#šialené

[haveyoulistenedtothisalbum-poll]

Tracklist:

Od Tatier k Dunaju • Čaba neblázni • Pretláčanie so životom • Rabaka • Mucha I • 'Tele' deti • Mucha II • Spolok cvokov • Superuvoľnený • Van Goghovo ucho • Labute zo Štrkovca • Málo šialené

Submitter's Note: They also made a movie with the same name, sort of a fictionalized version of how the album has been created.

Spotify ♪ YouTube

[zababova-pomsta]

Říkala jsem si, že bych si třeba pořídila mandl. Nejdřív mě odradili šialené ceny na eshopech, ale when nobody's got me, Bazoš.cz's got me. Konečně něco, co bych si mohla dovolit. Mé staré, nevidoucí oči se pokouší zaostřit na popis produktu.

No, ne že bych nechtěla vlastnit spotřebič značky Kovosmalt typu Perun, ale 1953 už bylo pěkně dávno...

[berush01]

Bolo to šialené... keď sme vrátili naspäť do Puebla, spolu s Vinnetouom a mŕtvym Tujungou, jeho adoptívnym synom, sa Vinnetou skryl vo svojom príbytku. Nechcel vidieť nikoho.. A so mnou od chvíle kedy našiel svôjho syna mŕtveho na bojisku v pevnosti nepromluvil ani slovo... Ani len nemusel, bolo na ňom jasne vidieť že z jeho smrti obviňuje aj mňa. Hlavne mňa...

Dva dni som ho nevidel, nezúčastnil sa ani príprav na pohreb... Tretí deň už som nevydržal, a nekompromisno som vtrhol do jeho súkromia. A to čo som uvidel, ma takmer porazilo... Vinnetou, ten hrdý, vždy naprosto ovládajúci sa náčelník všech Apačov, sedel shrbený na lôžku, v očiach nezmerný smútok, bolesť, beznádej.. vlasy rozcuchané, skeľný pohľad, se stopami sľz na tvárach.. Ani len nepohnul svalom, keď som vstúpil. Zovrelo sa mi srdce, nad jeho stavom. Troma krokmi som bol pri ňom, pevne som ho objal, a bolo mi naprosto jedno že zvyklosti Apačov nedovoľovali, aby hrdý Apač projevil pred ostatnými svôj žal a slzy. On vedel že predomnou môže. Trvalo dlho, než bola posledná slza vyplakaná, a než sa prestalo jeho telo zúfalo otriasať plačom... A celý čas som mu hovoril:"Vinnetou, brat môj, odpusť mi.. toto som nechcel!! Nikdy bych ho vedomo neohrozil, musíš mi to veriť.." To už sme plakali obaja...

"Vinnetou, brat môj.. je čas. Musíš sa s ním ísť rozlúčiť.."

Zhlboka, pomalu sa nadýchol. Vstal a vodou z nádoby u okna si opláchol obličej. Zrazu to bol opäť vrchný náčelník všech Apačov. Hrdý, vzpriamený, s neproniknutelným výrazom. Pristúpil som k nemu, a mlčky naňho hľadel.

"Vinnetou ďakuje svôjmu bratovi.." Nič viac...

Smútok z jeho hlasu priam striekal, no pohľad mal jasný, a ruky ktoré mi podal, pevné.

Celý pohrebný obrad a nasledujúci slavnosť na počesť jeho adoptívneho syna na sebe ako náčelník nedal znať vôbec nič, aj keď to bola preňho posledná príležitosť dať najavo čo cíti, vyjadriť svôj nezmerný smútok... Videl som na ňom ako trpí. Sám.. Po pohrebe a slavnosti som ho vyhledal, a odviedol ho naspäť do Puebla. Už po ceste som cítil, ako sa trasie. Bol so silami v koncoch, no nehodlal pred bojovníkmi ukázať čo len zrnko žiaľu a smútku. To som mohol vidieť len ja..

Zaistil som dvere, a pak sa s Vinnetouom posadil na lôžko. Sedeli sme ruku v ruke, spolu... potme.. a pak sa na mňa pozrel, v očiach nevyslovený dotaz.

Celý sa chvel, a keď som mu siahol na líce, bolo mi jasné prečo. Telo mu zachvátila horúčava. Nebolo divu, za posledné tri dni bol vyčerpaný. Donútil som ho ľahnúť si, a privinul ho k sebe. S tichým vzlykom sa ku mne pritiahol, ako by sa potreboval uistiť, že žijem, že som skutočný...

"Šarli, povedz mi.. prečo? Prečo ma všetci čo milujem opúšťajú...???"

"Ach.. láska moja, takto nesmieš premýšľať.. veď ja som tu stále. S tebou, vedľa teba, pre teba.."

Zaťal ruky do mojej loveckej košele, v poslednom záchvevu smútku a neistoty, a pak sa ma smutne, ale pevne a jednoducho opýtal:

"Šarli, môžme sa milovať? Potrebujem ťa, láska."

