#skrine na mieru

[woodstyledesign13]

Ako využiť čo najviac miesta aj v menších interiéroch? Odpoveďou sú vstavané skrine. Posuvné, otáčacie, jednoduché aj rustikálne – presne také, ako si budete priať a aké budú ladiť do vašich priestorov.

[elleonora]

Stôl na mieru

Ekológia a udržateľnosť sú témy, ktoré čoraz viac rezonujú spoločnosťou. Inak to nie je, kde si uvedomujeme zodpovednosť, ktorú voči životnému prostrediu máme všetci. Zároveň si všímam aj stúpajúci záujem  klientov o prírodné či ekologickejšie alternatívy materiálov.  Látky, ktoré sa využívajú v nábytkárskom priemysle však musia byť skutočne prepracované vzhľadom na to, že nespĺňajú len estetický účel, ale musia byť aj praktické a odolné voči záťaži. Momentálne patrí k tým najvyhľadávanejším recyklovaný polyester, ktorý je nielen pevný a trvácny, ale poskytuje aj široké možnosti štruktúr a úprav. Kombinovať sa dá aj s prímesami prírodných látok. „V našej ponuke radíme medzi eko látky tie, ktoré majú aspoň 85% zloženia prírodného pôvodu alebo obsahujú recyklované zmesi. Máme však aj také poťahy, ktorých prírodné zložky zastupujú menej ako 85% a ich vlastnosti sú tak samozrejme tiež iné. Vždy však radi klientom poradíme, podľa toho, aké sú ich preferencie,“ vysvetľuje Jakub. V ponuke Nesie tak nájdete rôzne zloženia poťahov, niektoré s vyšším zastúpením prírodných materiálov, iné zasa s nižším. Každý si však vyberie to svoje, podľa toho, čo od poťahu požaduje a aké sú jeho priority. Vždy je však nevyhnutné rátať s odlišnosťou vlastností látok, ktoré sú z drvivej väčšiny vyrobené len z prírodných materiálov a tých, ktoré využívajú syntetické zložky. Svoj podiel v znižovaní dopadu na životné prostredie však máme aj my. Každý rok sa vo výrobných procesoch, sa výrobcovia snažia zlepšovať a inovovať. Pracuje sa kvalitnými materiálmi, ktoré sú základným stavebným prvkom každého kvalitného nábytku. Všetci chcú, aby vám vydržal dlhé roky, aby ste nemuseli svoju sedačku či posteľ, stôl alebo čokoľvek iné meniť po pár sezónach a tým tvorili zbytočný odpad. Významnú rolu v tom preto tvorí masívne drevo využívané nielen v kostrách sedačiek  ale aj v ďalšom nábytku ako stoly, komody či skrine. V kombinácii s dlhotrvácnymi kožami alebo technologicky vyspelými prírodnými látkami, je to pre nás najlepšia cesta k udržateľnosti avšak bez kompromisu v kvalite a dizajne.

[pudmerickab]

Kapitola č. 9 - Dom a iné trampoty

Long time no see. Hello !

Prihováram sa vám po dlhej odmlke, kedy som nevedela čo písať alebo som na to nemala čas. Keďže vďaka korone sme momentálne zavretý doma 90% času, porozprávam vám dnes niečo o tom našom dome. O tom, ako sme sa vlastne dopracovali k domu som už písala dávnejšie, no dnes by som vám rada zverila moje pocity po roku a pól samostatného bývania vo vlastnom.

