#vášeň

[bloomingbora]

sponzorovaný post věnovaný monice babišové, co na mě teďka vyskočil na instagramu a způsobil mi málem infarkt. wtf. alespoň se podělím tady.

[globalobrodeni]

Víte jak se říká německé lehké děvě?

✨️němcoura✨️

[the-aesthetic-weasel]

Moje oblíbená pamětní deska

Aneb grafický design je moje vášeň

Podívejte, jak krásně autorovi došlo místo. Jak naňahňané na sebe jsou ty písmena ve jméně. Majuskula použitá jako minuskula. Zkratka Bedř.

Nádhera

[teplejtrouba]

grafický dyzajn je má vášeň aneb bylo nás pět

[sprava-zeleznic]

Grafický design je naše vášeň

[vinozmraku]

ani hlásku

-

ze všech stran

na mě útočí

zvuky

cizí vášně

holky

za zdmi vzdychaj

a kluci

bouraj zdi

-

odkládám čas

kdy si lehnu do postele

vedle nich

-

až mě ráno přijdeš

vzbudit

nevyjde ze mě

ani hláska

svojinaši vášeň

si nechám pro sebe

[eastern-lights]

Petice, aby ČT znovu udělala adaptaci Mistra Kampana, ale tentokrát se držela Winterova popisu Jana Kampana jako stoického středověkého sexsymbolu a obsadila do hlavní role Davida Švehlíka.

“Muž vysoký, figura mužné síly s tváří tak klidnou a krásnou, že zdálo se, jako by hněv, bolest, vášeň neměly k svému výrazu na té tváři nikdež místa. Celé vzezření toho muže, jemuž málo nad čtyřicet let, jevilo sloučení důstojnosti a laskavosti v souladu neobyčejném.”

(a takhle to vypadá celou knihu - pokaždé, když Kampanus promluví, autor považuje za nutné nám připomenout, jaký je to neskutečný dilf -> obsadit Krakonoše je jediné řešení)

[amonguspenis]

Tajná vášeň mého táty je vyrábět různý otvíráky ze dřeva a musím se s váma podělit o ten nejnovější

[takovanormalnielie]

24.2.2024

Přijela za náma Z. s M. Dali jsme si deskovej večer a bylo to pro mě tolik potřebný rozptýlení. Zahráli jsme si novinku Na křídlech a pak Mars. Deskovky jsou naše vášeň. Máme jich plnou stěnu. Brzy budem atakovat trojcifernou hranici. Z. říká, že si máme udělat rodinnej deskovkovej ig účet, ale na to my jsme moc antisocsíťoální. Všechny naše účty jsou mrtvý. Zejou prázdnotou. Na ig jsme obě úplně zapomněly a vůbec to nepoužíváme a na fb jen doomscrollujem = svitkujem do zatracení.

[rychlastrela]

✨grafický návrh je má vášeň ✨

[zakazanestrany]

utri si slzy z tváre

Zamyslela si sa niekedy nad tým, prečo ťa berú zlí chlapci? Možno ti len dávajú priestor na to, aby si z hĺbky svojej duše oplakala svoju rozmaznanosť a konečne sa stala ženou a nie uplakanou dcérou, ktorá potrebuje otca aby riešil jej umrnčané stavy. Dievča zobuď sa si ženou, dealneš si shit aj inde. Hĺbku vieš poskytnúť aj inak okrem toho, že si tragédka a potrebuješ starostlivosť. Utri si slzy z líc, daj si šaty a poď do toho. V konečnom dôsledku sa zamilovaváme len do našich neprebadaných častí osobností a pri niektorých ľuďoch ich vieme žiť naplno. To, že nevieš fungovať s “dobrým” chlapom je len odraz toho, že si sa s ním dala dokopy v čase svojej absolútnej nesebaistoty. Potrebovala si aby ťa mal niekto na piedestály, avšak z takého muža nezvlhneš ani keby sa sebemenšie snažíš. 

Možno sa naučíš mať pri ňom mechanicky orgazmus z povinnosti, aby si bola “dobrou” ženou. Avšak tvoja mysel zostáva nevyjebaná. Trápiš sa pocitmi viny, lebo si pri sexe dopomáhaš predstavami o tvojom ex, ktorý ťa bral ako ženu alebo ťa sem tam vedel vyjebať ako totálnu štetku, proste si bral na čo mal chuť a ty sa pri ňom cítila ako žena a nie ako male dievča o ktoré sa treba s láskou starať. Priznaj si to, ale rajcute ťa to, keď je chlap z teba vzrušený tak, že si ťa len chce zobrať a použiť ťa z každej strany tak, že sa poddáš a pár dni na to, nemyslíš na nič iné, len si to chceš zopakovať. 

