#myšlienka

[docasnost]

Ja len že čo má človek z tých nekonečných ospravedlnení a dávania šancí.

[redhairgirl1993]

Sneží.

A ty tu zase nie si.

[spotsupstuff]

learning that you're from slovakia is wild bc I myself am czech! the slavs are gathering,,

you CZECHS are gathering, i'm still sittin here lonely on the slovak end of our shared table in the slav corner of the cafeteria!!!!!!!!

[small-angry-turtle]

Existujú knihy a/alebo filmy a seriály, ktoré pre teba bolo nemožné dočítať a/alebo dopozerať? Ak hej, tak keby bolo možné podeliť sa o pár príkladov a dôvodov.

P.S. Prajem skoré uzdravenie.

Autor príspevku používa v slovenčine obe zámená. Autor má taktiež pamäť akváriovej rybky a pravdepodobne bude tento zoznam dopĺňať.

Pozor na spoilery!

Snažila som sa premýšľať nad viacero vecami, preto odpovedám takto neskoro. A na to, že som chorý, som prekvapivo zaneprázdnený.

Určite nikdy nedočítam To od Stephena Kinga. Film som nevidela, pretože Kinga nie je možné dobre nafilmovať bez toho, aby to a) nemalo milión hodín a za B) nebolo úplne jebnuté. Konkrétne o To som stratila záujem po scéne, kde homosexuálny chlapec experimentuje so svojimi kamarátmi a sleduje ich pri tom Bethany (?), pričom venuje King pozornosť jej krátkym šortkám. PREČO, MR KING, PREČO. Radšej som si to celé vyspoilerovala, nech si môžem čítať polyamorné fanfikcie.

Ďalšia lahôdka, tentokrát z mojich tínedžerských čias, keď som sa učil anglicky, je Teen Wolf. Vlkolaci sú super, znesiem banshee a iné veci, ale po prvom dieli piatej série som to vypol. Už to na mňa pôsobilo, že to napísalo desaťročné decko než niečo normálne, ale zase, od toho je brak. Mali sa vrátiť a čerpať z prvej série alebo ja neviem čo.

Presuňme sa k anime a hneď sem z fleku hodím štvoro nekonečných. One Piece som vypla po prvej časti, Fairy Tail asi po štvrtej, Bleach ma unudil pri prvom veľkom súboji a posledný boj s Madarom v Narutovi bol fakt zbytočný, lebo už v tom čase sa hovorilo o Borutovi. Čo mi pripomína, áno, nedopozerala som ani Boruta, lebo doprdele, stará generácia sa stala nudnou a mladá generácia bola hrozne prekombinovaná a ničím ma nezaujala. Fakt, ale fakt ničím. Akurát mi prišlo vtipné, že Orochimaru bol schopný a ochotný splodiť potomka.

Z podcastov sa mi veľmi ťažko doháňa NightVale. Je to super, autorov a hercov si veľmi vážim, ale mám svoje hranice. Možno sa o to pokúsim, keď prestane vychádzať jeho český ekvivalent Díra. Neviem, či nebude možné NightVale jedného dňa utnúť, ale veľmi to ocením. Už to robia vyše desať rokov. Zaslúži si to umrieť.

Vrátim sa ešte na chvíľu ku knihám. Hru o Tróny z pera GRR Martina som naposledy čítal na strednej, keď som buď dopozerával alebo dopozeral seriál a zaujímalo ma, ako sa odlišuje od filmu. Piata kniha bola záhul, ktorý som neprekonal, posledné, čo si pamätám bolo, ako sa Arya učila byť asasínom. Možno, že to už bol koniec knihy, ale musel som ju vrátiť do knižnice a začala ma viac zamestnávať škola, takže s tým možno zase začnem. Bráni mi v tom ale kritika od ostatných a odo mňa samého, pretože to množstvo tráum, ktorým si tam všetci (hlavne ženy) prechádzajú, nie je úplne príjemné a ku svetu samotnému mám výhrady.