Začneme asi od (skoro) samého začiatku. Po tom, ako sme si zariadili všetko, čo nám finančná situácia dovolia sa začalo sťahovanie.Všetky, zdôrazňujem, VŠETKY moje veci sa preniesli z rodičovského domu do nášho, poukladali sme ich všade, kam sa dalo a už aj bol čas na prvú noc v novom. Poviem vám, žiadnu erotiku tu nehľadajte. Unavený ako svine, sme ležali na jednej malej posteli z mojej „detskej“ izby, pretože tá druhá bola zahádzaná krabicami všetkého druhu. Ale aj cez únavu a klipkajúce oči, som si s radosťou ľahla do postele a sladko sme zaspali. Keď sme dokon��ili posledné, hrubé úpravy mohli sme si aspoň na chvíľku oddýchnuť. A čakať na linku. Poviem vám, mesiac bez kuchynskej linky bol mazec. A to sme boli jedny z tých šťastných ľudí, čo čakali iba mesiac. Za ten mesiac sa bistro.sk, studené jedlá z chladničky, sáčkové polievky a kanvica stali mojimi naj kamošmi :D . Bola to celkom sranda, no stačilo ďakujeme.

Po linke prišla výmena postele v spálni. IKEA sa na toto obdobie stala naším najnavštevovanejším obchodom. Áno viem, každý nadáva, vraj postele z IKEA sú naprd a nekvalitné, no my sme asi dostali najlepšie vyrobený kus z výroby. Obyčajná drevená posteľ so zásuvkami a nočnými stolíkmi, všetko v tmavo hnedej farbe aby sme mali aký-taký kontrast k bielej podlahe. Myslím, že takýto minimalistický štýl sa do tej izby úplne hodí a aj keď som určite zo začiatku frflala, už si to inak ani neviem predstaviť.

Obývačka nám dala celkom zabrať. Kým som našla sedačku, kým som ju bola niekoľko krát pozrieť na predajni a kým som sa rozhodla že „Áno, toto je ona“, sa v kalendári pootáčalo pár stránok. Pôvodne som mala vybratú inú, ale táto ma oslovila hlavne svojou farbou a úplnou jednoduchosťou. A zatiaľ, počas priebehu výberového konania sedačky, sme mali jednu veľkú, modrú koženú sedačku, ktorú nám podaroval kolega ktorému zavadzala. (za čo sme nesmierne vďačný lebo by sme sedeli na zemi :D ).

Nasledovalo také menšie ticho v nakupovaní a zariaďovaní, a po ňom prišla jedna väčšia položka za druhou. A potom jedna menšia. Vstavané skrine, dvere a obývačková stena. Všetko v tmavo hnedej fare, pretože všetko ladíme k posteli. A teda musím sa priznať, tak ako som nechcela nič tmavé, tak sa mi to teraz páči. Biele steny, podlahy, linka a tmavohnedý nábytok so zárubňami. Super kombinácia!

Po všetkých týchto finančne náročných zákrokoch, sme si mohli odfúknuť, že vnútro máme vlastne dokončené. Moje jediné šťastie, ktoré sme pri kúpe domu mali bolo, že kúpeľňa bola zariadená. Malé chybičky krásy sa samozrejme nájdu, ale keby mám JA vyberať kachličky, asi by som sa doteraz sprchovala niekde u susedov. A pravdepodobne by som spôsobila infarkt mojej polovičke. Ten to mal so mnou chudák ťažké počas celého tohto procesu. Pretože moja vyberavosť nepozná hraníc, a časové obmedzenia nemá tiež, takže sa veľa mojich názorov na veci menilo zo stotiny na stotinu. Určite ma mal už plné zuby.

Samozrejme, ako som už vyššie spomínala, aj keď na IKEA veľa ľudí nadáva a nemá príjemné skúsenosti, ja som nad mieru spokojná. Aj keď sme tam nechali toľko peňazí, že by nás už mohla aj sponzorovať, stojí to za to. Najviac na IKEA milujem tri oddelenia : oddelenie so sviečkami, hrnčekmi a návliečkami na periny. Tam sa nesmiem zdržať dlho, inak by som ich zobrala VŠETKY. Aj keď by nám návliečky nesedeli na naše periny ( lebo všetci dobre vieme, že IKEA má vlastné rozmery ), aj tak by som ich brala. Skrátiť by to určite nebol problém :D .  