Pevnejšie som si ho k sebe privinul, a zvyšok noci venoval svôjmu Vinnetouovi...

[oxalistrichocalyx]

Len si želám, aby som bola normálna. Aby akákoľvek zbytočná maličkosť vo mne nevyvolala šialené tornádo emócii - totálny rozpad mojej existencie. Ale nedokážem si pomôcť - som ako čierna diera, ktorá polhcuje všetko navôkol a premieňa to na zármutok. Ja sama som strojcom svojho nešťastia vo svete, ktorý bol ku mne vždy priaznivo naklonený, vždy ma šetril od zbytočnej bolesti. No napriek tomu aj tak nejakým spôsobom dokážem vytvoriť bolesť aj z pekných momentov. Dokonca aj z momentov, ktoré by ma nemali až tak bolieť. No bolia ma tak strašne. Ostrie, ktoré by inému človeku spôsobilo iba mierne, povrchové škrabnutie, sa zatína hlboko do môjho vnútra.

A ja už nevládzem.

Nevládzem nosiť túto obrovskú ťarchu bolesti každý deň so sebou.

[somkvietok]

je to šialené, že človek má tu moc obetovať svoj život za iných.

[potesenieasex]

Kancelárske stoličky

Ak zle sedíte a ste veľmi napätí, môžete urobiť menej. Vhodná kancelárska stolička je preto dobrou investíciou. Toto sú vlastnosti, na ktorých záleží. Bežali by ste maratón v nevhodnej obuvi? Samozrejme, že nie - nie si blázon. Osem hodín denne sedieť na mizernej, vratkej stoličke k písaciemu stolu je pre mnohých realitou a nie je to o nič menej šialené. Účinky zlej stoličky nemusia byť pociťované tak priamo ako zlé topánky. Z dlhodobého hľadiska sú však vážne: bolesť chrbta je jednou z najčastejších príčin práceneschopnosti ľudí. A dobrá kancelárska stolička môže aspoň znížiť stres pri práci za stolom. Ako však nájdete tú jedinú kancelársku stoličku, ktorá vám dokonale vyhovuje?  „Dobrá kancelárska stolička musí zvládať tri veci,“ Po prvé, musí podporovať prirodzené držanie tela vo všetkých polohách sedenia, po druhé musí byť individuálne nastaviteľné a po tretie musí podporovať pohyb ."Ako však zistíte, či kancelárska stolička tieto požiadavky spĺňa?  operadlo Výška:  Operadlo by malo byť predovšetkým jedno: výškovo nastaviteľné. Horná hrana chrbtovej opierky by mala siahať k lopatkám. „Je dôležité, aby operadlo podporovalo prirodzený tvar chrbtice po individuálnom nastavení vo všetkých polohách sedenia,“  Operadlo by malo byť dostatočne vysoké, aby bol horný okraj aspoň 45 centimetrov nad sedadlom. Bedrová opora: Lekári nazývajú lordózu dolnú oblasť chrbtice, ktorá je ohnutá dopredu. Operadlo by malo byť zakrivené, aby podporilo toto prirodzené zakrivenie chrbtice. Bedrová opierka by mala byť tiež individuálne nastaviteľná v sile a výške.  Výška sedadla: Výška sedadla stoličky by mala byť nastaviteľná takmer na akúkoľvek veľkosť tela. „Keď si sadnete, vaše chodidlá by mali byť pevne na podlahe a vaše stehná a dolné končatiny by mali zvierať uhol 90 stupňov alebo viac,  Jednou z výhod návštevy obchodu je rada. Odborný konzultant môže ukázať všetky možnosti, ktoré stolička ponúka. Tip: vezmite so sebou dvoch alebo troch zamestnancov, ktorí budú reprezentovať rôzne triedy telesnej hmotnosti. „Dôležité je však aj to, aby si šéf nechal všetko ukázať, aby mohol svojim zamestnancom v kancelárii vysvetliť nastavenia,“  Stoličky kúpite od 50 do 1000 eur, takže je ťažké pomenovať pevnú veľkosť,“  „Ale 300 eur by malo byť minimum, pretože si treba položiť otázku, či sú lacné stoličky dlhodobo dobré.“ Od 800 eur môžete rátať s tým, že zaplatíte nielen za funkčnosť a kvalitu, ale aj za značku, resp. dizajn. Ináč vieš, že  by sa kancelárske stoličky mali vymeniť po ôsmich až desiatich rokoch?.......