Skončím túto tirádu dvomi dielami z prostredia creepypasty. Prvý je fanúšikovský film o Russian Sleep Experiment (ďalej to budem nazývať RSE). To je creepypasta, ku ktorej som sa dostala v 16-tich rokoch, keď som úplne nevedela, čo to presne je a chvíľu som uvažovala, či je tá slávna čierno-biela fotka reálna. Traumatizovalo ma to do takej miery, že tú fotku nemôžem ani vidieť bez toho, aby som netrieskal laptopom a nehádzal mobil. Kamarát ma prehovoril na tento film, ale asi po dvoch minútach sme RSE vypli. Nevydržala som. Fakt to nešlo, jumpscary nemusím a gore už vôbec nie,už iba myšlienka na to ma dostatočne desila. Takže pohybovať sa v tomto žánri bolo občas celkom náročné, ako si viete predstaviť. Keď som písal bakalárku (som prvý na Slovensku a tretia v Česko-slovenskom priestore), tak to bolo utrpenie, ale posnažila som sa okolo toho veľmi nechodiť. Základná analýza úplne stačila.

Druhé je veľdielo Marble Hornets. Dostala som sa k tomu hrozne neskoro a už to nemalo ten správny ARG efekt. Je toho neznesiteľne veľa, tak som si aspoň pozrel a vypočul asi dva a pol hodinovú synopsu, keď som si robil poriadok v creepypastách. Ničomu to síce nepomohlo, ale aspoň som si to odškrtol z research zoznamu. Ak chcete, tak vám tú bakalárku niekam sem hodím, nedávno som ju obhájila a som hrozne rada, že to mám za sebou. Má svoje muchy, ale bola robená s láskou.

Ďakujem za ask a prečítanie tejto tirády.

[padajucilistok]

V tichom objatí noci sa ocitám uchvátená podstatou jeho bytia a s nežnou úctou sledujem kontúry jeho duše. Každá zašepkaná myšlienka naňho vo mne vyvolá búrku túžby, zapáli plamene vášne, ktoré tancujú pod mojou kožou. Jeho prítomnosť, symfónia zmyselnosti, rezonuje s pulzujúcimi rytmami mojej vlastnej túžby, pričom každý úder odráža kadenciu našej spoločnej intimity. Som k nemu priťahovaná s intenzitou, ktorá zatmí hviezdy, hypnotizovanś magnetickým ťahom jeho podstaty. S každým pohľadom odhaľujem vrstvy jeho zložitosti, každé odhalenie je posvätným odhalením túžby. A v nežnom šepotu nášho spojenia ma zožiera hlad, ktorý nepozná hraníc, oddávam sa omamnému lákadlu jeho dotykov. Keď nás mesačné svetlo kúpe vo svojej éterickej žiare, prepadne ma prvotné nutkanie úplne sa v ňom stratiť, nechať sa pohltiť ohnivou vášňou, ktorá medzi nami horí. Lebo som v ňom našla nielen milenca, ale aj múzu, ktorej podstata roznecuje najhlbšie túžby mojej duše.

[nutzo0001]

*Edit* (6/3/23, 14/30) - You can only connect things you know, to the unknown...

(-//-)

Jednoducho sa bojím že ak sa zmením, čo i len k lepšiemu, potom nespoznam sám seba. Je to hlúpa myšlienka, ale neviem sa jej zbaviť. Ak sa zmením, kto som potom bol na začiatku? Ak je osobnosť len spôsob ako nás klame ego, potom prečo sa tým, alebo zmenou, vôbec zaoberať. 

Čo ak som v skutočnosti to čo nenávidím. Potom prečo som si nahovárať všetky tieto veci? Ak mozog nevie čo je realita, potom prečo sa vôbec v niečo snažiť.

Keď budem žiť len pre seba, nemôžem zabrániť, aby som nezačal ľudí manipulovať. Nemám žiadne oporné body, od ktorých by som ani zmenu samotnú mohol odraziť. - je to, akoby si sa snažil vytvoriť hmotu takmer z ničoho. 