Celé toto všetko zariaďovanie bolo fyzicky aj duševne jeden náročný krok do života. Už chápem prečo veľa ľudí odmieta aj malú prerábku. Ale bavilo ma to. Ešte máme ale kopec roboty. Jednu etapu máme za sebou, a na jar začína etapa záhrada. Tú sme si už s mojou polovičkou rozdelili tak, aby mal na záhrade každý svoj kúsok pokoja. Števo bude mať svoju dielničku, v ktorej určite bude tráviť veľa času kutilovaním všakovakých vecičiek alebo sa bude šmrdkať okolo motorky. Ja si zaberám altánok a vyvýšené záhony na nejakú tú zeleninu. Som rada, že sme si ako-tak navrhli, ako by mohla záhrada vyzerať, pretože sa máme o čo oprieť pri nakupovaní. Máme tam ešte mnoho práce, keďže záhrade sme sa skoro vôbec nevenovali a je na bode nula z tristo.

 Mám z toho všetkého skvelý pocit. Je to super, keď môžete robiť niečo pre seba a nikto vám do toho nemôže kecať a kázať vám čo a ako máte robiť. Pred celým týmto, som mala obrovský rešpekt a možno aj taký malý strach. Predsa len, pri rodičoch bolo všetko inak, ale môžem povedať, že by som nemenila ani za svet. Odísť od rodičov a kúpiť si vlastný dom bol jeden obrovský krok vpred v živote a odporučila by som to všetkým mladým ľuďom. Samozrejme tým, ktorý by to vedeli finančne zvládnuť, pretože poviem vám, nie je to žiadna sranda financovať takýto žrút peňazí. Poviem vám, postaviť sa v tak mladom veku  na vlastné nohy a byť zodpovedný sám za seba je síce náročné, no je to naozaj skvelý pocit.

[nika-nikushka]

TheLeipzigDiary

28.9.2017 A tak sa začalo LIPSKÉ dobrodružstvo

Tak už je to vyše 24 hodín, čo sa fyzicky ocitám v meste Leipzig. Momentálne si sedím na gauči, ktorý mám v mojej izbietke, ktorá je súčasťou bytovečky na Volckmarstrasse 15. Včera sme sa po príchode, zoznámení sa s “domácou pani” Gerlilnd Pascher a prvotnom náhľade plus vyložení batožiny, išli s našimi ešte spolu naobedovať. Zablúdili sme do reštauračnej časti jednej ..asi knižnice.. originálny názov budovy je “Haus des Buches Leipzig Buchverlag für die Frau” a nejakým zvláštnym spôsobom sa mi podarilo objednať nám papanie.. tatino mal bologneske špagety, mamina vyprážaný balkánsky syr so šalátom a špagetovými cestovinami a ja cestovinový šalát. Mne chutilo aj keď tie porcie boli veľmi veľké a nezvládli sme to dojesť.  A teda tatino dokumentoval..

No a potom sme sa vybrali ešte do najbližšieho parku na prechádzku, v ktorom sme si všimli väčšie množstvo gaštanov na naše slovenské pomery- a pár si maminka vzala domov:) 

A keď sme sa vrátili, dovykladali sme, čo bolo treba, rozlúčili sa s Gerlind a ja som sa rozlúčila s našimi.. kráčala za autom ako vyparkovávali z dvora a brány, zakývala a potom už len sledovala, ako pomaly zmizli za križovatkou.. áno priznávam, trošku mi navlhli oči pri uvedomení si, že som v niečom opäť sama (niečo podobné, ako keď som šla “na vlastnú päsť” za Beki do Škótska minulý rok okolo dušičiek).