Temnota a nedostupnosť je v niečom sexi, pretože ti otec splnil všetko na očiach a nemusela si o nič bojovať. A zrazu chceš partnerskosť, nechceš byť tou rozmaznanou princeznou. Chceš sa cítiť ako žena, ktorá je sexi a stojí za hriech. Tak si utri tie uplakané oči a zamysli sa nad svojou sebahodnotou, nie je to o tom, ako vyzeráš ale aké maš sebavedomie. V istom bode, chceš túžiť a chceš aby bolo po tebe túžené. Unesieš utrpenie z odmietnutia, necháš zahojiť kolená z nočných eskapád vyberieš obľúbenú sukňu, rúž a opätky a ideš ďalej. To, že zaujal jeden neznamená, že na druhom rohu nečaká zaujímavejší, aj keď si našla svojích 73 percent. 

Avšak títo 73 percentní sú prekliatie, nechú ťa pustiť do svojej hlavy, neukážu ti na čo myslia a keď daju dole kúsok zo svojho brnenia, tak sa instatne zamiluješ. Neboj sa poznám to a je to neskutočná bolesť o to prísť, je to sexi a hot, neskutočne spalujúci pocit, ale tak ako vieš byť blízko, tak to aj následne zabolí. Máš to ešte niekoľko týždňov aj dní v hlave. Nezavolá znova? Nezavolá. A ty len dúfaš. Stávky sú privysoké a zisky prinízke. 

Chýba ti šepkanie si do ucha ako ste v ten daný moment len svoji a následne vášnivý sex na balkóne, po ktorom preberiete street smart filozofiu života a následne zaspíte v objatí, aj keď vieš, že zaspávaš s pocitom, že budeš ghostnutá. Užívaš si ale každú sekundu, lebo vieš, že niečo lešpie následujúce týždne nezažiješ. 

Je to boj a vždy, keď jebeš svoj idol, tak si zarábaš na strašný problém, lebo sa automaticky dáš dole v tom, že si niečo menej a že ťa určite nebude chcieť. A môžem ti garantovať, že nebude, lebo vycíti, že si nevážíš samú seba a ty nebudeš schopná prijať celú jeho osobnosť. Dovoliť mu žiť naplno to, čoho si sa zamilovala. Dostaneš sa do bodu, že začneš o sebe pochybovať či na to máš a toho zapochybovanie o sebe, keď si zažiješ odmietnutie je najviac bolestivé. Bolí to, keď stratíš svoje A, aj keď je to A mínus, pretože vieš, že je veľmi nízka šanca násjť s niekým svoje hlboké propojenie. Ako opojné bozky o 4:15 ráno, kedy sa rozprávate o svojích najhlbších túžbach a vieš, že nejde ani tak o sex, ako o to magické spojenie, kedy si uvedomuješ, že keby si šla do toho naplno a ukázala sa, tak to bude bolieť ešte viac, lebo dopredu rátaš s bolesťou z odmietnutia. A takáto posratá si, byť sama sebou. 

Aj keď cítiš nehu, vášeň a rozkoš zároveň, tak v istom momente vieš, že ešte nemáš na to. Je to proces naučiť sa byť sama sebou, byť tým teritoriálnym hajzlom, ktorý si berie čo chce, čo ťa rajcuje na tých zlých chlapcoch. Naučiť sa tom u hnusnému sebavedomiu v zmysle dávania seba samého na stôl, bez okolkov príjimania a toho, ako to bude vnímať tá druhá strana. Naučiť sa unášať tú plížívú úzkosť z toho, že si vystrašená, či budeš dosť je podľa oveľa zábavnejšie ako žiť v pocite viny, že nemiluješ. Lebo si si o sebe myslela, že ši menej a netrúfala si na chlapov, ktorí by boli tvoj level.

Tak sa schop, utri si slzy z tváre a začni žiť samú seba naplno. Aj tak sa vždy zamiluješ len do svojho sebaobrazu. 

[haneulgangnamacademy-rpg]

Wonbin

Jméno postavy: Park Wonbin Pozice: Študent Ročník: 3. ročník filozofické fakulty Národnost: Korea

