spala; - 1 kvôli tomu, že som sa bála a pokazila ostatným večer)

A keďže sme boli dolu kopcom, stále som sa aj so spacákom šmýkala dolu karimatkou, čo bola celkom sranda. Ale inak som spala jak zabitá. A mám presne jednu (1) zlú podivnú fotku z druhej noci. Neviem či je tá hlava moja alebo kamoškina, ale nevadí, asi ju orežem a bude

A nabudúce by sme mohli ísť na Gýmeš. Alebo do Jelky k Mlynu.

[njenludak]

I dok dan polako prolazi, dusa mi odlazi i bol doalzi.

Siguran u njenu ljubav, poput selice u novo leto, siguran u nju, al' sjebo sam sve to.

Komplekai se nizu, stvari brisu, suze dizu, pisti pisat ne stizu.

Ako nema nje, nemam vise svrhe, njen osmeh moj je poklon, njena suza moj pokop.

Svaki tren ko umetnost, naslikan da sija, to nije kopike, tren je relikvija.

I dok misli da je lazem, bol ko papir slazem. I dok misli da je varam, perom bola po sudbini saram.

A nisam bio nista vise, no veseli putnik sto saputnika nadje, no ludi nebeski sluga sto zvezdu zavoli i ne dade da boli.

Ona meni, ja njoj. Ona meni radost, ja njoj bol. Zar takav zasluzujem zivot? Zar takav ne izgubih svrhu...

[berlinundergroundrpg]

Dominic Harrison

Vek: 26

Postavenie: pyrotechnik, zlodej

Príbeh a povaha: Dominic bol odjakživa chorý. Bol psychicky mimo a podstatne nepociťoval empatiu či vinu. Rád sa bavil, rád robil to, čo ho lákalo - výbuchy, bomby, čokoľvek nové, čo prosto skúšal v podzemí či okrádanie nevinných a nič netušiacich ľudí. Zopár z nich i zabil, no bol si istý, že to nebola úplne jeho parketa, nakoľko ho z toho prenasledovali hlasy a on šalel z vízii v kútoch izieb. Neberte ho zle, krv zbožňoval, kúpal sa v nej, pil ju, vyrezával si rôzne obrazce do kože, no zabiť človeka len-tak pre nič za nič, ho nelákalo. Radšej ľudí mučil a deformoval, no nikdy ich priamočiaro nevraždil. Veci rád ničil, videl ako budovy vyhadzuje do vzduchu a euforicky preciťuje tie pestré farby na oblohe, keď sa hrá s ohňostrojom. Mimo toho mal na konte i krádež stoviek áut, ktoré musel zakaždým zničiť akoby niet zajtrajška. Nič nikdy nesmelo zostať pokope. Ani jeho osobnosť(i). 

[gtaradi]

Fotografija pokopa u BMW-u od 550.000 kuna razbjesnila svijet

Fotografija pokopa u BMW-u od 550.000 kuna razbjesnila svijet

SvjetskiI tabloidi raspisali su se o neobičnom nigerijskom pogrebu. Ako im je vjerovati, muškarac poznat samo kao Azubuike pokopao je svog oca u novom novcatom BMW-u jer mu je davno obećao da će jednog dana imati novi, moćni auto. Kako je otac umro prije nego što mu je Azubuike ispunio to obećanje, odlučio ga je utrpati u BMW umjesto u lijes.

Sve se navodno odvilo u izoliranom seli Ihiala, a…

[bezzivota]

Sivá.

Ako čerstvo obsekané vetvy z mramoru, naklonené k slobode.

Hnedá.

Ako príchuť večera, ktorú tvrdohlavo vlievaš do vlasov, aby si nezabudol.

Čierna.

Ako prvá sekunda, ktorá sa ti objaví v hlave, keď zavrieš oči (hneď potom už sa ti znovu vynára osvetlená voda).

Tmavomodrá.

Ako písmo farby zliate do troch slov.

Bledomodrá.

Ako malá kniha zavesená v obrovskej zamknutej miestnosti.

Zelená.

Ako pierka vtákov, ktoré padajú zo zeme.

Žltozelená.