[sialenenapady]

Nekonečné puzzle

Ak radi skladáte puzzle, hľadáte stále väčšiu obtiažnosť, čo raz viac kúskov a čo najzložitejší obrázok. Ale aj zložitejšie obrázky poskladáte raz a tam to končí. V dizajn štúdiu Nervous System poňali puzzle nekonvenčne. Nemá totiž ohraničenie a tým pádom ani presný tvar ako má vyzerať po poskladaní. Môžete ho neustále skladať a posúvať. Pripravte sa na to. že po tomto kúsku už nikdy nebudete chcieť skladať obyčajné puzzle. Jednotlivé kúsky pasujú po ich obrátení ako naľavo tak napravo, hore či dole. Nespornou výhodou je aj samotná potlač zobrazujúca stred mliečnej cesty. Pokra��ujúci obrázok sa vám nikdy nepodarí vidieť celý naraz, čo prináša oveľa viac zábavy do zložitého riešenia. Puzzle navyše obsahuje tri špeciálne tvary, ktoré sú dobre tematicky zvolené: kozmonaut, raketoplán a satelit. 

Samozrejme neostalo len pri obrázku z vesmíru. V ponuke je aj “zemeguľa” rozložená do tvaru dvadsaťstenu (icosahedron). Obsahuje viac tematických prvkov v tvare zvierat z celého sveta. Môžete si skladať mapu ako sa vám zachce a pokračovať, ktorým smerom chcete. Doslova nekonečné dobrodružstvo objavovania. 

[pocitypodpostelou]

Prví chalani sa mi začali páčiť asi v prvej triede na základnej škole. Vlastne nie, bolo to ešte v škôlke, tam som mala aj prvého "frajera". Dokonca si pamätám, ako sme si dali prvú pusu. Avšak, s narastajúcim vekom prišiel, skoro každý rok niekto nový, kto sa mi páčil.Napriek môjmu sebavedomiu na bode mrazu. Áno, hovorím o šesť - sedem ročnom ja, a nemyslím tým výzorové sebavedomie, ale všeobecne. Neverila som si v ničom, a ak áno tak v málo veciach. Pre chalanov zo školy som bola vždy príliš škaredá, pehatá, s priveľa znamienkami na tvári, zrasteným obočím, vychudnutá, nie úplne dobrá v škole... chápeš, kam tým mierim. A vlastne týmto to celé začalo. Nevážila som si samú seba veľmi dlho, a od toho sa vlastne celý tento nazvyme-to-príbeh odvíja.

Myslím, že prvé (slovné) obťažovanie prišlo asi začiatkom šiestej triedy. Hej, hovorí sa, že približne v tom veku začína puberta, ale ja som teda v mala na míle ďaleko od vyvinutej skoro-tínedžerky. Vyzerala som stále ako dieťa. Dokonca mám pocit, že približne v tej dobe vznikol môj Facebook (čo bol pre mňa úplne blažený pocit, lebo môj starší brat mi ho zakazoval). Začali prichádzať narážky od spolužiakov, keďže dievčatá neboli jediné, ktorým sa začala puberta. Narážky typu, či už mám krámy, či som už mala sex, či som ešte panna alebo dokonca, keď som šla domov a predo mnou šla partia spolužiakov a chalanov z druhej triedy, tak sa ma pýtali či už som mala sex v kríku so spolužiakom od vedľa, ktorý sa mi vtedy páčil. Príde mi to šialené, mali sme vtedy asi jedenásť- dvanásť rokov, možno menej.

Consent - súhlas

Súhlas nastáva, keď jedna osoba dobrovoľne súhlasí s návrhom alebo s túžbami inej osoby. Je to pojem bežnej reči so špecifickými definíciami, ktoré sa používajú v oblastiach ako právo, medicína, výskum a sexuálne vzťahy.

V siedmom ročníku som sa začala maľovať, začali vznikať prvé fotky na Facebook, keďže som sa cítila krajšia a moje sebavedomie trochu vzrástlo (podotýkam, že úcta k sebe nie). Vzhľadom na to, že som pridala fotky, ktoré videl každý, kto ma mal v priateľoch, mi začal písať jeden chalan, kamarát mojej kamarátky, s ktorou som chodievala ráno do školy. Sebavedomie sa mi posunulo o laťku vyššie. Rozumeli sme si, bola som z neho namäkko, písali sme si stále častejšie, boli tam aj veľmi veľmi jemné narážky, nie na sex, skôr na bozkávanie ale the same shit všakže. Tak sme sa jeden večer stretli. Našim som povedala že idem s kamoškami von, a vybrala som sa asi o šiestej večer k nemu domov. Teda, myslela som si, že idem k nemu, v skutočnosti sme však šli (poprosím fanfáry) do pivnice. Imaginárne si za tento krok tlieskam, osobne si nemyslím, že by sa mi niečo stalo, ale bolo to totálne hlúpe a nezodpovedné. Nielen odo mňa, ale najmä od neho. V tej dobe som mala asi dvanásť rokov, on mal šestnásť a bol už na strednej škole. Nepamätám si príliš veľa, viem že v tej pivnici bola dosť veľká zima (keďže to bolo cez zimu) a dokonca si ani nie som istá či si bolo kam sadnúť. Pravdepodobne tam boli len nejaké staršie epedá. Rozprávali sme sa málo, skôr to bolo len také trápne ticho. Potom zhasol, sadol si ku mne a spýtal sa ma či ma môže pobozkať. Začali sme sa bozkávať, a začal mi obchytkávať v tej dobe neexistujúce prsia, nikam inam to (našťastie!) nezašlo. Myslím, že po tomto incidente sme sa spolu prestali baviť, alebo to jednoducho "vyhaslo." Šialené však je, že šestnásťročný chalan, ktorý by mal mať už ako tak rozum, toto spraví.