Je to ako s E=mc² - už radšej ani neskusas, pretože tá unavuje zisťovať prečo to robíš. Pre seba, druhých, spoločnosť, z nudy, zvedavosti?

Čo ak nechcem. Čo ak toto je fajn a jednoducho nie som typ človeka, ktorý sa chce predierať medzi ostatných? No bojím sa toho, že to vlastne chcem, alebo sa bojím tejto mojej samotnej súčasti - niekto, kto by šiel aj cez mŕtvoly, aby mu ostatní dali pokoj alebo to čo chce.

Bál si sa sám seba tak veľmi, že radšej by si konečne vybuchol ako pracne pracovať na niečom, čo vlastne ani nevieš prečo a čo robíš?

Radšej by si vykričať celej spoločnosti aká je pokrytecká, než niečo urobiť - pretože sa bojíš následkov. Je tak ťažké kontrolovať sám seba. Tak únavné. Nevieš ani prečo to robíš. Nechceš ubližovať, no ak ostatní môžu, ale je to tvoja chyba že sa necháš (vytočiť), čo potom?

Ale nie. To je úplne normálne. Pretože spoločnosť takto funguje.  Nemôžeš nič, všetko je zlé, zakázané, tabu.

Ak pedofíliu bude sexualita alebo ak strach bude oslavovaný, potom je jedno co urobíš, väčšina bude mať pravdu, nech aj všetko bude ukazovať na to že ju nemajú.

Perverzita postmodernizmu. Žiadne hodnoty, všetko je relatívne. Kontroluje všetko. Seba, okolie, planétu, ulicu. Nie je nič ľahšie ako robiť obete z ľudí, čo len chcú poznať pravdu. Pretože ešte nepočuli o Patentem na pravdu. Ak je realita len konstrukt v našich hlavách, potom prečo pravdu potrebujeme? Ach, mi-lu-jem to tu (sarkazmus)...

Zombie society? ("Internet Communist TM?")

question is, if we, in the end , wouldnt end in the same path as those we hate, those rich b****es. tired to improve things, and to just see others suffer, because it is ever easier than to build anew, where everything , the "floor", is just past fame, glitter and zombieland that wont die

[beastyiscool]

Aké ľahké je na teba zabudnúť, keď je to niekto, kto ma úprimne ľúbi. A všetky pesničky, ktoré som ti prisluhovala sú jeho. Už na teba nepomyslím, už len raz od času, ale určite už nie tak často. A myšlienka na teba už nie je smutná, je vyrovnaná s tým čo sme mohli mať a nemali sme, ale tak to asi má byť. Tento krát som vážne a úprimne over you.

[estellemareckova]

(včera nám Zem darovala prvú metaforu na západ slnka)

To, že moja izba má 2x2metre je úplne v poriadku, aspoň to nemám nikam príliš ďaleko, avšak so svetlom v noci som problém mala. Závesy v izbe sú biele. Premýšľanie nad ich efektivitou som vzdala hneď po druhej noci, zhodnotila som to tak, že niektoré veci sú naozaj iba preto, aby boli.

Na tretí deň, kedy som kruhy nevliekla len pod očami ale už kdesi pri kolenách, mi večer mi pani Dagur (hádam že to je jej meno podľa zvončeku na dverách, ale rovnako to môže byť meno hociktorého zo zvyšných piatich vietnamcov v dome) zaklopala na dvere, opäť spustila niečo vo svojej reči a keď videla môj zmätený pohľad, dodala:

,,sleep"

Vravím si, prečo mi táto cudzia žena vraví, aby som šla spať. Prvá myšlienka bola, že veď ešte nie je ani taká tma. Zvyk.

Párkrát toto nové anglické slovíčko zopakovala, dokonca si aj zopla ruky a priložila k tvári na znak spánku, akoby som tomu slovu nerozumela ja, avšak keď ona pochopila môj jazyk reči - čo bolo len čisté zmätenie v očiach, vošla do izby a už druhým krokom, vo svojich bielych papučiach, vyskočila na moju posteľ. Odhrnula rovnako biely neefektívny záves a potom to všetko dostalo zmysel. Z rámu okna vytiahla rolety, ktoré zatemnili celú izbu. Zo zadnej záhrady si musela všimnúť, že som na túto "pokrokovú technológiu" sama neprišla.