Ako celý svet v tvojom ruksaku. Ako žiaden ruksak v tvojom svete.

Oranžová.

Ako hladina vody, ktorú skrýváš v dlaniach a nesieš si ju až domov. Ako obraz pred tebou aj za tebou aj vedľa teba. Ako konce východu a začiatky západu. Ako všetko. Ako vôbec nič.

(Žiadna.

Pretože farby by možno ani neexistovali, keby sme im my samy nedávali zmysel.

Všetky.

Lebo aj keď si myslíš, že žiješ minimálne 8 ��ivotov, môže sa (aspoň na chvíľu) stať, že ťa odraz kvapiek udrží pokope.)

[gocoldheartprincessyebinuni-blog]

koniec

16.12.2018

Bol tu znovu. Nedal si povedať. Písala som mu aby nechodil. Vedela som že to neskončí dobre ale on aj tak prišiel. Choval sa ako idiot. Rozbil mi okno a vliezol dnu. Bolo to tak detinské. V kútiku duše sa mi to páčilo. Vždy sa mi páčilo keď bol takýto. Aspoň pred tým. 

 Celý ten večer bol divný. Najprv som mu uverila že prišiel, lebo so mnou chce ostať v kontakte. Že to celé myslí dobre. Chápala som že sa hneval pre všetky tie lieky ktoré som doma mala. A potom... znovu bol sobecký ako vždy. Nemal právo sa ma dotýkať. Nemal právo... Nie po tom všetkom čo povedal. Po tom všetkom čo urobil. Mal Juna a tak to malo byť. 

Ráno odišiel. Povedal že sme skončili. 

Mala by som byť rada ale jediné čo cítim je, že sa rozpadám. Nenávidím ho. 

Našla som lieky ktoré nestihol vziať. Cítila som sa previnilo keď som ich prehĺtala. Lenže tie hlúpe tabletky boli jediné čo ma práve držalo pokope. Potrebovala som ďalšie. Bolo mi jedno ako ich zoženiem. V tejto chvíli som vedela, že som pre ne schopná urobiť čokoľvek. 

[nahotaduse]

každá myšlienka

je ako prst ktorý sa hrabe

v čerstvej

otvorenej rane

núti ma hľadať odpovede

čím hlbšie sa dívam

tým menej ostávam pokope

do pľúc sa vylieva krv

napĺňa ich

a ja sa nemôžem nadýchnuť

[mikheael]

Staroslovienskych mužov príhodi a skúsenosťi

Minule mi kolegyňa, nazvime ju hypoteticky Avetka, vyprávala o eskapádach jej dvoch dospievajúcich synov. Úplne logicky to zahŕňalo nedovolený prístup na internet, zakázané filmy a teda nasledoval trest vo forme (po vzore Srbských predkov) dlhého rozhovoru a vysvetľovačiek.

A tak som sa úplne šikovno zamyslel, o koľko iné to bolo za našej doby a o čo budú dnešní mladí muži ukrátení.

Rýchle varovanie na úvod, ak máte zlú náladu, alebo nebodaj patríte medzi tie tri percentá konzervatívnych Slovákov, ktorých by isté témy mohli pobúriť, prestaňte okamžite čítať. Nebojte sa nepôjde o politiku, očkovanie, ani len o konšpiračné teórie. 

Dnes si povieme niečo o zážitkoch dospievajúcich mladých mužov z konca minulého storočia. 

Takže, kde začať. 

Mal som asi desať rokov a o dievčatách veľa nevedel. Vďakabohu hneď vedľa nás bývali hneď dva pohľadné exempláre, staršie odo mňa o dva a štyri roky. Kvôli zachovaniu anonymity ich nazvime Marka a Lanka. Vďaka pokročilejšiemu veku si z nás s bratom robili srandu. Boli sme mladší, nedochádzali nám také tie dvojzmyselné vtipy a už ani neviem, čo som týmto chcel povedať. Ale asi niekde vtedy som pochopil, aké zložité je zaujať staršiu ženu a toho sa držím dodnes.