Backstory: Wonbin mal vždy veľmi blízko k hudbe. Od malička skúšal hrať na rôzne hudobné nástroje, či to bol klavír alebo gitara, husle alebo bicie. Všetko ho to od mala zaujímalo a chcel sa tomu venovať. Do svojej dospelosti ale aktívne zostal hlavne pri gitare, tá ho zo všetkých hudobných nástrojov zaujala najviac. Jeho rodičia ho v tom podporovali. Vždy boli benevolentní, v podstate pristúpili na čokoľvek čo si vymyslel, nijako ho v živote nenaháňali a nenútili do štúdia alebo do plnenia ich nesplnených snov. Nepotreboval študovať, nepotreboval kto vie aký titul len preto, aby sa mal v budúcnosti dobre. Vedel, že sa bude mať dobre vďaka svojej rodine, vďaka podnikom, ktoré vlastnili jeho rodičia a ktoré jedného dňa budú jeho. S veľkou kopou zamestnancov, ktorí sa postarajú o to, aby podniky ďalej prosperovali a jemu tak šiel dostatočný prísun peňazí na účet, aby sa ani len nemusel zamyslieť nad tým, čo má robiť ďalej v živote. Nemusel sa báť či to bude fungovať, fungovali tak jeho rodičia, ktorých jedinou náplňou práce bolo cestovať, užívať si života a venovať sa svojim deťom, ktoré tak veľmi zbožňovali. Nemohol sa sťažovať na svoj život. Mohol sa venovať čomu len chcel. Hudbe, skateboardu, dievčatám, čomukoľvek čo mu len prebehlo hlavou. A to aj robil. Jeho vášňou bola hudba, bolo takmer nemožné vidieť ho bez gitary, aspoň teda pokiaľ zrovna nebol na skateboarde, ktorý bol rovnako jeho súčasťou ako spomínaná gitara. Tieto dve veci, činnosti boli jeho súčasťou, náplňou jeho každodenného života, no aj napriek tomu sa nerozhodol venovať sa tomu aj v škole. Mohol, určite sa mohol vydať na umeleckú fakultu, vybrať si obor v ktorom by využil svoje zručnosti, no bál sa. Bál sa, že v momente ak by sa jeho vášeň stala aj súčasťou jeho štúdia znenávidel by to a preto si vybral niečo čo vedel, že do budúcna nejako obzvlášť nevyužije. Niečo pri čom mal istotu, že jednoducho prejde školou, po ktorej dostane titul a bude si môcť robiť čo sa mu len zachce. A čo bolo lepšie ako vybrať si preto práve jednu z najlepších škôl. Školu, ktorú mu odobrili rodičia a na ktorú sa vybralo veľa z jeho kamarátov a známych, preto vedel, že mu to tam nebude tak cudzie ako by mu to mohlo byť niekde inde.

Facebook: 빈원

[dalsimoravskyblog]

grafický design je moje vášeň

již brzy na vašich obrazovkách

[preluciu]

Pre nádhernú Luciu, od Dárie

Prajem nám lásku, slobodu, hojnosť, radosť, vášeň, pokoj ...

[allmothsdied]

Trigger warming

.

.

.

Sprcha a ventilátor

Tlumí zvuky dávení

Jseš si jistá, že neslyší?

Stejně tak noc

Polyká tvoje vzlyky

Který i ty sama

Otupěle přehlížíš

Memento mori, má drahá

Když obraz se

Takhle rozostří

A vzdálený zrcadlo

S lehkým zakalením

Hrany obtáhne stíny

Až se vyostří

A pak přichází

Ta zapovězená melodie

Smutku Oféliiny písně

Memento mori, má drahá

S pohledem co ustrnul

V čase, tak podivně poklidný

Jenže pak přichází

Všechny ty další jména

Co tě pronásledují

Jako černý stín

Poslední jídlo a jed

Ellen Westové

Dlouho první

Vřískající vábivou ozvěnou

Šepot v kostech

Šepot, co konejšil

Zároveň však požíral

Přestože Sisi nutila čísla

Klesat dlouho před ní

Cesta, kterou nedokážeš

Opustit

Těžko láska, těžko vášeň

Těžko cokoli, jen dutý nic

Memento mori

Visící ve vzduchu

Ve fialovomodrým kouři

A pak hlas Sylvie

S tou, co jí brzy následovala

Držíc se za ruku

S malou dcerkou

Všechny dávno pryč

Ale všechny

Ve tvé mysli stále čekají

Proč se vrátili?

Je to dlouho, od posledně

Celý životy pryč, životy,

Co ti už nikdo nevrátí

A přesto,

Zase jsi tady, zpět,

Ve všem, co tě zabíjí

Tišeji než kdy dřív

Slova došly

A není moc co říct

Memento mori

Jak dlouho tma polyká

Tvoje prázdný vzlyky?

Moc už tě tady nečeká

Moc už tě tu nedrží

Jak dlouho

Jak dlouho než...?

Čas odkapává

V krvavých cárech

A do očí

Padá jen prach

Memento mori, má drahá

Možná už poslední

[emocionalniprostitutka]

A tak si vzpomínáme

Jaké to bylo

Kdysi

Když byla jen vášeň