Čo urobiť ako prvé? Netuším.. mi znelo v hlave, ako som sa otáčala späť k mojej novej realite. Ale nejaký pocit slušnosti mi povedal, že by som mohla aspoň na chvíľku zájsť za Gerlind a iba trošku sa s ňou zoznámiť, opýtať na posteľné prádlo (ktoré mala už mimochodom prichystané), heslo k wifi a pár ďalších zdanlivých maličkostí (a zároveň si človek v cudzine uvedomí, že to maličkosti vlastne vôbec nie sú, keď ide o biologické životné potreby jedinca:D).. Chvíľu sme sa ešte rozprávali.. aj s jej najstaršou dcérou Rabie (mimochodom Gerlind má 4 deti-všetky už rodinne založené a na ceste je dokonca už 5 vnúča..a Gerlind rozhodne nevyzerá na babičku.. nuž:)

Potom som sa išla zabývať niečo si povybaľovať, niečo uložiť alebo zavesiť do skrine, obliecť paplón a vankúš, dať si potrebné veci do tašky na plece a vybrala som sa hľadať miesta, na ktorých by som sa v najbližšom období mala vyskytovať, alebo tiež “preskúmavať terén”. Našla som aj Inštitút Analytickej chémie, aj hlavnú budovu Fakulty Chémie a Mineralógie a prešla som sa aj v spomínanom parku.. tak trošku viac a zisťovala, že tam je na kilá.. alebo skôr na tony gaštanov.. že extra veľa- a bolo milé pozorovať, ako zrejme chodievajú mamičky s detičkami tieto gaštany spolu zbierať. Krásne.

A ešte mi to nedalo a predsa som zašla do jedného malého vietnamského zelovocu a kúpila si 4 kiwi. Doma som si ešte čo-to vyložila, opýtala sa na sprchu- a teda šla sa pomaly osprchovať a dať do poriadku na noc, spravila si čajík a ohriala vodu do termovaku (je mi to zatiaľ ešte trošku zimka, aj keď mne v izbe už ide radiátor.. a mám tu citeľne teplejšie, než na chodbe). Ešte som si nahrala na USB pár súborov- dokumentov, ktoré by som zajtra možno mohla potrebovať pri vybavovaní a pomaly išla spať.. do mojej novej a zatiaľ len prechodnej postieľky aj s termovakom (to bol skvelý nápad!). Naši sa nachádzali cca 100km od bratislavského domova, no ja som bola nejaká vyčerpaná ešte pred desiatou (čo je môj obvyklý čas na započatie spánku) a tak som sa v modlitbe za odvahu do tohto všetkého odobrala spať.

A teda v dnešný deň, keď som sa ráno zobudila v cudzej izbe, ktorá je vlastne na istý čas mojou, uvedomila som si, že je ešte vonku relatívne tmavo. Chvíľu som sa ešte prehadzovala na posteli, snažiac sa modliť a pripomínať si, že je všetko ako má. Takto- aby som uviedla veci na správnu mieru- áno, cítila som sa zvláštne, áno, všetko je tu ešte stále nové/cudzie, áno, ovláda ma trošku pocit samoty a áno, samozrejme, že mám aj strach z toho, ako a či zvládnem vybaviť/vyriešiť/vykomunikovať všetko, čo bude treba. Ale zároveň mám pocit ubezpečenia v tom, že celá táto záplava pocitov je úplne normálna, v úplnom poriadku a práve v tom celom sa ešte viac prehlbuje moja absolútna dôvera v Toho, kto je mojím stabilným základom celého bytia, mojím útočiskom a skalou, kto sa odo mňa nikdy nepohne. A tak som sa zhlboka nadýchla a vykročila z mojej novej izbietky “do sveta Lipska”.

