#že to vlastne chcem

[nutzo0001]

*Edit* (6/3/23, 14/30) - You can only connect things you know, to the unknown...

(-//-)

Jednoducho sa bojím že ak sa zmením, čo i len k lepšiemu, potom nespoznam sám seba. Je to hlúpa myšlienka, ale neviem sa jej zbaviť. Ak sa zmením, kto som potom bol na začiatku? Ak je osobnosť len spôsob ako nás klame ego, potom prečo sa tým, alebo zmenou, vôbec zaoberať. 

Čo ak som v skutočnosti to čo nenávidím. Potom prečo som si nahovárať všetky tieto veci? Ak mozog nevie čo je realita, potom prečo sa vôbec v niečo snažiť.

Keď budem žiť len pre seba, nemôžem zabrániť, aby som nezačal ľudí manipulovať. Nemám žiadne oporné body, od ktorých by som ani zmenu samotnú mohol odraziť. - je to, akoby si sa snažil vytvoriť hmotu takmer z ničoho. 

Je to ako s E=mc² - už radšej ani neskusas, pretože tá unavuje zisťovať prečo to robíš. Pre seba, druhých, spoločnosť, z nudy, zvedavosti?

Čo ak nechcem. Čo ak toto je fajn a jednoducho nie som typ človeka, ktorý sa chce predierať medzi ostatných? No bojím sa toho, že to vlastne chcem, alebo sa bojím tejto mojej samotnej súčasti - niekto, kto by šiel aj cez mŕtvoly, aby mu ostatní dali pokoj alebo to čo chce.

Bál si sa sám seba tak veľmi, že radšej by si konečne vybuchol ako pracne pracovať na niečom, čo vlastne ani nevieš prečo a čo robíš?

Radšej by si vykričať celej spoločnosti aká je pokrytecká, než niečo urobiť - pretože sa bojíš následkov. Je tak ťažké kontrolovať sám seba. Tak únavné. Nevieš ani prečo to robíš. Nechceš ubližovať, no ak ostatní môžu, ale je to tvoja chyba že sa necháš (vytočiť), čo potom?

Ale nie. To je úplne normálne. Pretože spoločnosť takto funguje.  Nemôžeš nič, všetko je zlé, zakázané, tabu.

Ak pedofíliu bude sexualita alebo ak strach bude oslavovaný, potom je jedno co urobíš, väčšina bude mať pravdu, nech aj všetko bude ukazovať na to že ju nemajú.

Perverzita postmodernizmu. Žiadne hodnoty, všetko je relatívne. Kontroluje všetko. Seba, okolie, planétu, ulicu. Nie je nič ľahšie ako robiť obete z ľudí, čo len chcú poznať pravdu. Pretože ešte nepočuli o Patentem na pravdu. Ak je realita len konstrukt v našich hlavách, potom prečo pravdu potrebujeme? Ach, mi-lu-jem to tu (sarkazmus)...

Zombie society? ("Internet Communist TM?")

question is, if we, in the end , wouldnt end in the same path as those we hate, those rich b****es. tired to improve things, and to just see others suffer, because it is ever easier than to build anew, where everything , the "floor", is just past fame, glitter and zombieland that wont die

[dominnnka]

pravdou ostáva

že som len malá dominka vo veľkom svete 

s ešte väčšími snami

chcem mať dom s dvomi psami

ktoré budú spávať v posteli s nami

a keď budeme spolu sami

nikdy sa nebudeme cítiť sami

lebo zaspávať budeme so slovami

milujem ťa

a dotýkať sa budeme perami

za zatvorenými dverami

toto bol môj veľký sen

najväčší

a snívala som ho už tak dávno

alebo to bolo včera?

na stole stojí studená večera

ale ja stojím obarená

prítomnosťou zmorená

tvojou neprítomnosťou zronená

a vlastne už ani neviem

či ten život prežívam ja

alebo to život prežíva mňa

je to ako dostať bombu do temena

bolesť je tlmená

iba vodkou a džúsom

a hlava je teraz slamená

lebo bez teba 

ostala som ako bez mena

bez teba som zmenená

a táto premena

by skolila nielen Gregora Samsu

ale aj toho najstatnejšieho jeleňa

čo ak opustila ma šťastena?

tak vás prosím zbavte ma tohto bremena

cítim bolesť akoby som hrýzla stále do kameňa

nepoddajného a tvrdého

a bez neho

to už nie je s nehou

bez neho je to ako s jedom

bez neho život nechutí medom

bez neho trhám sa svojím stredom

a neochránili by ma ani šarkany

ani s tromi ani so siedmimi hlavami

ocitla som sa medzi mátohami

medzi mnohými prahmi 

mnohých dvier

obklopená miliónmi pier

ale prahnem len po tých tvojich

prahneš po tých mojich?

stojím na svojom prahu

a nechávam ti dvere stále otovrené

otvorené dokorán

[estellemareckova]

Otvorila som svoju prvú výstavu ever!

