#bozk

[reylocrazyfangirl]

Vitaj v edene (prvá verzia) - 19. kapitola ( 

na Wattpade) https://www.wattpad.com/1412129188-vitaj-v-edene-prv%C3%A1-verzia-19-kapitola?utm_source=web&utm_medium=tumblr&utm_content=share_reading&wp_uname=MeropeMerzmer&wp_originator=rAkeqV7AV%2FvGM91ACjAYqYJMpHewmAQclRcgrutvCqp6ipTPuOBoZYfDoe%2BAvu%2Bf4KHn%2FLnPZCzadgyVgqqAMeJ8L4SW83I0oV2CqoPgpBfIl7K8U5trwdXi38hnKmht Práca v tropickom raji. Pre tajomnú nadáciu EDEN. Ďaleko od otcových príkazov, nariadení a plánov. Na ceste za vysnívaným životom, ktorý si chcela vybudovať bez jeho neustálych zásahov. Netušila, že Eden má aj druhú tvár a ona čoskoro spozná jeho temné tajomstvá na vlastnej koži...

Obal: Bing AIText: Merope MerzmerFanficton z TW show Vitajte v Edene ...

[asoftenderlove]

I only just now realized that someone I've been following for years but slowly realized was obnoxious weird and annoying blocked me for whatever reason. I'm free.

[berush01]

"Rozhodne. To. Nie je. Dobrý. Nápad!" Slová takmer odsekával tomahawkom.

" Ale prečo? Povedz mi jeden jediný rozumný dôvod."

"Si biela tvár." Chcel.. nie. Potreboval mu ublížiť. Nemôže ho k sebe pripútať!

"A ty červený bojovník. Viem. Čo ďalej?"

"Som náčelník. A povedal som NIE."

Pomnenkové oči posmutnely a stmavli.

"Nevzdám sa. Budem o teba bojovať. Viem že ku mne niečo cítiš! A ja ťa milujem."

"NIE!"

Beloch sa mlčky otočil a odišiel. Náčelník sa za ním pozeral s výrazom smútku.

,Nie.. nie je to možné. Nakoniec by sme boli obaja nešťastní. Na to ťa príliš milujem, Šárlí.

A preto sa to nikdy nedozvieš.'

Prišiel za ním opäť, o pol roka neskôr.

"Čokoľvek sa chceš opýtať, odpoveď je stále rovnaká. Nie, Šárlí!"

"Ale.."

"Šárlí, moje odpoveď bude vždy táto."

"Znáš ma, Vinnetou. Vieš že sa nevzdám!"

Odchádzal preč. Vinnetou ho sledoval s bolesťou v očiach.

'ach, môj drahý, milovaný Šárlí! Keby si len tušil…'

Lov na medveďa všetko zmenil.

Šárlí sa potkol o kameň. Ležal na zemi, medveď nad ním. Vinnetou neváhal, postavil sa medzi nich, a zabil medveďa. Pak sa otočil na Šárlího, a v očiach sa mu zrkadlila starosť, no na povrch sa dral aj iný cit. Veľmi intenzívny, vďaka ktorému si Vinnetou uvedomil, že všetko ostatné je naprosto nedôležité. Videl všetko tak jasne, tak jednoducho!

Kľakol si nad Šárlího, a rukami sa oprel o jeho plece. Naklonil sa tak blízko, že sa jejich pery takmer dotkly, a priškrteným hlasom povedal:

"Teraz je tá správná chvíľa, Šárlí.. Prosím, povedz to.."

Pochopil.

"Milujem ťa, Vinnetou!"

"Milujem ťa, Šárlí! Bol som hlupák.. odpusť."