Ak by mal hodiť podprsenkou veľkosti 85/C ten, komu to pri randení s opačným pohlavím išlo aspoň priemerne, tak moje podprsenky by ostali do konca vekov ležať zapadnuté za skriňou. Kým sme sa ale dostali sem, moje prvé záujmové stretnutia s nahými náprotivkami sa obmedzovali na neživé zážitky. Pamätám sa, keď som po prvý krát videl také to pero, kde bola odfotená (predpokladám) vysokoškolsky vzdelaná slečna. Keď ste ale pero náležite otočili, spolu s krvou z mojej hlavy sa aj jej šaty premiestnili úplne do stratena. Dnes by nad takýmto niečím mladí muží nepohli ani brvou, no pre nás to bolo niečo s veľkým Nie. 

Rovnako tak mi naveky v pamäti utkveli retro karty, s veselým motívom dám, ktorým už na adekvátne oblečenie nevyšli peniaze. Alebo porovnateľne veselé nástenné kalendáre, visiace na záchode družstva v Bytčici. Tam nás s bratom brával ujo Vludo, aby sme naživo videli aspoň nejaké tie hospodárske zvieratá, ale my sme si z týchto návštev odniesli oveľa viac.

Odpovede na záhadné otázky sme následne hľadali na skupinových terapiách v základnej škole. ČI už to bolo cez hodiny, prestávky, alebo zašití v kroví počas hodín pestovateľských prác. Chlapcov s podobným zameraním ako ja existovalo mnoho a prežívali sme to spoločne. Pamätám, akoby to bolo pred dvadsiatimitroma rokma, keď spolužiak Jazef farbisto opisoval, ako pozeranie seriálu Baywatch prispieva k vylepšeniu jeho duševnému zdravia. Mal som podobné pocity, avšak počuť to od iného vrstovníka ma len utvrdilo v tom, že je to predsa normálne.

Moje ďalšie dotyky s ženskou nahotou v dvojrozmernej podobe pokračovali vďaka Novému času. Tam bola taká sporo odetá slečna na každý deň, o ktorej bolo nadmieru zložité nepremýšľať. Prečo musí takto naľahko postávať kde kade a či nemá lepšej roboty ako vbiehať do mojich snov. Ja som ich mal vystrihnutých len zopár, ale jeden spolužiak Vaktor si z týchto paní (či slečien, neviem) urobil doslova zbierku. Ako si ich tak raz rozložil po zemi v detskej izbe a hrdo sa nimi kochal, vošli do izby rodičia s návštevou. Ostáva len dodať, že dokázal s pošramotenou reputáciu prežiť a žije dodnes. 

Následne prišlo obdobie eroticky ladených časopisov. Dostať sa k nim bolo zložitejšie ako odnaučiť môjho Dedka, aby všetkých Nemcov nenazýval fašistami. Kto teda disponoval hoc len zopár stranami, ten mal vystarané a rešpekt vrstovníkov. Spolužiak Pater to už v ranom veku povýšil na nečakanú úroveň. Odniekaľ sa vždy dokázal dostať ku šteklivým kúskom a dokázal ich patrične speňažiť. Nepredával ich vcelku, ale pekne - krásne po jednotlivých stranách. Ak ste teda chceli mať celé jedno fotenie polonahej slečny pokope, stálo vás to niekedy aj celých sto korún slovenských. Ale potom to stálo za to. 

Môj časopis som inak mal svedomito ukrytý medzi starými žiackymi knižkami, doslova po okraj zabalený v jednotkách. Pretočme ale o nejakých pätnásť rokov dopredu. Budúci svokor ma pošle do šopy v Košických Olšanoch zobrať nejaké tie noviny na také to domáce pálenie. Ako tak prehrabávam stoh Ocelí Východu (inak top materiál na rozrobenie akéhokoľvek ohňa), vykúknu na mňa staré známe časopisy. S osamelou mihalnicou v oku reminiscenciujem, akú obrovitánsku hodnotu by mali kedysi. Avšak tento ja má už pramálo spoločného s mojím mladým ja. Tak im len pošlem pomyseľný bozk na čelo a nechám ich ležať úhorom.

Zažeňme ale kuchynské mravce nosiace myšlienky naspäť do košiara.