Myslela som si, že úradné hodiny koordinátorov jednotlivých fakúlt sú od ôsmej, a teda prvá moja zastávka bola v budove Fakulty Chémie a Mineralógie, kde som sa jedného pána opýtala, či hovorí po anglicky a vedel by mi pomôcť. Po anglicky pán síce nevedel, ale hneď ku mne zavolal “práve prišlú” mladšiu pani, ktorá ma nasmerovala, ba dokonca odprevadila na chodbu s kabinetmi medzinárodne komunikujúcich koordinátorov. Na dverách však mali vypísané úradné hodiny až od deviatej, a tak som sa rozhodla čakať. Skvelé bolo to, že som nečakala dlho a zjavila sa jedna sympatická slečna/pani?/, ktorá mi po vysvetlení môjho vybavovacieho stavu hneď povedala, kam potrebujem ísť a dala mi k tomu aj mapu s vyznačenou cestou. A tak som sa vybrala “hlbšie do mesta”. Sledujúc mapu som sprvu išla veľmi dobre, ale zrazu som sa ocitla v bode, ktorý som nevedela priradiť na mape a tak som po pár krokoch oslovila jednu sympatickú pani, ktorá po anglicky vedela a inštruovala ma ďalej. V tomto bode som si uvedomila, že kľúčovým bolo spomenúť alebo sa len spýtať na smer (bez detailného opisu ulíc) väčšieho námestia, od ktorého by som sa vedela odpichnúť ďalej, čo pani zjavne pomohlo v orientácii a teda po zaželaní pekného dňa, som kráčala ďalej. Na námestie som sa dostala a pri fontáne obklopenej študentami som oslovila jedno sympatické dievča, po anglicky nemalo problém, ukázala mapu, spýtala sa na ulicu, resp. Susediacu ulicu, na ktorú sa dievča chytilo, ukázalo smer, popriala som pekný deň aj jej aj jej kamarátke a kráčala ďalej. Našla som budovu, v ktorej mala  sedieť zástupkyňa erasmus koordinátorov celej univerzity, ale úradné hodiny akurát nemala, alebo minimálne nebola vo svojom kabinete- na chodbe ma ale oslovila jedna ďalšia sympatická pani, ktorá mi povedala, že musím ísť do hlavnej budovy univerzity, kde prebieha prihlasovanie sa všetkých zahraničných študentov- ukázala mi smer na mapke stojacej na chodbe, ktorú som si pre istotu cvakla.. v prípade zablúdenia.  