Svôj prvý bozk si obaja budú pamätať veľmi, veľmi dlho…

[creatorbiaze]

actually y'know what

ima do a spinner wheel & do random question/number things for the characterz i list in my reposts. diff posts for each character bc why not

first up

Vizerxa

8- "How loose is their use of the phrase ‘I love you’?"

not loosely at all, and she says it rather rarely. she doesn't really show care for most beings despite having high empathy, due to being scared of her loved ones being used against her. every now and then she'll mumble an 'i love you' to Videns or her children

19- "What would they do if stuck in a room with the person they've been avoiding?"

shadow walk / vanish. she has powers that make her invisible, she'll use them

22- "What simple activity that most people do / can do scares your character?"

honestly? just sleeping deeply. Vizerxa is easy to scare & sleeps really lightly, so people who can/often sleep really deeply genu unnerve her. partially a "why the fuck are you so stupid & trusting?? what if something happens??" tbh lmao

41- "What phrases, pronunciations, or mannerisms did they pick up from someone / somewhere else?"

Honestly, her accent's different from when she was alive. The Fallen Pantheon in general has an accept that's a mix of basically all Salhan accents due to having members from most Kingdoms, but also speak sharper & s's are more of a hissing sound. she also speaks in broken Latin & Elovuxen sometimes, or gives elovuxen pronunciation to English words (ex; 'x' always is 'zk' box = bozk.)

also when she's annoyed she flicks her hand instead of rolling her eyes or something, which she picked up from Light Song

[stelesnenanaivita]

všetci nám hovorili, ako ten víkend bude bolieť. ale obaja sme sa tvárili, akí sme silní.

ja som teda nebola-

bolelo ma dívať sa ti do tvojich šibalských očí poslednýkrát.

bolelo ma ťa hladiť poslednýkrát.

obdivovať ťa.

pozerať sa na teba ako na svätý obrázok.

bolelo ma vidieť ťa plakať tak moc, že som myslela, že odpadneš.

bolel ma náš posledný bozk zmiešaný so slzami.

vidieť ťa naposledy tak zroneného, ty mňa tiež.

ach, ako láska bolí.

| možno nás čaká lepšia budúcnosť v ďalšom živote.

[alexanderplencner]

sépiový atlas 2/5

stôl, rozdvojený napoly klusá hore ulicou a uhýba pohľadom slnečnice s ochabnutými klobúkmi vyháňajú štipľavý smog nahromadený v striebristých žilách a sídlisko ukazuje svoje elegantné rebrá, svoje žensky široké, dômyselné ústa otec s tupou ceruzkou vtláča číslice do hustej ebenovej mriežky cez ten nedozerný mier čosi uniká nepočuť ani stony zlomyseľného starca Fostera ktorého manželka nechala šesť týždňov v zaseknutom výťahu určité násilie v detstve volá po radikálnej pomste kdesi v opustenej kôlni na okraji poľa, kam nikto nechodí (scéna prebehne vo fantázii nemého svedka) a modrý trpaslík bude zase radostne búchať po okne jeho ruky vždy pátrajú po teplých stopách rodičov medzi polárnymi dunami kým na perách mu fosforeskuje drobný, nestály Mesiac pneumatické nechty šklbú blanitý pancier už niet ticha plechové kone prešľapujú po krátkych cestách domácim bezvetrie nechýba, z každej strany sú obložení mechanickými včelami rubínový vodný plameň blikoce na stene keramické prsia, loná a bruchá vyrastajú z dlaždíc akoby náhodou poza stély, kvety, listy, fraktály, úsečky čierna a smaragdová váza hynú vo vlnách a Pocahontas s hranatými potápačskými okuliarmi trénuje bezhlučné kotrmelce pre pätnásťročného kapitána z torza ako z fakle odlieta bozk (ukrytý vo vajíčku) potom hosť odovzdáva mikroskopu kvapku krvi Venuša padá pod gotického boha pomaranče tancujú za okrajom prepravky nektár zostáva suchý len štrbiny vysielajú útle náznaky súladu a kocúr ktorý všetko pozoruje nežnými premýšľajúcimi očami naháňa kriedovú myš je príliš rýchla pre jeho neobratný úchop hru to však nekazí belasá pavučina svetielkuje na kovovom dne gejzíry, tryskajúce z centra symetriády bujnejú do hrubostenných galérií priesečníky zázračne pružných plôch mäknú

[dalsimoravskyblog]

ČESKOSLOVENSKO 1973: [01]

Eva Kostolányiová: Ping Pong

hudba: Ali Brezovský | text: Tomáš Janovic

Eva Kostolányiová se narodila před třiceti lety v Trnavě, její rodiče pracovali v cukrovaru, sama Eva byl v šestnácti letech zaměstnána v masokombinátu. Dnes se kromě hudby věnuje také tanci, v loňském roce získala dvě ceny na soutěži Bratislavská lyra a v letošním roce vydává svou první dlouhohrající desku.