Sexuálne obťažovanie

Sexuálne obťažovanie je sexuálny kontakt alebo správanie, ku ktorému dôjde bez výslovného súhlasu obete.

Som na prelome ôsmeho a deviateho ročníka. Je leto a my s triedou plánujeme opekačku v lese. Ideálne načasovanie, lebo moja mama je práve preč z domu na dovolenke z roboty (pre pochopenie kontextu, moja mamina bola vždy dosť prísna, na podobné akcie som nebola púšťaná, buď vôbec, alebo som mala byť maximálne o deviatej večer doma . Na opekačku prichádzame asi o šiestej. Sú tam už asi všetci spolužiaci z triedy, a aj ich mladší kamaráti. Marí sa mi, že zohnali aj nejaký alkohol, ale nikto okrem nich z toho nepil. Je už skôr tma, všetci sa bavia, a my so spolužiakom (ktorý sa mi vtedy páčil) sa ideme prejsť ku kukurici. Jeho pravidelné narážky si nevšímam, zvykla som si, bojím sa mu na ne niečo povedať. Zašli sme za kukuricu tak, aby nás spolužiaci nevideli a začali sme sa bozkávať. A on, mierne podgurážený alkoholom sa mi snaží dostať do nohavičiek. Tu na chvíľu zastavím. Nechcem nikoho očierňovať a rovno poviem, že si nepamätám to, ako to naozaj prebiehalo. Úprimne, pamätám si len ten akt. Na sto percent viem však povedať to, že som na to nepristúpila a nekývla. Skôr to prebiehalo tak, že som mu len odtiahla ruky, ale on aj tak neprestal. Trvalo to asi minútu, možno viac, neviem. Čo však viem je to, že to bolelo, nebolo to absolútne príjemné, a keď konečne prestal (lebo som sa vytrhla) povedal: "tvoja škoda, práve si sa pripravila o parádny orgazmus." Ďakujem pekne. Po tomto incidente som šla naspäť s brutálnou hanbou a strachom, že sa to niekto dozvie (po tých rokoch predpokladám, že to spolužiaci vedeli, ale ich prehúlené a prepité mozgy na to už aj zabudli). Prečo som o tom nikomu dospelému vtedy nepovedala? Bála som sa. Šialene. A hanbila som sa. Vedela som, že som mala málo rokov na to, aby som niečo také robila. Vedeli to moje spolužiačky, ale nikto iný. Mame som to nepovedala, pretože o takom čase som hlavne nemala čo robiť vonku a ešte si aj pamätám, že mi v ten večer mama naozaj veľmi vynadala cez telefón, pretože som jej nezdvíhala (na telefón som vtedy úplne zabudla) , a musela volať mojej spolužiačke, ktorá tam so mnou vtedy bola. Najhoršie na tom celom bolo, že to bol vtedy môj spolužiak a boli sme nútení byť spolu v triede. Celý ten čas po tom (už vlastne len ten jeden alebo dva ročníky) som sa hanbila, bolo jasné, že to minimálne dvom spolužiakom povedal, čo sa stalo.

Zaujímalo by ma, či si uvedomuje čo sa stalo. Ja som na to na pár rokov zabudla úplne, spomienka sa mi vrátila asi pred rokom. Mama to dodnes nevie, jediný človek, ktorému som to po toľkých rokoch povedala, je môj priateľ. Neviním sa za to, nemám z toho traumu, či následky. Vyviazla som z toho dobre. Pravdepodobne je to kvôli tomu, že som si dlho neuvedomovala to, čo sa stalo, čo je zjavne pozitívne (ak sa to tak dá nazvať). Keď raz budem mať deti, toto bude jedna z hlavných vecí, ktoré im budem vtĺkať do hlavy. Pokiaľ sa ti niečo nepáči, ozvi sa. Pokiaľ ti niekto niečo spravil zlé, ozvi sa a nenechávaj to len tak. Budem ich učiť riešiť veci hneď, nie po rokoch. A vy ostatní, prosím, prosím, robte to tiež. Hovorte so svojimi mladšími súrodencami/bratrancami/hocikým, o tom, že na takéto veci treba súhlas, a nie je v poriadku, pokiaľ ťa niekto obťažuje, či už slovne, alebo fyzicky.