Takže po chodení a chodení a chodení som sa po čase ocitla v miestnosti s papierikom číslo 925, po prvýkrát dnes sediac na stoličke a čakajúc na ohlásenie posledného dvojčísla “fünf und zwanzig”. Po niekoľkých minútach, keď som sa v intervaloch otáčala okolo seba a pozorovala, čo sa okolo mňa deje, som sa očami stretla s veľmi príjemne pôsobiacou dievčinou, na ktorú som sa v okamihu usmiala, o pár sedadiel som sa presunula a hneď začala konverzáciu- slečna Tanja Spring (teda celým menom Tatiana..ako u nás;) je pôvodom z Ukrajiny, no študuje v Poľsku niečo ako globálne štúdie a ročníkovo sme úplne tak isto, len ona je tu štúdijne a ja teda výskumne. O chvíľu zaznelo moje číslo a s ním druhá vlna lipských chodiaco-zháňacích vybavovačiek. U mladého muža-Sebastiana, som sa dozvedela, aké papiere potrebujem predložiť aj s dvoma (preukazovými) fotkami. Spýtala som sa, kde môžem niečo také na blízku zohnať, nechala som zatiaľ u neho občiansky a EU-zdravotný preukaz (čo boli ďalšie veci zo zoznamu predkladaných dokladov) a išla do centra zháňať. Tlačivo, ktoré som potrebovala odovzdať som mala nahraté na USB kľúči v oskenovanej forme, keďže originál som odovzdávala u nás (v Bratislave na Útvar Medzinárodných Vzťahov) našim koordinátorom. Zlatá čašníčka na námestí ma usmernila do obchodovej pasáže, kde by som mohla dať vyvolať fotky, no keď som tam prišla, obsluhujúci pán mi vysvetlil, že fotky malých rozmerov netlačia a kancelárske-papiere resp. dokumenty tiež nie. Ale za to mi ukázal smer, kde by sa mohli nachádzať office/copy shopy, a tak som sa vybrala ďalej a blúdila trošku centro-mestskými uličkami, spýtala som sa v papierníctve, či neponúkajú tlačiace služby alebo či by mi vedeli poradiť, kde také nájdem, kráčala ďalej a keď som to nie a nie nájsť, spýtala som sa ešte aj pána v cestovke na inštrukcie k najbližšiemu copy-shopu. A po kráčaní od uličky s cestovkou som si zrazu všimla niečo, čo vyzeralo ako obchod s rôznymi kopírovaco-tlačiarenskými službami pre študentov..vošla som, úspešne našla na USBčku to, čo som si myslela, že potrebujem, o sekundu bol mladý muž späť aj s papiermi a ešte som sa spýtala aj na tie fotky.. a upriamil ma do neďalekej hlavnej vlakovej stanice- v ktorej je viacero foto-búdok. A tak som sa vybrala ďalej.. a v podstate len rovno kráčala, lebo som v podvedomí stále mala pôdorys mapy, podľa ktorej som kráčala a je iné hľadať kľúčové body ako blúdiť menšími uličkami, ktorých názvy nie sú tak celkom dobre na mape vidieť. Každopádne- stanicu som našla bez problémov, v jej vnútri to bolo trošku náročnejšie-- ale ako som sa obzerala, našla som rýchlo dotykovú tabuľu, na ktorej bolo možné vyhľadať jednotlivé obchody a služby na stanici- cez toto som sa dostala k informáciám a na informáciách som dostala bližšie inštrukcie k najbližšej foto-búdke (a podotýkam, že sa stále ocitám len obklopená nemeckým jazykom, ktorému žiaľ a na svoju vlastnú hanbu, nerozumiem- teda ľudia, hlavne mladí idú aj po anglicky.. ale napríklad nápisy a názvy na dotykovej tabuli..trošku som sa aj zasmiala na sebe). Našla som foto-búdku, sadla si, vypočula inštrukcie po nemecky, niekam vložila dvojeurovku, niečo pošťukala v nádeji, že ma to cvakne a že to niečo podobajúce sa fotografii mojej osoby od niekiaľ vypluje a aha-ho, zvládli sme to (ja a moje druhé ja a moje ..dnes už asi tisíce-rozpoltené ja:D). Dokonca to vyplulo štyri fotky farebné a štyri tie isté len v čiernobielom.. skvelé! A poď ho späť na univerzitu. Už som čakala na prechode pre chodcov pred stanicou a vybrala na zelenú cezeň, keď som zrazu v tom dave ľudí zahliadla pár známych priateľských očí!!! Pani učiteľka Franková.. teda teraz už pár rokov Hodáňová, z lýcea!!! Čožéééé!!! Samozrejme, že som nadšene vykríkla na pozdrav, zvrtla sa a len na chvíľu sa pri nej a jej manželovi zastavila- samozrejme nie na prechode- zvrtla som to naspäť na chodník smerom k stanici. Oni boli na výlete vrámci predĺženého víkendu a zlatá moja pani učiteľka mi povedala, že celkom zapadám do tejto nemeckej kultúry, že vyzerám ako Nemka.. a mimochodom som si všimla taký jemný záblesk slzičky na krajíčku oka u nej. Och, aké vzácne! Vrúcne sme sa objali ešte raz a rozlúčili. A vo mne sa ozývala len a len vďaka, vďaka a obdiv a absolútne nezaslúžená radosť z toho, aký dobrý je náš Boh, aký dokonale-načasujúci detailista On je. Ako predivne sa stará o- či vnútorne- či navonok blúdiace Jeho deti.. v neuveriteľnej vďake som kráčala ďalej so slzami v očiach, ale rázne a bezpečne. Späť v škole som odovzdala, čo bolo treba, vypočula si ďalšie inštrukcie, obdržala potrebné tlačivá, vypočula si ďalšie a ďalšie inštrukcie, obdržala aj plátenú tašku s drobnosťami a brožúrkami, ktoré by mali byť pri vybavovaní nápomocné, alebo aj balík vreckoviek, či pár cukríkov. A po vyrozumení toho, čo by som mala po poradí vybaviť, znela nasledujúca úloha- online prevod semestrálneho poplatku- takže mi treba ísť domov a dostať sa na wifi. Takže som išla kráčať celú tú cestu späť (a ešte som si odfotila tú spomínanú hlavnú budovu Lipskej Univerzity) a zároveň si uvedomovala, že sa budem potrebovať niekde zastaviť na obed, aj keď som nebola extrémne hladná, ale kombinácia fyzického vyčerpania (telefón mi ukazoval 14041 prejdených krokov, a bolo tuším okolo 12:45), škvŕkania v bruchu a jemného chladu- aj keď sa na obed vonku oteplilo- vo mne vyvolalo túžbu po teplej polievke.