Vravím si aké smiešne je, že moja prvá výstava je z niečoho čo robím aj s cestou 5 mesiacov, je to také moje prvé zbohom Írsku, aj keď mi tu ešte pár týždňov zostáva.

Mala som nesmierne šťastie na kurátorku ktorá má cítenie ako nikto koho poznám, výstavu mi otvoril hudobník a spisovateľ ktorého som obdivovala ešte predtým ako sme sa spoznali a dnes ich všetkých volám priateľmi.

Neviem ani opísať vďačnosť ktorú pociťujem, vystavovať vedľa Sereny Caulfield sú také malé zázraky, moje milované umyvadlo sa hneď vypredalo na všetky printy, jedna fotka ide do súkromnej zbierky galérie, akosi to všetko zapadlo a ja sa chcem opäť len poďakovať.

A aj vlastne tu všetkým čo vás tu mám, zdielať moje fotky tu mi robí nesmiernu radosť, bavia ma interakcie na diaľku s tými ktorých som nikdy nestretla.

Tak trochu tiež viním moju Dáriu za to že na sebe nosim foťák pretože ty si mi ukázala to že si to všetko musím najprv užívať a keď sa uspokojím s tým, všetko čo príde potom je len radosť navyše. Ďakujem ti DARia❤️

O chvíľu mám 21, na svoje narodeniny dávam výstavu dole, to je bodka za mojimi prvými 20timi rokmi života ❤️

[nutraexperts]

HERSOLUTION: ZÍSKAJTE VIAC RADOSTI ZO SEXU! 💖

V poslednej dobe sa stále viac ľudí stretáva s problémom hersolution.

Často sa pýtame, čo vlastne môžeme urobiť pre zlepšenie zdravia našich vlasov a zabránenie ich vypadávaniu.

Možno ste už skúsili rôzne prípravky bez úspechu a cítite frustráciu.

Ale čo ak existuje riešenie, ktoré naozaj funguje?

S hersolution máte šancu obnoviť svoju dôveru a vrátiť lesk svojim vlasom.

Poďme sa pozrieť na to, ako vám táto inovácia môže pomôcť!

👉 KÚPTE HERSOLUTION NA OFICIÁLNEJ STRÁNKE

Hersolution: Pre Ženy, Ktoré Hľadajú Zmenu

Keď sa zamyslíte nad svojím zdravím, čo vás najviac trápi?

Možno je to únava, nedostatok energie alebo pocit, že niečo nie je v poriadku.

Ja som tam bol.

Ale dnes vám chcem povedať o Hersolution a o tom, ako môže zmeniť váš život.

Čo Je Hersolution?

Hersolution je doplnok stravy navrhnutý špeciálne pre ženy.

Pomáha riešiť problémy s hormonálnou rovnováhou a zlepšuje celkové zdravie.

Je to produkt, ktorý sa zameriava na potreby žien vo všetkých vekových skupinách.

Ako Hersolution Pomáha?

Zvýšenie Energie: Mnoho žien hovorí o tom, ako im Hersolution pomohlo cítiť sa energickejšie.

Podpora Hormónov: Ak máte pocit, že vaše hormóny sú mimo kontroly, tento produkt vám môže pomôcť stabilizovať ich hladiny.

Zlepšenie Nálady: Keď sa cítite lepšie fyzicky, ovplyvňuje to aj vašu psychológiu.

Príbeh Jany (32 rokov) hovorí za všetko:

"Po 6 mesiacoch užívania Hersolution som si všimla obrovský rozdiel. Mám viac energie a moje nálady sú stabilnejšie."

Prečo Si Vybrať Hersolution?

Na trhu je množstvo produktov, ale čo robí Hersolution výnimočným?

Prírodné Zloženie: Obsahuje iba prírodné ingrediencie bez umelých prísad.

Testované a Overené: Výrobca zabezpečuje kvalitu a efektivitu produktu prostredníctvom testovania.

Jednoduché Užitie: Stačí užívať jednu kapsulu denne a môžete vidieť výsledky.

Marta (28 rokov) dodáva:

"Súčasne s užívaním som začala cvičiť a výsledky sú neuveriteľné! Cítim sa skvele."

Kto Môže Využiť Hersolution?

Každá žena môže profitovať z účinkov Hersolution, či už ste matka v domácnosti alebo pracujúca profesionálka.

Niektoré konkrétne situácie zahŕňajú:

Po pôrode

Menopauza

Stresové obdobia

Všetky tieto fázy môžu mať negatívny dopad na vaše zdravie.

Ako Užívať Hersolution?

Užívanie je jednoduché:

Jedna kapsula denne s jedlom.

Pite dostatok vody na podporu vstrebávania.

Pamätajte si: pravidelnosť je kľúčová!