Tentokrát si iba opäť, bez slova, priložila ruky k tvári, nevedela som, či bude rozumieť anglickému ,,thank you" ale myslím, že úľava v mojich očiach bola jazykom samým o sebe a tak len dodala:

,,that's okay!"

[stelesnenanaivita]

myšlienka z prednášky, ktorá otvára oči.

“O čo som iná mimo internetu ako na internete?”

[cursedf0rever]

l**** mi povedala keď som sa jej pytala ze co mam robiť namiesto sebapoškodzovania ze nič. Jednoducho nič. a to je podla mňa tak dokonalo nihilisticka myšlienka a tak krasne a zároveň jednoduche ze si to mozno dam aj vytetovať a presne už viem aj kde asi

[docasnost]

Je to depresia? Nemyslím si.

Možno je to po dlhej dobe len konečne kúsok sebareflexie.

[redhairgirl1993]

Dívali sme sa na mesiac a rozprávali sa o všetkom. Snívali o veľkých veciach. Lietali v oblakoch. Chceli sme vidieť svet. Zažiť šťastie a lásku. Všetko sa mi to splnilo. Videla svet, zažila lásku, šťastie. Cítila motýliky v bruchu.

Ale bez teba. Už ani neviem kde si. Kým si sa stal. Či sa ti splnili všetky sny. Či ťa niekto ľúbi. A či ľúbiš ty.

[pressburg]

Na počiatku bola informácia. Informácia bola u Boha...

Sme tvorcami v simulácii?

V modernej ére nás fascinujú nielen technologické pokroky, ale aj hlboké filozofické otázky o pôvode vesmíru a našom mieste v ňom. Hypotéza, že žijeme v simulácii, a myšlienka, že v našej DNA môže byť zakódovaný fragment prvotnej informácie, otvárajú nové pohľady na realitu. Môže byť vesmír a život samotný výsledkom obrovskej simulácie? A ak je to tak, akú úlohu v nej zohrávame?

– DNA: Nosič prvotnej informácie

Predstavte si, že na počiatku všetkého bola informácia. Nie slovo ako metafora, ale reálna, štruktúrovaná informácia, z ktorej vznikol celý vesmír. Hypotéza naznačuje, že táto informácia je zakódovaná v našej DNA, čo predstavuje spojovací článok s prvotným zdrojom. Ak by sme naozaj nosili fragment tejto "prvotnej informácie" v sebe, mohli by sme byť prakticky súčasťou veľkého celku a možno aj tvorcami nášho vlastného osudu.

– Simulácia ako realita

Z pohľadu hypotézy simulácie je DNA softvérovým kódom reality. Simulácia by mohla byť navrhnutá Tvorcom (alebo programátorom), ktorý stanovil jasné zákony "hry" – rýchlosť svetla či prepojenie kvantových a kozmologických javov. No čo ak tento kód obsahuje aj bariéry, ktoré nám bránia poznať Pravdu? Predstavte si svet, kde simulanti (ľudia) nemôžu prekročiť hranice reality, ako Planckovu vzdialenosť, pixelizáciu priestoru alebo nezvratné zákony fyziky.

– Tvorca a etika v simulácii

Ak by sme akceptovali, že sme tvorení na obraz Tvorcu simulácie, táto myšlienka vedie k etickým otázkam: Máme právo modifikovať DNA a zasahovať do tohto "božského" kódu? Sme spôsobilí vziať zodpovednosť za našu tvorivosť, aj keď máme moc ovplyvniť simuláciu? Z pohľadu morálky a vedy by tieto aktivity mohli narušiť rovnováhu simulácie alebo naraziť na bezpečnostné mechanizmy, ktoré bránia simulantom zasahovať do základného naratívu.