A tak som sa nakoniec neďaleko môjho nového bývania rozhodla vojsť do sushi reštaurácie a taká rada som bola, keď som na objednávacej tabuli uvidela sekciu polievok.. po nemecky:D Vybrala som si zeleninovo-rybaciu a zlatá mladá slečna mi po zaplatení posunkovo ukázala, že si môžem ísť sadnúť, že mi ju ona prinesie. Sadla som si von, lebo sa medzičasom ešte viac oteplilo, tak bolo vonku príjemne.. a do diára spísala, čo mi treba aktuálne vyriešiť, a keď mi slečna priniesla teplú polievočku, plná vďaky som sa pomodlila a pomaličky vychutnávala zvláštnu, ale zvláštne-dobrú chuť polievky, v ktorej boli kúsky mrkvy, papriky, karfiolu, brokolice, hríbov a kúsky neznámeho rybieho mäsa, ktoré bolo veľmi jemné a veľmi chutné a ja som len vo vnútri ďakovala a ďakovala.  

Po polievke som si doma spravila čajík, v pokoji preposlala peniažky, prezrela si tmavomodrú plátenú tašku s nápisom “Leipzig University”, spravila si kávičku, skúsila vyriešiť prihlasovanie sa na univerzitnú sieť a podobné internetové záležitosti a nakoniec som sa rozhodla ísť na prechádzku.. a nájsť po ceste prípadne Kaufland.

Kaufland som našla, dokonca v ňom aj pre nás Slovákov známy Kik, v ktorom som neváhala a kúpila si bielu príjemnú zahrievaciu deku, a môj prvý nákup v Kauflande vyzeral asi takto: 4ks cvikly, ovsené vočky, multivitamínový džús a Ritter čokoláda-espresso, všetko v hodnote 3.01eura. A po ceste domov som išla cez dva parky.. vchod do prvého som si odfotila.. 

..a v druhom som si sadla na drevenú lavičku, otvorila džúsik a čokoládu, a pri cmúľaní pár kociek si čítala zamyslenie, čo mám vrámci aplikácie Biblie na telefóne.. a keď som tak sedela a modlila sa, zrazu mi zvonil telefón a v ňom sa ozvala maminka. Povedala som jej len v skratke chod dňa a potom sa vybrala domov.. už sa pomaličky začalo zmrákať. A aby som nezabudla, pred vchodom do druhého parku bola budovala, obrastená nádherne sfarbeným lístím.. ktorú som si tiež musela odfotiť.. 

A doma som si spravila čajík, dala si studenú sprchu, po ktorej mi bolo veľmi dobre, lebo som sa tým paradoxne zohriala a tiež moja nová deka výborne hreje:) A tak som sa po napísaní niekoľkých správ a utriedenia si postupu v ďalšom vybavovaní a po prečítaní si niektorých inštrukcií a aj pár zamyslení, išla v pokoji s dekou ľahnúť spať. A zajtra, teda 29.9.2017, sa chystám stretnúť s mojou lipskou vedúcou diplomovej práce, s pani doktorkou Claudiou Birkemeyer. Za všetko vďačná, dostatočne vyčerpaná, ale dobre sa cítiaca..hajám.

[julkanovotna]

Zariaďte si predsieň podľa predstáv, pomôže vám zostava na mieru.