Pod předělem najdete studiovou verzi a text.

Text:

Len čo sa blížiš ja stratím reč, veď so mnou ping-pong len hráš vraciaš mi úsmev och to bol smeč viem celý zápas je náš.

Takýto ping-pong je prvá z hier kde vlastne výhra je pádom každý bozk rýchlo mi zotrieš z pier prestaň už nieje to fér.

Len čo sa blížiš ja stratím reč veď so mnou ping-pong len hráš vraciaš mi úsmev och to bol smeč viem celý zápas je náš,

vietor už píska mám prvý set šikovne striedaš chlad s láskou takýto zápas je samý nerv ty so mnou ping-pong len hráš

REF: /: Po krk už mám tvoj chladný šport priveľa strácam v ňom síl. Nerada hrám tvoj čudný šport z hodiny býva pár chvíľ, pár chvíľ.:/

Len čo sa blížiš ja stratím reč, veď so mnou ping-pong len hráš vraciaš mi úsmev och to bol smeč viem celý zápas je náš.

Takýto ping-pong je dlhý set výborne hrávaš ten zápas tvoj pohľad býva vždy jemná sieť do ligy príjmu ťa hneď ooooo do ligy príjmu ťa hneď

[bwnesd]

O sırada akıl sağlığı ülkesi yüzünden kalmayan bizler......

Rtük hz gözler burda da olabilir, gözaltı için daha gencim ya. Ülkede yaşananlar bir yana şizofreni, manik-depresif bozukluk, psikotik bozk. vakalarını inceleyip raporlamaktan kalanı da gidiyor

[mnocci]

ak ťa raz nájdem

Budeme sa spolu na jeseň prechádzať po pekných uličkách, lemovaných stromami s farebnými listami a bude nám spolu zima a ja bude mať veľký teplý šál a studené ruky ako vždy a budeš mi ich zohrievať.

Bude prvý sneh a ja budem chytať sneh a budem celá mokrá a studená a ty sa budeš smiať.

Keď sa prvýkrát pobozkáme, začne mi hrať v hlave začiatok piesne 1000 times.

Cez zimu sa pôjdeme korčuľovať a aj keby to nevieš to nevadí, ja sa budem predvádzať a nebudeš sa nudiť.

Pôjdeme na vianočné trhy kde to vždy tak super vonia jedlom a horúcim punčom a ja budem chcieť nakupovať darčeky a teba to bude otravovať. Potom pôjdem na autobus a bude tma a na zarosené okno nakreslím veľa srdiečok.

Na Silvestra sa budeme pozerať na ohňostroj na námestí a dostanem novoročný bozk ako na Time Square a potom sa stratím a ty ma budeš hľadať.

Postavíme snehuliaka, bunker a budeme mať poriadnu guľovačku aj so všetkými. A keď sa zotmie a my budeme celí mokrí, spravím nám čaj s medom a budeme šťastní a mne bude kvapkať z vlasov. Ako vtedy.

Na Valentína mi kúpiš biele tulipány. Nedám ich na instagram sľubujem.

Budem ti posielať veľa mojich fotiek zo skúšobných kabíniek aby si mi poradil, ktoré si mám kúpiť. Vieš predsa, že ja sa neviem rozhodovať.

Pozrieme si spolu Titanic.

Budeme spolu tancovať vo fontáne, keď už bude poriadne teplo a ja si možno dám aj šaty a ty ma zatočíš ako vo filmoch a ľudia čo budú sedieť na lavičkách okolo sa budú musieť usmievať.

Neustále ťa budem obíjmať a tancovať a pobehovať okolo teba a ty sa budeš usmievať, lebo to som skutočne ja. Skutočne šťastná ja.