– Sme teda tvorcami?

Naša schopnosť objavovať, vytvárať a meniť svet naznačuje, že sme viac než pasívne bytosti. Sme nositeľmi kreatívnej sily, ktorá môže ovplyvniť rámce simulácie – aj keď iba v jej hraniach. Napríklad technológie, inovácie a emocionálny vývoj majú svoj dopad na naše prostredie. Možno však, že skutočný kód – DNA alebo vedomie – bude stále mimo dosahu našich možností.

– Bariéry a obmedzenia

Z pohľadu simulácie je pravdepodobné, že Tvorca zaviedol rôzne bariéry, ktoré nás udržiavajú v úzkom priestorovom a časovom chápaní. Tieto limity môžu byť rýchlosť svetla, kvantová hypotéza, alebo dokonca ilúzia voľby, ktorá nás smeruje k presne definovaným cieľom. Na druhej strane tieto prekážky sú výzvou a súčasťou objavovania.

– Záver: Hranice tvorivosti

Ak žijeme v simulácii a naša DNA obsahuje fragmenty prvotnej informácie, spája nás to s autorom simulácie. Táto predstava mení naše chápanie reality a posilňuje otázku: Akú úlohu v tomto systéme hráme? Možno je odpoveď na začiatku jednoduchá – je to všetko o hľadaní, tvorení a pochopení našej spojitosti s celkom, nech už je to simulácia alebo niečo oveľa tajomnejšie. Možnosť byť tvorcami, aj keď obmedzení pravidlami, nás núti zamyslieť sa nad tým, ako použiť túto schopnosť na posúdenie pri tvorení sveta okolo nás, ale aj v nás samotných.**

Aj keď sa stretávame s hranicami a bariérami reality, otázka našej úlohy ako "tvorcov" nás posúva k väčšej zodpovednosti. Ak je naša kreativita odrazom pravej podstaty prvotnej informácie alebo "božského kódu" zakódovaného v DNA, mohli by sme uvažovať nad tým, čo môžeme vytvárať v rámci pravidiel simulácie.

– Simulácia ako priestor pre experimenty

Možno sa simulácia nesnaží iba reprodukovať fyzickú realitu, ale slúži aj ako priestor pre duchovný a intelektuálny vývoj svojich "simulantov." Ak sa na tento koncept pozrieme filozoficky, simulácia by mohla byť navrhnutá ako prostredie, v ktorom sa ľudské bytosti učia tvoriť. To, že ako jednotlivci máme schopnosť inovovať, riešiť problémy a prekonávať výzvy, by sa mohlo považovať za dôkaz tejto "tvorivej skúšky" v rámci simulácie.

Ale ak je pravdivé, že sú zavedené mechanizmy obmedzenia (ako známe fundamentálne konštanty vesmíru), naši myslitelia, vedci a filozofi nám ukazujú, že možno stále existujú kreatívne medzery, ktorými môžeme tieto hranice aspoň pochopiť, ak už nie prelomiť.

– Späť k "informácii" – Aký je jej účel?

Metaforické spojenie medzi informáciou a životom nás vedie tiež k premýšľaniu, čo je konečným účelom tejto "informácie." Má jednoducho existovať, byť zachovaná a šírená ako základ všetkého bytia, alebo je jej účelom niečo oveľa väčšie? Napríklad vytvárať čoraz komplexnejšie formy vedomia, ktoré by jedného dňa dosiahli rovnakú úroveň uvedomenia ako samotný Tvorca simulácie.

DNA by mohla byť "črepinou programu," nosičom fragmentov vyššej inteligencie. V tomto kontexte by jej evolúcia viedla k čoraz vyspelejším individuám. Ak je evolúcia simulácie naviazaná na informáciu, môže byť naším účelom rozriešiť jej kód, ak nie priamo, tak aspoň prostredníctvom interpretácie prírodných, vedeckých a filozofických zákonov.