[ludske-bytie]

Urobila som nečakané rozhodnutie a predsa len sa možno výška bude konať už tento rok.

Popravde, asi všetci sú šokovaní.A to to ešte nevedia, niektoré dôležité osoby v mojom okolí.

Najlepšia kamarátka, s ktorou som prežila brutálnych 5 rokov, sa mi dnes skoro rozplakala, lebo si to tu bezo mňa nevie predstaviť.

Je to šialené, ale verím, že to bude stáť za to!

[snehobiela]

straty

Hovorieval si mi, ako sa mám sústrediť na priority – školu, prácu, veci, ktoré mi vyformujú budúcnosť a sú dôležité, pretože proste sú. Ja sa na ne sústredím, strážim si ich ako sa len dá, ale za tie dva roky si sa mi stal aj tak jednou z najdôležitejších vecí ty. Keď sme sa v októbri rozišli, akoby všetky tieto veci okolo nemali zmysel, ak by som nekráčala vedľa teba. Robila som to všetko stále s dobrými výsledkami, formovalo ma to, ale bez teba to nedávalo absolútne žiaden pocit radosti.

 Keď sme sa dali znova dokopy, sľúbila som si, že ťa už takto nestratím. Že nechcem byť príliš, že akékoľvek moje škaredé maniere a vlastnosti mi nestoja za to, aby som opäť prišla o to, čo máme, lebo kdesi vo vnútri viem, že k sebe jednoducho patríme. Po tom všetkom. Že bez teba ten svet jednoducho z nejakého dôvodu zmysel nedáva.

 Že chcem počúvať aj o veciach, ktoré ma absolútne nezaujímajú, ak je to z tvojich úst, prikyvovať a usmievať sa. Že nechcem zabíjať pavúkov, ale vynášať ich von a chrániť ich, hoci ma desia. Že chcem prenášať chrobáčikov z ciest do kríkov alebo na stromy. Že si chcem rozbiť kolená keď budem s tebou utekať lesom alebo na električku, že ťa chcem čakávať doma keď sa budeš vracať z ciest po Gruzínsku, dať ti bozk na čelo a smiať sa na tom, aké si trdielko, ak polovicu vecí cestou stratíš. Že sa chcem naučiť swingovať a ísť si s tebou zatancovať až kým nebudem vládať. Že chcem aby si sa pri mne zlostil na politiku a morálku, chcem počúvať o vojnách, o ktorých by som sa inak nedozvedela a chcem aby si si vymýšľal tie tvoje šialené príbehy, ktorým vždy uverím. Aby si ma chytil za ruku v spánku a povedal mi, že ma tiež potrebuješ. Aby si ma len tak buchol po zadku, zavolal mi po dlhom dni a usmieval sa, keď ležím vedľa. Aby si prekrútil očami, keď poviem hlúpy vtip alebo chytím za slovíčko. Aby si na mňa nakričal, len aby sme sa potom uzmierili a boli šťastní, že sa máme. Aby si zabúdal – na to, že sme boli dohodnutí, na výročia a schôdzky a aby som ja len pokývala hlavou a rátala s tým, že musím nenápadne pripomínať.

 Aby sme boli opäť svoji.

 A ja sa neskutočne bojím, že už nikdy nebudeme a bolí z toho doslova celé telo, pretože som ťa pravdepodobne opäť stratila a svet prestáva dávať zmysel.

[pudmerickab]

Kapitola č. 7 - Každá sme iná

Nemám rada, keď nejaký chlap povie vetu : „ Aj tak ste všetky rovnaké“. Nie zlatý môj, nie sme. Nemáme každá rovnakú povahu, zmýšľanie, postavu či pohľad na vec. Každá z nás je jedinečná.  

 Už keď sa len pozriem na seba a svoje kamarátky. Každá iná, aj keď máme veľa vecí spoločných. Veľa mojich kamarátok má vysokú školu alebo si ju práve robí. Ja som sa na to vykašlala. Stačila mi stredná škola ktorá ma vôbec nebavila, a nie to ešte chodiť na nejakú výšku. Radšej získam prax a budem pracovať.

 Ani jedna z nás sa nechová rovnako. Áno, sme rovnako správne šialené, niekedy sme schopné chovať sa ako malé deti len aby sme niečo dosiahli (dupnúť si!), vieme sa uraziť za stotinu sekundy na niečo, čo sa vlastne ani vôbec nestalo .... Také sme skoro všetky, áno. Ale stále je to len zlomok celých nás.