Vstupnej časti bytu,  teda predsieni, zvyčajne nevenujeme veľkú pozornosť. Mali by sme si však uvedomiť, že práve tento priestor je prvou časťou bytu, ktorú váš hosť vidí. Predsiene by preto mali byť nielen funkčné, ale aj pekné – jednoducho také, ktoré vzbudia dobrý dojem. V nasledujúcom článku si povieme, ako ich využiť čo najlepšie.

Predsiene na mieru.

Súčasťou predsiení bývajú zvyčajne skrine na odkladanie oblečenia a topánok. Mnoho predajcov nábytku ponúka predsieňové zostavy, ktoré sú síce pekné, ale často sa stane, že nedokážeme nájsť správny rozmer. V takom prípade určite odporúčame predsiene na mieru, ktoré splnia všetky vaše požiadavky.

Maximálne využitie priestoru.

Výhoda predsieni na mieru spočíva v tom, že vďaka dobrému návrhu môžeme chodbu využiť čo najefektívnejšie. Na prvý pohľad sa možno zdá, že priestor je malý, alebo úzky, no pomocou správneho vybavenia získate funkčný priestor na odkladanie oblečenia, obuvi, a rôznych drobností. Úložného priestoru v byte nie je nikdy dosť, preto odporúčame vyberať vysoké skrine do stropu a popremýšľať napríklad aj nad skrinkou nad dvere, kde možno uskladniť sezónne veci.

Ako si vybrať to najlepšie?

Ak sa rozhodnete pre predsieň na mieru, dbajte na to, aby ste chodbu nezúžili až príliš. Nechcete sa predsa cítiť stiesnene a nekomfortne. Skvelou voľbou sú v takom prípade vstavané skrine, alebo výklopné skrinky na topánky, ktorým postačí aj menšia hĺbka. Ak si neviete poradiť sami, tak sa obráťte na predajcov, ktorí vám s návrhom predsiene určite poradia.

[woodstyledesign13]

Nábytok na mieru vyvíjame tak, aby ani časom nestrácal na svojej funkčnosti a pôsobivosti. Zrejme nikto totiž nechce nábytok na jedno použitie. Nábytok vyrábame v lone prírody vo vlastnej stolárskej dielni.

[woodstyledesign13]

Vstavané skrine do spálne

Ako využiť čo najviac miesta aj v menších interiéroch? Odpoveďou sú vstavané skrine. Posuvné, otáčacie, jednoduché aj rustikálne – presne také, ako si budete priať a aké budú ladiť do vašich priestorov.

[woodstyledesign13]

Návrh interiéru

Od vstavanej skrine a kuchyne až po kompletné zariadenie interiéru - u nás nájdete všetko, čo vám pomôže z domu a bytu vytvoriť domov.

https://wsd13.sk/

[woodstyledesign13]

Vstavané skrine

Nezaujala vás ponuka bežných obchodov, nenašli ste, čo ste hľadali, alebo skrátka chcete mať doma osobný kúsok, ktorý vás bude vystihovať? Nábytok na mieru ulahodí vašim predstavám.

https://wsd13.sk/realizacie/nabytok/

[woodstyledesign13]

Nábytok na mieru

Od vstavanej skrine a kuchyne až po kompletné zariadenie interiéru - u nás nájdete všetko, čo vám pomôže z domu a bytu vytvoriť domov.

https://wsd13.sk/

[woodstyledesign13]

Bytový architekt

Každý z nás túži žiť a pohybovať sa v priestore, ktorý vnáša do našej duše pokoj a harmóniu, či už je to priestor pre rodinné chvíle, oddych alebo prácu. Naši dizajnéri vám pomôžu premeniť vašu predstavu na dokonalý a vyladený celok.

https://wsd13.sk/dizajneri/

[woodstyledesign13]

Drevený nábytok Košice

https://wsd13.sk/realizacie/nabytok/

[woodstyledesign13]

Nabytok na mieru Kosice

https://wsd13.sk/realizacie/nabytok/