Čo Ďalej Očakávať?

Pri pravidelnom užívaní môžete očakávať:

Zvýšenú vitalitu

Lepší spánok

Stabilnejšiu náladu

Jana opäť dodáva:

"Dnes mám viac sebavedomia a som šťastná so svojou postavou."

Záver: Prečo Čakať?

Ak hľadáte spôsob, ako zlepšiť svoje zdravie a pohodu, dajte šancu Hersolution.

Nezabudnite: investícia do seba je tou najdôležitejšou investíciou.

Nenechajte si ujsť túto príležitosť na zmenu.

👉 KÚPTE HERSOLUTION PRE ZVÝŠENIE TÚŽBY

FAQ

Aké je zloženie produktu HerSolution?

HerSolution obsahuje prírodné ingrediencie, ktoré podporujú zdravie žien. Obsahuje bylinky a vitamíny, ktoré sú známe svojimi pozitívnymi účinkami na libido a hormonálnu rovnováhu.

Ako dlho trvá, kým uvidím výsledky?

Každý je iný, ale väčšina žien začína pozorovať zmeny po niekoľkých týždňoch pravidelného užívania. Odporúčam byť trpezlivá a sledovať svoje pocity.

Je HerSolution bezpečný pre všetky ženy?

Áno, HerSolution je vyrobený z prírodných ingrediencií a je považovaný za bezpečný pre väčšinu žien. Ak máte akékoľvek zdravotné problémy alebo užívate lieky, vždy je dobré poradiť sa so svojím lekárom.

Môžem kombinovať HerSolution s inými doplnkami?

Vo väčšine prípadov áno, ale každý doplnok môže mať rôzne interakcie. Pre istotu by bolo najlepšie skontrolovať s odborníkom na výživu alebo lekárom.

Kde môžem kúpiť HerSolution?

HerSolution sa dá zakúpiť online na oficiálnych stránkach alebo v overených obchodoch so zdravou výživou. Dávajte si pozor na neoficiálne zdroje.

Má HerSolution nejaké vedľajšie účinky?

Väčšina užívateliek hlási minimálne vedľajšie účinky. Vždy je však dobré sledovať reakciu svojho tela a prestať užívať, ak sa objavia nepríjemnosti.

Aké sú odporúčané dávky HerSolution?

Odporúča sa užívať dve kapsuly denne s jedlom. Držte sa pokynov na obale a nezabudnite piť dostatok vody.

Môže mi HerSolution pomôcť pri menopauze?

Mnohé ženy hlásia zlepšenie symptómov menopauzy po užívaní tohto produktu. Je to kvôli jeho schopnosti podporiť hormonálnu rovnováhu a libido.

Je potrebné používať HerSolution dlhodobo?

Pre dosiahnutie najlepších výsledkov sa odporúča pravidelný dlhodobý príjem. Pokračovanie v užívaní môže pomôcť udržať stabilitu hormónov a energiu.

Môžem používať HerSolution aj počas tehotenstva alebo dojčenia?

Niektoré ingrediencie nemusia byť vhodné počas tehotenstva alebo dojčenia. Pred použitím by ste mali konzultovať so svojim lekárom ohľadom bezpečnosti produktu.

👉 KÚPTE HERSOLUTION A ZLEPŠITE SVOJ ŽIVOT

[oxalistrichocalyx]

Dovolenka

Želám si, aby som bola menej zraniteľná. Aby ma nedokázalo všetko tak rozjebať. Chcem byť vo vnútri taká, aká som navonok - chladná, hrubá, nezávislá a nedotknuteľná. Ale to všetko je len hra, pretvárka, snaha zachovať si pred svetom brnenie, oklamať ho, že mi nemôže ublížiť. Že všetky tie veci, ktoré sa mi zarývajú tak hlboko do srdca, sa ma vlastne vôbec nedotkli. A vlastne som si ich ani nevšimla. Pretože ako inak by som mohla fungovať v tomto svete? Ako by som mohla prežiť bez ujmy obklopená ľudmi, ktorým nerobí problém zraňovať? V takom svete sa bez panciera existovať nedá.

Bože, všetko sa dojebalo. Jednoducho povedané. Prečo sa mám hrať na niečo iné? Zaobaľovať do pekných, vyumelkovaných slov svoju bolesť, pretože vtedy je znesiteľnejšia, znie poeticky, horkosladko. Vtedy môžem mať pocit, že je toto všetko nakoniec naozaj na niečo dobré. Pre mňa najkrajšie umenie vychádza z najhlbšieho, najbolestivejšieho ľudského utrpenia. To je naša zdieľaná ľudská skúsenosť - bolesť, nech už je v akejkoľvek podobe.