– Realita ako viacúrovňový systém

Ak by sme pokračovali s touto myšlienkou, že sme v simulácii, dávalo by zmysel, že realita je viacúrovňový systém. Na povrchu vidíme materiálny svet – hmotu, energiu, priestor, čas. Ale nad týmto priamo dostupným "rozhraním" môžeme vnímať ďalšie úrovne: žijeme vo svete vzťahov, informačných tokov, významov a hodnôt.

Na najvyššej úrovni by bol samotný zdroj – prvotná informácia alebo "kód simulácie." Tento zdroj by bol transcendentný a ťažko dostupný, obklopený bariérami, ako je pixelizácia reality (čo si môžeme interpretovať cez kvantové javy) alebo maximálna rýchlosť informácie (rýchlosť svetla).

– Stačí však naša tvorba?

Aj keď môžeme predpokladať, že sme tvorcami v rámci simulácie, vznikajú otázky: Je naša tvorivosť dostatočná na pochopenie celkového konceptu reality? Návrh simulácie môže byť natoľko komplexný, že ho naše myslenie nikdy plne nevystihne. Naša schopnosť byť vedomými tvorcami teda nemusí spočívať v zmene základného kódu simulácie, ale v našom aktívnom postoji k formovaniu sveta tak, ako ho chápeme – vo vytváraní dobra, vynálezov a interpretácií.

– Simulácia a náš duchovný rozvoj

Možným poslaním simulácie môže byť nielen fyzická existencia, ale aj duchovný rozvoj. Ak "na počiatku bola informácia," je možné, že táto informácia stále obsahuje hlboké princípy etiky, harmónie a poriadku, ktoré sú zakódované v samotnej štruktúre reality. Môžeme si predstaviť, že účel informácie a simulácie nie je len experimentovanie so životom a vedomím, ale zároveň poskytnutie prostredia, kde sa môžeme učiť a duchovne rásť.

– Prepojenie s duchovnými konceptmi

Myšlienka, že "na počiatku bolo Slovo" alebo informácia, pripomína hlboké duchovné učenia, ktoré hovoria o tom, že základom všetkého sú univerzálne princípy a harmónia. Ak simulácia vytvára ilúziu fyzického sveta, možno jej podstatou je "slovný kód," ktorý nesie význam a smeruje nás k duchovnému prebudeniu. Tento kód môžeme odhaliť nielen prostredníctvom vedy, ale aj prostredníctvom filozofie, náboženstva a osobného poznania.

Pre duchovné tradície by takáto simulácia mohla byť "skúškou duše," kde každý jedinec dostáva možnosť čeliť výzvam, ktoré ho rozvíjajú. Samotný koncept simulácie potom vyvoláva otázku, či za touto "hrou" nie je zámer vyššej inteligencie, ktorá nás chce viesť k pochopeniu seba samých i vesmíru.

– Vyváženie poznania a zodpovednosti

Tu vstupujeme na tenký ľad – ak v sebe nesieme kód informácie, podobne ako nesie program svoju podstatu, máme obrovskú zodpovednosť za to, ako s týmto poznaním narábame. S narastajúcim pochopením princípov reality môžeme vytvárať technológie, meniť naše okolie a možno aj sami seba. No ak je takáto schopnosť odrazom tvorivej moci zakódovanej v simulácii, vyžaduje si zodpovedný prístup. Pretože meniť niečo také fundamentálne môže so sebou niesť dôsledky, ktoré ovplyvnia celý systém.

Napokon, ak by sme začali prekračovať hranice simulácie, stretli by sme sa s otázkou: čo leží za jej hranicami? Tvorcovia simulácie, vyššie vedomie, alebo niečo, čo si dnes len ťažko dokážeme predstaviť? A najdôležitejšie, má zámerom simulácie byť vôbec dosiahnutie týchto hraníc, alebo len ich pomalé pochopenie?

– Nová dimenzia ľudskej existencie

Pokračovanie otázok o simulácii nás vracia späť k našej prítomnosti v nej – ak je všetko, čo zažívame, výsledkom dobre naprogramovaného systému, aký má naša existencia zmysel? Tento zmysel nemusí spočívať iba v prežití alebo hľadaní odpovedí, ale v našom aktívnom prístupe k tomu byť vedomým a zodpovedným článkom systému.