Budme sa ľúbiť ako Adela a moje minulé ja. Potrebujem takú lásku v každom živote.

Nájdeme sa.

Však?

[veronikaprenika]

Šípková meditácia

Marmeláda zo šípok je ako pomáda, ako predposledné pomazanie pre vyschnutú dušu, pre jej púšte z ničnerobenia, z plápolania - z bytia len v odraze slnka, z jeho lúčneho tieňa. Pohorievaš na činoch, pohorela si aj na skutkoch, ktoré boli vo výrobe zostrojené predostreté, ale ty nie si stroj Len sa strojíš pre to, aby ťa niekto sňal. Neprežiješ a predsa poslúžiš. Máš červeň v lícach tvojich je zaľúbenie, alebo hnev? Marmeláda je pomáda pre dušu pre nezmyselné zmysly, ktoré si privoniavajú a dotýkajú sa mysle.

Nemysli. Kde myšlienky ušli, kde len šli? (Tu)šili ušili na teba bič. Možno mi to práve nemyslí, možno len potrebujeme byť závislí na slovách a pomilovať sa so slovom marmeláda ktoré sa rozpúšťa na perách.

Vyslov ho a nechaj sa nimi bozkať bozk je krásny keď tancuje vnucuje intímnosti a blízkosti o ktorých máme všetci iné mierky.

[reylocrazyfangirl]

Vitaj v edene (prvá verzia) - 18. kapitola 18+ (on Wattpad) https://www.wattpad.com/1410895370-vitaj-v-edene-prv%C3%A1-verzia-18-kapitola-18%2B?utm_source=web&utm_medium=tumblr&utm_content=share_reading&wp_uname=MeropeMerzmer&wp_originator=7LR%2B1FDcGkS3lrUit7AKWBRQRYJSTtFyu5R%2F4yNkgK0ZIesDssSGNkoy0UVAwqLcTOB9GWd7mw4WFztuvVNbqYHpg0b88XqzDFEGmcm2sCHPy9tsFuDfS5%2FPDfIfU09s Práca v tropickom raji. Pre tajomnú nadáciu EDEN. Ďaleko od otcových príkazov, nariadení a plánov. Na ceste za vysnívaným životom, ktorý si chcela vybudovať bez jeho neustálych zásahov. Netušila, že Eden má aj druhú tvár a ona čoskoro spozná jeho temné tajomstvá na vlastnej koži...

[berush01]

Sledoval som ho, skrytý za stenou Puebla. Stál na priestranstve pred Pueblom, a vysvetľoval čosi skupine malých chlapcov.. Moje oči hltaly každý kúsok jeho tela, jeho odhalený hrudník, jeho paže, krk, svaly na nohách, vypracované životom v prérii, jazdou na koni.. jeho vlasy, tak husté, čierne ako noc a dlhé až po pás.. predstavoval som si aké by to bolo, keby som ho mohol držať v náruči, láskať prsty jeho telo, pokrývať ho bozkami.. zaťal som prsty do dlaní, vo snahe nájsť stratenú rovnováhu, zhlboka som dýchal, a snažil sa upokojiť rozochvelú myseľ.. Milujem ho. Milujem Vinnetoua, náčelníka Apačov.

'Ich liebe dich, meine Vinnetou!!'

A viem, že mu to nikdy nepoviem. Nezniesol by som odmietnutie. Alebo opovrhnutie.. a nenávisť. Nič s toho už nechcem zažiť. Nechcem ho stratiť, už aj len ako priateľa a brata. Ak to znamená zatvrdiť svoje srdce, urobím to.. Len preto abych mu ostal na blízku.

Musel som preč. Vyskočil som do sedla Hatátitly, a nechal ho bežať kam len chcel..

Na kraji lesa, u malého potôčika asi hodinu od Puebla som nechal koňa, nech sa napije a napasie.. Sám som si sadol u vody, a dal priechod svojim citom.. mučivá spomienka naňho mi viedla ruku neomylne do rozkroku, kde môj penis dával jasne najavo, že potrebujem uvoľnenie.

Nevydržal som, moje prsty sa ovinuly kolem penisu, a začaly sa pohybovať. Najprv pomaly, pohyb dole, hore, a znova a znova..