Všetko sa dojebalo, a ja neviem, čo mám robiť. Nová robota je úplne napiču. Strašne sa bojím, čo bude. Zostanem tu? Budem si musieť nájsť niečo iné? S týpkom, ktorému som za posledné mesiace venovala veľké množstvo času a emócií, sa to zrazu dojebalo, a vo mne zostala obrovská diera - respektíve sa znova objavila, keď sa vyparil objekt mojej závislosti. Krásny chlap dokáže byť na krátky moment tak účinnou záplatou na deravú dušu, že keď sa zrazu vyparí (pretože nikdy naozaj nebol skutočný, nie v takej podobe, v akej si ho moja hlava vysnívala), jeho neprítomnosť mi znova ešte bolestivejšie pripomenie moju osamelosť a prázdnotu.

Bol pre mňa útekom, takým, aký človek počas existenčnej krízy uskutoční do nejakej exotickej krajiny, tam pár týždňov pobudne, no potom sa nevyhnutne musí vrátiť späť na zem, do reality, do zničujúcej práce, osamelosti, sebanenávisti a ochromujúceho strachu z budúcnosti. Dovolenka sa skončila.

Jeho vôňa, dotyky a jeho telo na mojom. Vo mne. Rozhovory pri sviečkach. Hudba. Smiech. Ako keby to nič neznamenalo. Len bežný utorok, s ďalšou pičou, ktorá je len dočasná zábavka, zatiaľ čo na telefóne má ďalšie, iné, ktoré naňho čakajú. A keď odíde, nezostane po ňom nič viac než odtlačok na obliečkach voňajúci po bambuckom masle a pote.

[kralovnaserotoninu]

normálny deň, žehlím keď v tom si spomeniem na osobu s ktorou som pred mesiacom ukončila kontakt. doslova som cítila v sebe ten splitting, ten najhorší pocit. Nechccem na "na nikoho" splittovat pretože väčšinou tým druhej strane ublížim. Nechcem toto robiť. Chcem byť mírumilovná, no nie natoľko aby to druhí brali ako samozrejmosť. Ale neviem to, pre to útočím. To je ako tá pesnička ktorá je myslím že nemecká, kde sa hovorí, I'm not a violent dog, I don't know why I bite. No neviem to zastaviť, a zrazu si uvedomujem že znova sa zopakoval ten istý kurva vzorec. Rok som sa držala ako tak aby bola druhá strana ani nie že spokojná, no... furt si myslím že keď zmením nejaký vzorec správania do malej aspoň malej miery, tak ten človek zostane.

Uvedomila som si že som premárnila rok svojho života bez sebapoškodzovania, len aby som bola v niekoho očiach dobrá. Ako pes ktorý chce odmenu za to že sa na povel postaví na hlavu. Nemusela som nič z toho čo som robila, robiť. Nemusela som prejsť jediným dňom bez sebapoškodzovania, nemusela som sa nikdy s nikým nevyspať, nemusela som nikdy začať brať lieky, NEMUSELA SOM znova nikdy vyhľadať tú kurvu doktorku ktorá ma zničila liekmi - všetko z toho vlastne aby druhej strane nikdy nedošlo že som to nerobila pre seba, ale pre druhú stranu. Mohla som žiť najlepší rok svojho života, zo sebapoškodzovaním, alkoholom, sexom, z toho by som niečo vyťažila. Doslova zahodený rok. Keď je život ako kniha a sú tam kapitoly, tak chcem vytrhnúť všetky kapitoly kde bol tento jeden človek. Zostávala som čistá od sebapoškodzovania pre niekoho kto to vôbec nepochopil. Dnes večer je ale iný deň. Dnes som pripravená zrelapsovať.

[dreamlikeasylum]

Na ramene steká krv, všetko je inak ako malo byť.

Mala som hrať na klavír, namiesto toho som opäť tu neviem, čo vlastne robím.

Asi sa bojím, že to tu je zas temnota, strach, túžba uniknúť. Túžba zničiť sa.

Na ramene rana, všetko je inak ako malo byť.

Zvieraš mi hruď, nenecháš dodýchať. Ako to mám zvládnuť? Ako žiť keď výdych je zakaždým o čosi dlhší než nádych keď rána sú čoraz tmavšie keď nič nie je, ako malo byť.

Už nechcem byť s nikým chcem byť nikým, a všetko snáď bude, ako malo byť.