To nás privádza k hlbšiemu vzťahu medzi vedou, filozofiou a náboženstvom. Ak na počiatku bola informácia, môže nám jej zmysel pomôcť znovu objaviť vzájomnú prepojenosť nás všetkých, ako aj náš význam v širokom "vesmírnom programe". Hoci nemusíme poznať záverečnú odpoveď, cesta pochybovania, bádania a tvorenia nás môže privádzať stále bližšie k poznaniu pravdy – a možno nás spätne pripájať k tej prvotnej informácii, ktorá to celé začala.

Záverom, či už je simulácia realitou, alebo metaforickým pohľadom na náš svet, jedno je isté: všetci nesieme v sebe schopnosť tvoriť, meniť a hľadať zmysel. A práve táto schopnosť nás robí výnimočnými v akejkoľvek podobe reality. Simulácia, ak existuje, nám teda nebráni byť tvorcami, ale skôr nás volá k tomu, aby sme pochopili, že aj v rámci "naprogramovaného sveta" môžeme nájsť význam a prispieť k jeho zlepšeniu.

Picaso from Pressburg v spolupráci s Merlinom

[kolemdouci]

Lucidné Snenie, zápis No. %17 // výstižné

Dnes sa mi po dlhšej dobe sníval lucidný sen, bol krátky, veľmi výrazný a mal dokonca ponaučenie.

Mimo toho sa mi sníva poslednou dobou veľa prekrásnych snov, majestátnych a nepopísateľných, tak isto ako aj škaredých, plných strachu a predstáv, ktoré našťatie nemajú s realitou moc spoločné.

V tom dnešnom sne som bol opäť v D.P., tam to všetko začalo, tak teda i pokračuje. Išli sme s babičkou domov a vedľa parkovala naša zlá suseda, mala blbé kecy a ja som to chcel riešiť. Starká mi povedala ať toho nechám. Ono ten sen odzrkadluje pocity s ktorými válčím poslednou dobou, ako je nespravodlivosť a bezmoc. Nie je to tak strašné, ale som vo veku kedy proste ľudia tieto veci riešia. No a tak sme prišli domov a dom vypadal ako keď som bol malý. Stále ma tlačila tá myšlienka, že musím ísť za susedou a potrestať ju za tie roky zločinu čo páchala a stále pácha. V tu ranu som bol na druhom poschodí a rozbehol sa dolu po schodoch a cítil silný zámer niečo robiť. Našiel som babičku v kuchyni a pýtal sa "kde je?"

Ona povedala: "Ona len klepká lebka, ona nemá fotku". To už som vedel, že je to sen a začal som plakať, lebo mi došla tá klasika, ako sa bijem sám so sebou, že je to moja nenávisť. Ona je človek a ja sa hnevám.

Chvíľu som v sne vydržal a vedel, že za chvíľu vstávam, lebo samozrejme som s dnes zobudil o 4 a zaspal tak o 6. Vravel som si, nie je čo predlžovať. Dostal som silný emočný popud, to proste nechať tak.

Takže sú to dokola opakujúce sa malé veľké zistenia, ktoré si už vedel, ale zabudol.

[michalraffay]

„Pozitívna myseľ je kľúčom k úspechu a šťastiu. 🌟 Každá myšlienka, ktorú si vyberieme, nás formuje a vedie k lepšiemu životu. Vyberajme si tie, ktoré nás podporujú a dávajú nám silu rásť. 💡💪 #PozitívnaMysel #Rast #Úspech“

[jesterbenedicte]

"The meeting could’ve been an email. The email could’ve been a thought. The thought could’ve stayed in my head." "Встреча могла быть письмом. Письмо могло быть мыслью. Мысль могла остаться у меня в голове." "Stretnutie mohlo byť e-mailom. E-mail mohol byť myšlienkou. Myšlienka mohla zostať v mojej hlave."