Keď sa pozriem na iné baby v mojom veku, vidím tam obrovský rozdiel. Nepotrebujem chodiť na párty, obmieňať v posteli každú chvíľu iného chlapa alebo celé dni stráviť v nákupnom centre a míňať peniaze na zbytočnosti, ktoré ani nepotrebujem. Jasné, zas nevravím že zatancovať si a nakúpiť si raz za čas niečo na seba je vražda, ale to čo robí veľká časť mojich rovesníčok je strata času a aj peňazí. Nebojím sa o sebe povedať, že viem navariť, napiecť, upratať a úprimne milovať celým svojím srdcom (viac ako dva týždne :D ) . Ako sa vraví – varic viem, vypic viem :D. Nebojím sa chytiť do ruky motyku, hrable, rýľ alebo podobné náradie dnešnej mládeži neznáme. Aj keď mám „obe ruky ľavé“, snažím sa ako najviac viem aby som nebola ženou ktorá sa nechá obskakovať a nedokáže si sama ani šnúrky na topánkach zaviazať.

 Som veľmi rada, že moje kamarátky sú vo veľa veciach podobné ako ja. Robota im nesmrdí, vedia sa zabaviť aj doma v obývačke a nepotrebujú klub preplnený spotenými úchylákmi ktorý si hľadajú ďalší zárez do denníka. Je naozaj smutné, že sme sa dostali do doby, kde dievčatá radšej sedia na teraskách predražených kaviarní namiesto toho, aby sa učili niečo od svojej mamky alebo babky.

 A najsmutnejšia vec na celom tomto chovaní dnešných mladých dievčat je to, že si nevážia samé seba. Vlezú do postele kdejakému chudákovi len pre to, že má peniaze a že im nasľubuje modré z neba. Dievčatá, uvedomte si, že ani vy nie ste navždy mladé. Áno viem, nemusíte nič robiť, chudák sa o vás stará, dáva vám peniaze a drahé darčeky, podvádza svoju ženu s mladšou. Pre vás krásny život. Ale treba myslieť aj na to, čo bude o pár rokov. Chudák vás pošle k vode kvôli mladšej a vy budete sedieť (v tom lepšom prípade) v detskej izbe s plačom, pretože si uvedomíte že ste polovicu života zabili s niekým, kto vás vlastne mal iba ako trofej.

Je veľa takýchto mladých dievčat. Ale je aj druhá strana mince. Dievčatá čo vedia ako narábať s časom, ktorý im bol nadelený. Nezaoberajú sa nejakými chudákmi, idú si za svojimi snami a dosahujú v živote to, čo chceli. Niektoré chcú len doštudovať strednú / vysokú školu, nájsť si dobrú prácu, skvelého partnera, založiť rodinu a žiť pokojný život. Iné zase chcú rozbehnúť nejaký vlastný biznis, byť skvelé v tom čo robia, naučiť sa nové veci, cestovať po svete ... Takéto ženy sa mi páčia. Ženy ktoré sa nenechajú ovplyvniť chodom doby, majú vlastnú hlavu a rozum, a idú si za svojím snom.

Každá máme iný sen, iný ciel ktorý chceme v živote dosiahnuť, každá máme svoje muchy a nedokonalosti a každá máme právo rozhodnúť sa, ako chceme prežiť svoj život.

Dievčatá, vážte si samé seba, pretože to, čo iný berie ako vašu nedokonalosť vás robí jedinečnými.

[lydiagres]

Bolo ich asi štyristo. Aspoň takéto nejaké šialené číslo, ktoré moja pamäť zaokrúhlila na plus mínus dve ovečky hore dole, mi odpovedal bača na moju otázku: Koľko tých oviec máte? Spolunocľažník hneď na to vytiahol fujaru a s mojimi prvými dúškami práve dovarenej kávy zazneli hlboké známe tóny, ktoré dušou všetci poznáme. Bača nepohol ani brvou, hladil po hlave svojho obrovského priateľského psa, zvyknutý na všetko. Bolo 9 hodín ráno a slnko už vysoko na oblohe. Ešte stále v nose cítim tú rozmanitú vôňu všetkého, vôňu Fatry. Alebo sa o tom aspoň presviedčam.  Bodliaky a ovce. 2019

[oxalistrichocalyx]

10.11.

Nikdy by som nečakala, že by sa mi stalo niečo také, čo sa stalo pred pár dňami. Aby som sa vyspala s týpkom, ktorého som v ten večer stretla na akcii? Nepovažujem sa za človeka, ktorý niečo také dá tak ľahko - sex je pre mňa ultimátna intimita, spojenie dvoch tiel v tom najzraniteľnejšom momente, ktorý odhaľuje všetko - všetky jazvy, všetky otrasné súčasti môjho tela, ktoré tak veľmi nenávidím a ktoré tak zúfalo ukrývam pred svetom. A aj napriek tomu si myslel, že som nádherná. A vášnivo ma pomiloval. Bože, ešte teraz mi spomienka na to spôsobuje, že sa roztrasiem.