[blog-jrkvc]

Ahojte. Ste ready na ďalšiu dávku interiérového (spamu) dizajnu? :) Inak, odbočím, prichytil som sa, že v poslednej dobe často vravím potenciálnym klientom, že sa snažím „nerobiť interiéry“. Necítim sa byť interiérovým dizajnérom, chcem byť architektom a tak sa profilovať. Ááá, toto je ďalšia téma, do tej sa radšej nepúšťajme. Ale, pravda je taká, že pri interiérovej tvorbe má autor ďaleko jednoduchšie podmienky na to, aby vzniklo niečo, čo zodpovedá jeho predstavám a nie je ovplyvnené externými vplyvmi. Je ich totiž oveľa menej, ako pri „architektúre“. À propos, čo je to architektúra? :))). Čo som tým chcel vlastne povedať? Ahá, že napriek tomu, že „nerobíme interiéry“ ich raz za čas robíme a máme z nich obrovskú radosť, ak sa podaria. V tomto konkrétnom prípade musím poďakovať skvelému klientovi, ktorý priniesol kopec podnetov a obetavému Martinovi, ktorý celú realizáciu, ako architekt koordinoval. názov: DBR—Rekonštrukcia bytu projekt: 2021 realizácia: 2022 veľkosť: 125 m2 miesto: Bratislava architekt: Peter Jurkovič, Martin Želiar fotografie: Peter Jurkovič #jrkvc #dbr #interior #remodeling #refurbishment https://www.instagram.com/p/CoMSKxQq9j3/?igshid=NGJjMDIxMWI=

[faeciel]

I speak 3 languages and none of the can explain how I feel...

[kvapkavmori]

4 roky som tu nič nenapísala. Dlho som necítila nič skutočné. Až ty si ma prinútil vrátiť sa sem. A teraz neviem ako začať, či to ešte vôbec viem. Sedím tu už asi hodinu a premýšľam nad tým ako začať. Viem, dojebala som to. Viem, hneváš sa na mňa, no ver mi, že ja sa na seba hnevám ešte viac. Spanikárila som. Chcela by som byť opäť taká spontanná, ako ked som mala o pár rokov menej, keď som nepremýšľala nad dôsledkami svôjho správania a vrhla som sa do všetkého len tak. Hnevá ma, že som toľkokrát verila tým nesprávnym, a že teraz nedokážem veriť Tebe. Prepáč mi, ja si lásku spájam s bolesťou, pretože vždy mi viac vzala ako dala. Sľúbila som si, že si viac nikoho nepustím blízko seba. No a potom si prišiel do môjho života ty. Nechápala som, čo sa to deje. Tak veľmi som ti chcela veriť a skúsiť to, ale nedokázala som to. Je to ťažké dôverovať znovu niekomu, koho vlastne vôbec nepoznám. Tak veľmi som chcel utiecť pred tým, čo cítim. Chcela som pred tým utiecť, no nepustilo ma to. Chcela som zaspať, no nenechalo ma to spať. Chcela som to zastaviť, no nedá sa to. Neviem, či vôbec tieto riadky dávaju zmysel, no píšem len to, čo cítim. Ale to, čo viem s istotou povedať je, že mi hrozne chýbaš. Chýba mi tvoj úsmev. Chýba mi tvoj hlas. Chýbajú mi tvoje trápne vtipy, ktoré vôbec neboli vtipné. Chýbajú mi tvoje tiktoky. Chýba mi naše ponocovanie. Čokoľvek sa mi cez deň stane si prvý človek, ktorému o tom chcem povedať, ale teraz už nemôžem. Dúfam, že mi raz odpustíš, a že sa stretneme keď nato budeme obaja pripravení.

[zeleznice-slovenskej-republiky]

Vzhľadom na to, že admina cez Šurany ešte služobná cesta nezaviedla, je donútený spoliehať sa na nejaké tie interné materiály a náhodné fotografie z internetu.

Prvý dojem slušný. Perfektne adekvátny dopravný uzol.

hehe Urany. Jedno zo šiestich písmen je prijateľná strata, ale skúsime im tam poslať žiarovku. Ak zvýši z rozpočtu.

Okrem šarmantnej Laminátky na fotke musím oceniť množstvo kvetov zdobiacich zábradlia. Dúfam, že sa cestujúci medzi nástupištiami presúvajú bezpečne. (fotka zo septembra r. 2018)

Ale, to snáď nie! Kam zmizla väčšina kvetov? Dúfam, že fotka bola len stvorená priskoro a aj v roku 2023 mala stanica v Šuranoch peknú výzdobu. Predsa len, chceli by sme byť eko (o čom svedčí aj tráva vľavo v koľajisku), ale záleží nám aj na spokojnosti cestujúcich (teda pokiaľ necestujú do miest ako Fiľakovo, samozrejme).

Z rôznych zdrojov som sa teda dozvedel, že nadchod krížom ponad koľaje vedie do onej chýrečnej Argentíny, ktorá je vlastne železničnou traťou oddelená od zvyšku mesta. Zaujímavé! Len to neprezrádzajte ZSSK, inak z toho spravia pokračovanie svojej letnej kampane.

A fíha, takto vyzerala čakáreň v roku 2009? Ako vyzerá teraz?

...Keď o tom tak rozmýšľam, neviem či to chcem vedieť. V každom prípade, čo sa staníc týka, Šurany sú na tom celkom slušne! Hlavne vzhľadom na to, že naozaj nie sú ani okresným mestom. Ďakujeme za zdieľanie vašej obľúbenej stanice!