V duchu som sa miloval s ním.. cítil som jeho ruky, ako skúmajú každý kúsok môjho tela, srdce mi bije ako zvon, ach bože.. jeho pery na mojich, cítil som zreteľne jeho dych, keď mi vtisol bozk na jazvu na hrudi, kde ma zasiahol jeho šíp.. a pak.. k mojej ruke na penisu sa pridala ešte jedna. Prudko som otvoril oči, len aby celé moje zorné pole vyplnil ON.

Vinnetou.

Jeho oči, doširoka rozšírené sledovali moju tvár, a jeho prsty prevzaly vládu nad mým telom. Sedel obkročmo na mne, jednu ruku stále v mojom rozkroku, a druhou ma hladil kam len dosiahol. Jeho pery zamkly tie moje v zúfalom polibku, ktorým mi ukázal, čo všetko sa odohráva v jeho nitru ..

A v tej chvíli som vedel, že je môj. Slzy sa mi rozbehly po lícach.. neskrýval som ich. Jeho pery slíbali tie nemé svedkyne môjho štastia, a pak sa jazykom vlámal do mých úst… Poslepu som vyslobodil jeho penis, prsty sa ovinuly kolem neho.. odpoveďou mi bol táhly, pridusený hrdelný vzdych, ktorý ma presvedčil, že je to skutočné, že sa mi to len nesníva.

Vinnetou... oh mein Vinnetou!! Ich liebte ihn, und im Gegenzug wurde ich geliebt.

Konečne som vedel, kam patrím. Kde som doma.

Vinnetou ist mein Zuhause, mein Leben, mein Universum. Mein Alles..

Bol som jeho, a on bol môj. Navždy.

[theirreverie]

Byť vlastným priateľom

Radosťou žiť, ale neprežívať

Zachovala som si svoju krásu a nežnosť?

Alebo mi ju ukradli, spoločne ako aj moc vlastnej povahy, jedinci môjho 12tého roka života?

A rozpadli sa mi na kúsky moje sny

A každou večerou mi je ťažko od žalúdka až k srdcu

Kde su moje sladké prosby

Môj vysnený sen ďalej ísť,

byť

Venuj mi jemný bozk

Aj dotyk

Ale nech nie je ako dotyk od otca,

u ktorého som neprecítila pohodlie bytia

Ukáž mi vlastné zastrešenie nad hlavou

A nech mám kvety každý deň na stole

Sviečky od drahej kamarátky

Cdečko, ktoré som si sama zmixovala

Vlastný domov

Uvíta každú moju osôbku

Patríme

Lebo lásku zdieľame

[kralovnaserotoninu]

smutné že muži nechcú po orale bozk a považujú to za nechutné. STOP BEING SUCH A PUSSY

[dok69tor]

Chýbaš mi ,

tvoj úsmev ľúbezný

dážď bozkávam

Blúdiac v prúde dní

Chýbaš mi

Tvoj bozk cítil som

Na perách čo patrí nám dvom

Nenechám ťa smútku napospas

Prídem k tebe staneš sa mojou ženou zas

Aj keď tu umieram zažíva

nádej tká divné pravidlá

láskou zmierený čas prežívam

na teba teším sa jediná pravdivá

vráti sa ráno svetlom zaliate

pomaly šepká o mojom návrate

už zastaví sa čas pominie

odíde tej divnej príčine

[dominicaxx]

nikdy nezabudnem.

pamätám si to, akoby to bolo včera. boli sme na drevenej lodi. drevenej lodi slúžiacej deťom ako preliezka. bola som nervózna a točila sa ako balerína v tance vetra. ty si sa opieral o drevené zábradlie a ticho ma pozoroval, pery sa ti chveli akoby si chcel niečo povedať. stál si tam a ja som vedela, že tým hnedým očiam nebudem nikdy schopná odolať. potom si sa opýtal :”keby si teraz mohla urobiť hocičo na svete, čo by to bolo?” a ja som sa bez najmenšieho zaváhania prestala točiť                             a pobozkala ťa.