Cítim sa zle, pretože až tak veľmi sa mi nepáčil - nie je môj typ, po fyzickej ani intelektuálnej stránke. Len som sa nevedela ovládať, pretože sebakontrola je zúfalo zanedbávanou stránkou mojej osobnosti. Nedokážem sa ovládať v ničom, som len bábkou v rukách svojich nenásytných, primálnych inštinktov, ktorým nezáleží na ničom inom, len na otupení a slasti. A tak som to urobila, nedokázala som sa zastaviť, a teraz sme prepojení, prepojení spôsobom, ktorý zasahuje hlboko do môjho jadra. Je to šialené, ako dokáže sex prepojiť dvoch ľudí. Vo svojom okolí pozorujem ľudí, pre ktorých to zdanlivo nič neznamená, dokážu sa tak intímne a zraniteľne prepojiť s druhou bytosťou, a potom ju nechať ísť, akoby to nič neznamenalo, akoby sa v skutočnosti nič nestalo. Ale pritom sa stalo tak veľa.

Bože, ešte teraz to dokážem cítiť. Jeho horúce telo na mojom. Miloval ma tak sladko, tak vášnivo, a ja som kričala, totálne premohnutá tým pocitom, ktorý bol tak vše-pohlcujúci - ešte chvíľu a rozpadnem sa na milión kúskov, na samotné atómy, ktoré tvoria podstatu môjho tela.

Prečo som to urobila? Mám pocit, že to nie je správne - vôbec ho nepoznám, ani sa mi tak moc nepáči, no teraz zostal zaseknutý v mojej hlave a je pre mňa len ďalším prostriedkom, ako uniknúť z reality a ulietavať si vo svojom snovom svete. A pritom som sa ešte stále nepreniesla cez svoju exotickú dovolenku.

Bože, ako sa len nenávidím.

[teleshopping-na-emocie]

Asi si užijem ešte trochu sexu a pôjdem vlastnou cestou. A použijem svoju obľúbenú vetu - ,,Nie je to tebou, ale mnou." Lebo tak to je vždy. Myslím, že viem čo chcem ale nakoniec zistím, že ty nie si to čo chcem tak celkom a v podstate to nechcem ani teraz, ale niekedy. Šialené, ako mohli naše prababičky mať v tomto veku už rodiny?

[escapegameurbanescape]

Oslavujeme už 8. narodeniny! Oslávme ich spoločne s narodeninovou 20% zľavou!

Mesiac október sa u nás tradične spája s narodeninami URBANmissions. Od 17. Októbra do 31. októbra čakajú na teba 20% zľavy na všetky naše únikové hry.

8 rokov...8 krokov

Máme 8. narodeniny! Ešte si spomíname na naše prvé kroky. Ako by to bolo včera. Mihnutím oka a tvrdým úsilím sa stali z nich roky.

Rovnako ako predchádzajúce roky, aj tento náš ôsmy rok sme ponúkli fanúšikom escape game a escape room rôzne zľavy pri zakúpení našej šifrovacej hry.

Kreativite sme nekládli žiadne medze. Vďaka tomu sme Ti mohli priniesť nielen skvelé novinky zo sveta city game, ale aj vylepšenia či súťaže, v ktorých si mohol vyhrať množstvo skvelých cien.

Najväčším medzníkom v roku 2022 bolo naše expadovanie z krajiny helvétskeho kríža do ostatných kútov Európy.

V apríli sme naše populárne hry outdoorovú únikovú hru ,,Lov na agenta“ sprostredkovali aj naším fanúšikom v čarovnom Berlíne.

Začiatkom júna sme zavítali aj do Nitry a Bratislavy so slovenskou verziou našej už vyššie spomínanej šifrovačky.

Neustále sme otvorení novým nápadom, myšlienkam. Veľmi si ceníme pripomienky všetkých zákazníkov k našim mestským hrám. Vďaka tvojmu postrehu neustále vylepšujeme a doľaďujeme detaily v každej jednej našej outdoor escape game.

Narodeniny

K našim 8. Narodeninám sme sa Ti rozhodli darovať taký malý darček - v podobe 20% zľavy na všetky naše escape hry s promo kódom ,,octoberspecial20%“. Promo kód zadaj do ,,discount code“.

Do konca kalendárneho roka ti prinesieme ešte ďalšie šialené, ale aj vyššie zľavy, súťaže a mnoho ďalšieho. 

Ďakujeme, že si s nami! Do ďalších rokov si želáme najmä pevné zdravie, pracovité odhodlanie,  nekonečnú inšpiráciu a kreativitu a stále sa pre svojich zákazníkov zlepšovať!

Spoločne budujeme URBANmissions!

Neváhaj a využi našu narodeninovú ponuku a zakúp si svoju outdoor únikovú miestnosť, hry ešte dnes a uži si výlet, teambuilding, narodeniny, rozlúčku so slobodou, párty s nami!

Ponuka platí od 17.10. do 31.10. do 23.59 h.