A sľubujem, že žiadosť o žiarovku posuniem vyššie.

pomôžte nám nájsť najviac nedocenenú železničnú stanicu na Slovensku!

nevieme vám ponúknuť žiadnu odmenu, ale chceme zistiť aké stanice majú ľudia radi :)

>> Pošta <<

pokiaľ máte tipy na preceňované alebo jednoducho len vami nenávidené stanice, pošlite aj tie! len nezabudnite napísať prečo danú stanicu zasielate, admin bohužiaľ nie je veštica.

rátajú sa aj stanice ako napríklad Harmanec alebo Čremošné, kadiaľ vlaky len prechádzajú.

[oxalistrichocalyx]

Regrets

Desím sa toho, že raz sa moje tridsať-štyridsať ročné ja obzrie do minulosti, do obdobia, keď malo 21, a povzdychne si: "Tak veľmi si želám, aby som nepremárnila svoju mladosť, a nezničila každú dobrú a zábavnú vec vo svojom živote, ktorá mi dávala pocit, že som nažive, tým, že budem katastrofizovať a nechávať sa pohltiť svojou úzkosťou."

Posledné mesiace v mojom živote boli dosť divoké. Možno nie divoké pre niekoho iného, ale pre mňa, človeka, ktorý strávil prvé dva roky v novom meste sedením doma osamote alebo v práci, boli divoké. Do môjho života vošlo mnoho ľudí. Predtým som tu mala iba dvoch kamarátov, s ktorými, aj keď sme si veľmi rozumeli, sme sa stretávali viac-menej iba pri príležitosti spoločného užívania kanabinoidov. Aj keď doteraz nesmierne milujem tráviť s nimi večery v dymom zahalenej kuchyni ich jednoizbového bytu, dlho nám trvalo sblížiť sa, a mne veľmi dlho trvalo k sebe niekoho pustiť. Oni mali jeden druhého a ja - prázdnu izbu a desivú prítomnosť mojej vlastnej hlavy.

Milujem spoločnosť ľudí, veľké, hlučné davy, kde mi ľudia venujú pozornosť. Som extrovert a prepitá noc v dobrej spoločnosti mi dá viac energie ako osem hodín spánku. Preto som touto svojou situáciou strašne trpela, aj keď som si to vtedy až tak nepripúšťala. Utešovala som sa tým, že je omnoho lepšie byť sama, ako v zlej spoločnosti, keď som odmietala spoločnosť ľudí, s ktorými som sa stretla prvé roky na škole/intráku, a ktorí mi absolútne nesadli. Nedokážem tolerovať kokotov len preto, aby som nebola sama.

V momentálnej situácii sa viem obzrieť späť na svoje ja pred polrokom a naozaj povedať, že moja osamelosť bola jednou z hlavných príčin mojej depresie. Naozaj som niekedy zažívala veľmi ťažké stavy. Prežívam ich doteraz, ale naozaj ma v mojom živote veľmi veľa vecí teší, a tým sa to tak nejak vyrovná.

Stali sa mi veci, o ktorých som v septembri ani nesnívala, že tak skoro zažijem. V priebehu polroka som vyskúšala toľko veľa drog, bola som na toľkých veľa párty (a afterpárty!), dvaja chlapi chceli mať so mnou vzťah, mala som prvýkrát sex, oholila som si hlavu?! a spoznala som toľko nových super ľudí, toľko som sa smiala a tešila a ľúbila a tancovala. Naozaj som mala momenty, kedy mi do očí vhŕkli slzy od šťastia a vďačnosti. Začala som sa rozprávať s Bohom, pretože som nevedela, komu inému adresovať svoju vďačnosť, aj keď ani sama neviem, čo si mám vlastne pod tým pojmom predstaviť a len veľmi ťažko to viem popísať slovami.

Pár mesiacov som sa naozaj vznášala na akomsi ružovom obláčiku. Konečne som uvoľnila zo seba tú nahromadenú energiu, tú túžbu po spojení a priateľstve, kedy som sa naozaj cítila, že niekam patrím, a že ľudia ma majú radi a chcú byť v mojej prítomnosti. Zároveň som našla spôsob ako nachvíľu utiecť sama pred svojimi temnými myšlienkami von, do mesta, do hlučnej krčmy alebo na ešte hlučnejší parket. Na chvíľu som aj mala pocit, že som sa zaľúbila. Ale iba na chvíľu.