Mladý chlapec (či muž) je pre sledovanie dámy, ktorú ešte doteraz nahú nevidel, ochotný urobiť skutočne čokoľvek. U mňa to začalo pozeraním neprístupných filmov na VHS kazetách v čase, keď nik nebol doma. Otec bol veľkým kinematografickým fanatikom a tak o zaujímavé VHSky nebola nikdy núdza. Raz som si pustil Základný Inštinkt a po dopozeraní skončil s viac otázkami, než u(s)pokojujúcimi momentami. Ale ktoré trinásťročné dieťa by to dokázalo pochopiť? Ešte aj dnes pani M. (rozumej manželke) pred každým večerným spaním skontrolujem ruky, či v niektorej z nich náhodou nedrží sekáčik na ľad. Rovnako tak bola super ťažká úloha vrátiť kazetu do úplne rovnakého momentu, v akej ste ju našli. Na to som si dával vždy ohromný pozor, lebo ak by sa to celé raz prevalilo, rezultovala by z toho bitka na minimálne tri pokračovania. 

Iný príbeh nastal, keď otec zakúpil satelit. Boli deväťdesiate roky a každý jeden človek chcel mať televízne kanály v jazykoch, o akých doteraz iba čítaval v encyklopédiách. Ale bolo to v kurze, a tak jeden takýto tanier nadľudských rozmerov pristál na balkóne aj nám. Ako správy rodič, otec vždy nechával satelit nasmerovaný na družicu Astra, kde boli iba maximálne prístupné kanály. Avšak mať satelit a nechať ho fixne namierený len na jednu družicu, to je ako kúpiť manželke, milenke a sestre ten istý vianočný darček.

Každý potrebuje zmenu, a preto otec obstaral také malé trafo, cez ktoré sa satelit vedel spolu s konštrukciou otočiť na iné družice. Niekto múdry povedal, že muž s tou správnou motiváciou dokáže až neuveriteľné veci. Rodičia teda odišli a doma ostal len satelit, trafo a ja. Všetko som pekne pozapájal, a satelit sa takmer okamžite už natáčal smerom k zakázanému ovociu. Problém ale bol, že celý tento akt trval ohromne dlho, pretože trafo bolo pomalé. Ale keď som v rozšumenej vojne mravcov pomaly očami nahmatal obrysy loga kanálu Venus TV, vedel som, že to bude stáť za to. Až kým sa raz rodičia nevrátili neočakávane domov a satelit ostal nastavený na družicu Eutelsat. Otec si asi doteraz myslí, že to len on zabudol prestaviť, ale ja veľmi dobre viem, ako to celé bolo.  

Ako vraveli už v Jurskom Parku, život si vždy nájde cestu. Preto môžem dosvedčiť, že aj neskúsený (a hlavne horizontálne hendikepovaný) mladý chlapec sko ja, hľadajúci nahé ženské telo, si vždy nájde spôsob. Či už to bude sekcia spodného prádla z katalógu Quelle, alebo reportáž o nativnych kmeňoch afrického charakteru v časopise National Geographic. 

Netreba sa toho ale báť. 

Niekedy postačí sadnúť si k svojmu dieťaťu a vysvetliť mu, že to čo robí Michael Douglas tej tete vo filme Presumed Innocent (Podozrenie), nie je to, ako by sa mal chovať správny gavalier. Alebo sa môžete spoliehať na to, že vedenie preberie zdravý sedliacky rozum a mladému dospelému to dôjde aj osve. 

A tak tu verejne prehlasujem, že sa o týchto veciach so svojimi deťmi budeme rozprávať otvorene. Už som to párkrát pani M. spomínal a ona to istotne zvládne na výbornú. Veď máme predsa dve dievčatá a k nim má ona oveľa bližšie, než predsa ja.

Nemať syna sa niekedy vyplatí. 

Ono ak by robil to čo ja za mladých čias, to by ešte len bol čurbes.

[massiveathletepsychicbasketball]

Všetky pokope 😊 Trilogiq.com/sk-sk

#vyroba #sklad #trilogiq #martin #vsetkonamieru #dizajn #centraleurope #rurkovysystem #logistika #modernizacia #lean #hlinik #ocel