[madmappink]

★ JAKÁ LITERÁRNÍ POSTAVA ZOBRAZENÁ JAKO *ŠÍLENÁ* TI UTKVĚLA V PAMĚTI? JAKOU ROLI MÁ TVOJE POSTAVA V PŘÍBĚHU? JAKÉ OBRAZY DUŠEVNÍCH NESNÁZÍ SE K NÁM DOSTÁVAJÍ SKRZ FILMY, MÉDIA NEBO KNIHY?

Na tyhle otázky jsem se ptala na workshopu madmappingu na feministickém táboře a tady jsou anonymizované odpovědi účastnic.ků. Výraz bláznivý či šílený tu používáme kriticky za účelem jeho dekonstrukce.

_:≥  Asi tři dny zpátky jsem začala znovu koukat na seriál Euforie a to mi přijde, že je fakt skvělý v tomhle smyslu. Hned v tom prvním díle Rue, hlavní postava, vyjmenovává, co všechno jí je, že měla diagnózovaný OCD (obsedantně kompulzivní poruchu) v pěti letech a i bipolárku a tak. Že jakoby ta postava je zároveň strašně hot, ale zároveň je zobrazovaná, jako že není úplně psychicky v pořádku, což mi přijde v něčem ojedinělý.

_:≥  Ještě mi přijde, že ty její duševní nesnáze tam nejsou braný jakože ji nějak oslabujou nebo z ní nedělají zlou postavu. Je to tam vlastně braný jako oukej, tohle je prostě něco, s čím bojuje a je to její součástí, ale neznamená to, že by byla hodná morálního odsouzení.

_:≥  Z Boženy Němcový Bláznivá Viktorka. V Babičce byl popsaný příběh, jak se stala bláznivou, bylo to spojený s tím, že tam byl nějakej voják, kterej jí pronásledoval, už si nepamatuju jestli ji na konec uhnal a jestli se do sebe zamilovaly nebo ne, každopádně tam pak bylo dítě, který umřelo někde na splavu a ona se z toho zbláznila a od tý doby se vyskytovala u toho splavu ale žila vlastně mimo společnost a byla teda považovaná, že je bláznivá.

_:≥  Takže je tam zase nějaký motiv izolace, že je mimo tu společnost..

_:≥  ..možná Joker?

_:≥  Harley Quinn. Konečně nějaká mad ženská postava. Zároveň za mě bylo zaujímavé vidět, že i keď to režíroval muž, tak bola viac jako objekt a v té dvojke bylo víc vyniknuť ta její šialenstvo a ta její skutečná podstata, tiež záleží na té reprezentaci toho šialenstva, jestli jsou zobrazené jako objekty alebo jestli jsou šialené samy za seba.

_:≥  Mě ještě napadl film Eternal Sunshine of the Spotless Mind. A to je přesně strašně hot ženská postava, strašně psychicky nestabilní, barevný vlasy, manic pixie dream girl. Ale je tam především jako objekt, který slouží růstu hlavní mužské postavy.

_:≥  Přelet nad kukaččím hnízdem.

_:≥  Mě napadá ta česká pohádka Nesmrtelná teta. Jak je tam ten Rozum, a když mu je ten rozum sebrán, tak najednou je bláznivej, protože už nemá vůbec žádnej rozum. Je to tam postavený vyloženě do opozice, buďto máš rozum nebo ho nemáš, a tím pádem jseš teda bláznivej��?

_:≥  Mě napadlo Osvícení od Stevena Kinga nebo od Stanleyho Kubricka. Tam je šílenství využíváno jako prvek hororu a zdroj strachu. Obecně mně to dostává k negativní reprezentaci duševních poruch, která se v žánru hororu hojně používá, hlavně aby se tím vyděsil v uvozovkách běžný divák. K tomu by se dalo asi vymyslet i víc příkladů..

_:≥  Mě napadá propojování šílenství se stářím, nemocemi jako demence nebo Alzheimer..

_:≥ Přemýšlela jsem taky jestli bývají ty šílené postavy kódované jako queer. Třeba Gargamel ze Šmoulů! I když nevím, jestli měl opravdu být gay nebo jsem ho jen já tak četla..

_:≥  Taky jsem přemýšlela nad narativou trpícího génia, trpícího umělce. Příjde mi, že je to často maskulinně genderovaná postava, kdy musí trpět, aby teda udělal to dobrý umění.

_:≥  Mě k tomuhle napadá Sherlock Holmes, který je zobrazený jako asociální génius, ale není zobrazovaný jako slabý nebo ta jeho v uvozovkách porucha ho nedělá slabým nebo zlým ale vlastně ho dělá lepším. Což mi přijde docela zajímavý.

_:≥  Mě ještě napadla kniha Žízeň po životě o malíři Van Goghovi.

_:≥  Nebo film Girl, Interrupted.