V poslednej dobe mám však pocit, že opäť klesám nadol. Ešte stále sú a budú pred nami super párty a super drogy, na ktoré sa veľmi teším a ktoré mi robia veľkú radosť, no v dňoch, keď musím byť len sama so sebou, sa začína ukazovať moje staré ja. Opäť som si začala ubližovať, na rukách mám nové jazvy aj od cigariet, čo robím, už keď je to so mnou fakt zlé. Už som si na to tak zvykla, že to ani neriešim, ale z pohľadu iného človeka to musí vyzerať fakt hrôzostrašne a nechutne. Hlavne, keď už nie sme decká, ale dospelí ľudia vo formálnom prostredí napríklad na pracovisku. Fakt neviem, čo je príčinou tejto zmeny, a mám pocit, že som to ja. Bez ohľadu čo alebo kto dobré do môjho života vstúpi, moja temnota to skôr či neskôr pohltí a zničí.

Chcem veriť tomu, že je to len fáza, zlé obdobie, ktoré zas prejde, a zas mi bude dobre. Naozaj sa snažím niečo zmeniť. Zmeniť samú seba. Pretože síce som nikdy nemala ťažký život, vlastne mám depresie a problém so sebapoškodzovaním v podstate bez príčiny, iba preto, lebo som extrémne citlivý a emocionálny človek, ktorý nezvládne ani tie najjemnejšie rany od života, a hneď sa zo všetkého zosype. Jediný dôvod, prečo v živote trpím, je moja hlava. Musím naozaj na sebe pracovať, viac oddychovať, meditovať, cvičiť jogu a praktizovať životné filozofie, ktoré mi dávajú najväčší zmysel a pokoj na duši. Tam vidím jedinú cestu von, jediné riešenie, aby som ja sama prestala byť svojím najväčším tyranom.

Veľmi sa bojím, že kvôli strachu premárnim svoj život. Svoju mladosť. A potom to budem chcieť vrátiť späť. Tie časy, keď som bola tak slobodná, a sama pre seba som si skonštruovala klietku, do ktorej som sa zavrela. Všetky tie príležitosti na radosť, ktoré som zmrzačila len preto, pretože nedokážem byť šťastná. Nedokážem prestať premýšľať. Nad všetkým, čo som urobila zle. Kedy som nebola perfektná. Keď som uprednostnila zábavu pred povinnosťou. Nad všetkým, čo mi vadí a čo je zle. Nad všetkými možnými katastrofickými dôsledkami môjho konania. Nad všetkým, čo nie je perfektné, a tým pádom to nestojí za moju námahu.

Tak by som chcela byť divokým stvorením. Človekom, ktorý je nerozvážny (ale tak či tak odvážny), nespútaný a užíva si život plnými dúškami. Je vo mne veľmi veľa životnej energie, ktorá sa potrebuje uvoľniť takýmto spôsobom. Ale toho horiaceho leva vo mne ľadovo spútava moja myseľ. Tá mi nedovolí nikdy sa z ničoho tešiť pridlho alebo mať niekoho až príliš rád. Viem, že celu svojej hlavy môžem opustiť iba ja sama, je možné nájsť kľúč, ktorým sa odomyká. A modlím sa k Bohu, aby sa mi ho podarilo nájsť a oslobodiť sa, pretože naozaj mám niekedy pocit, že omnoho dlhšie to už nezvládnem, a buď sama ukončím svoju existenciu alebo sa vydám na cestu ešte väčšej temnoty, z ktorej sa už možno nebudem vedieť vrátiť.

Chcem sa vedieť viac tešiť zo života. Všetky tieto momenty sú také vzácne, tieto vzťahy tak dočasné, a aj naše životy sú veľmi prchavé. Nechcem sa v budúcnosti obzrieť späť a ľutovať, že som s týmito ľuďmi nestrávila viac času, nepustila som ich k sebe bližšie a nedovolila si viac radosti.

[kralovnaserotoninu]

Mám v sebe strašne kurva neznesiteľný pocit. taký že mám pocit že všetko si za posledné roky namyslam a ze som vlastne mentálne zdravá ale zároveň sa vôbec necítim dobre a najradšej by som si zaživa strhla kožu, a bola niekým iným s iným mozgom, lebo večne ma niečo irituje a to niečo ani neviem konkrétne pomenovať, len viem že mám konštantný pocit že "niečo nie je tak ako by malo byť" a chcem stále odísť "domov" hoci som doma... Nedáva to zmysel ale toto si pamätám že som mala už jak mladšia, že som chcela odísť domov ani neviem čo pod tým myslím. A nie, nemyslím teraz slovo domov tým že sa chcem zabiť, ale chcem ísť domov aspoň na jeden deň. Neviem ci je na to nejaké miesto, alebo človek s ktorým by som sa tak cítila. Nechcem tu viac byť a chcem odísť domov. A pritom som doma, dopiči neviem čo chcem ale viem že toto ma doženie ku smrti lebo sama neviem čo chcem robiť, čo mám robiť, nezaberá nič, každý deň sa vzďaľujem do toho kde by som mala byť ale ja viem že táto celá battle je len v mojej hlave a nikto iný to nevidí... Doktorke nemôžem povedať nič lebo čo môže spraviť?? Maximálne mi zvýšiť dávku liekov a potom by som sa nevedela ani len ráno postaviť a to je posledné čo potrebujem. Ja mám jeden talent, v respektíve ho nemám stále ale chápem čo chcem povedať a to je to že sa dokážem na pár týždňov tak zamestnať že nemám čas sa nadýchnuť a nemyslieť na nič ale potom ma to aj tak dobehne lebo nedá sa predtým utekať donekonečna a ja v sebe nedokážem už viacej zaplňovať to prázdno. Existuje len jedna vec ako sa dá zaplniť a to je strašne toxic - mať favorite person. ja potrebujem mať obsesiu niečím aby som to zaplnila, mala som v živote milión hobbies a pičovín ale nič som som nerobila úprimne rada, vždy som sa pustila do všetkého s tým že toto je konečne to čo mňa naplní ale nemusím pripomínať že hpo je vždy silnejšie. ja sa cítim tak neskutočne prázdno ze mňa to zabíja. mať mentálnu chorobu je rakovina duše dopiči. neviem nájsť žiaden vnútorný kľud a čoraz viac sa vzďalujem od duchovna - už keď to bolo moc zle som hľadala hobbies v islame, hinduizme lebo som si myslela ze niečo ma spasí. Ja som strašne jealous na ľudí ktorí veria v Boha lebo veria ze vsetko sa deje pre niečo, že samovražda je hriech a majú sa ku komu modliť a dáva im to, viera taký pocit že nikdy nie sú sami.

[absurdne-obrazy]

Non Plus Ultra

jo len pre ten zápis, toto je najabsurdnejší obraz a zážitok v živote, zišlo sa jedno s druhým, potom sa to v čase zmiešalo a bola nejaká nedeľa.

Vařím nejakú sviečkovú, pekne som sa s ňou vymazlil, Roman Vaněk vie. Založená si tak bublá, vravím si za dve a pol hodky vytiahnem mäso. tak miešam a miešam

strih //

ležím a niekto sa má pýta, či viem kde som, kábel tu a tam a prý JIP, no nebol to cash and carry, ale plná Nemocničná, wtf?

najviac teleportácia v živote. nezľakol som sa, bol som len neuveriteľné prekvapený. dyť sme nepili aby si jeden urval nejaký úraz.

po pár dňoch to rosypané životné lego začína dávať zmysel, ale že to skončí troma epileptickými záchvatmi za sebou bych neuvěřil keby na mňa nerozprával doktor.

po pár dňoch som pokojnejší, uvedomil som si nahromadenú nenávisť v sebe k S.H. i keď on je vlastne tiež obeť. a iní... a pocity viny za to všetko, akútne iluzorné zlyhanie.

dal si si toho moc na krátku dobu a telo sa cuklo v najhoršej možnej..

mám domlátené ruky, som zmätený a uvedomujem si až teraz, čo všetko (si) musím o(D)pustiť, zhubné myšlienky, ktoré som si nepriznával, nenávisť, o ktorej som vravel, že ju necítim..

sa teraz stáva ľútosťou a pohŕdaním.

a stále neviem s tým plne naložiť.

po dlhej dobe som nútený a súčasne plne ochotný priznať plnú prehru(nový začiatok), ktorú vidím len ja.

a okolo mňa sú tak krásni ľudia, tu v Nemocnici, kolegovia, rodina, priatelia, kamaráti, známi... ak som do vás niekedy niečo investoval, tak ste mi to všetko vrátili 100x behom troch dní, ale to nie je súťaž, ani dlhopis.

chcem sa Teraz len uzdraviť, a plodiť naďalej dobro, tvoriť, dýchať a nebáť sa.

a strašne moc sa chcem znova zamilovať, ja musím naložiť s tým neuveriteľným množstvom lásky, ktoré vo mne je.

siiiiii nečakal.

znovu a znovu

tak moc ďakujem všetkým za podporu, pomoc, malé detaily, tak moc vás všetkých milujem!

// už teraz s teším ako nechám poslať kolektívu sestričiek a bratov veľkú kyticu s nějakou bohemkou a bomboškou + jednu špeci kyticu ruží slečne psychologička Terezke, asi je vydatá, ale o to nejde. Má tak krásne oči.

[ktovie]

Prípravy - čo so sebou

V skratke - čo najmenej.

Rozhodol som sa ísť rýchlo - kto niekedy išiel viac ako týždeň nejaký prechod vie, že najdôležitejšie je nejak zabaviť myseľ.

No, a to je o to ťažšie o čo dlhšia cesta nás čaká :D

Pyreneje vedia ponúknuť dosť zábavy, ale 45 dní je 45 dní (ofiko), tak prečo to naťahovať.

Zrýchliť pochod sa dá dvoma spôsobmi:

a, tréning. To by som mohol asi tiež rozobrať, asi v inom článku. V každom prípde sa cítim celkom v kondičke, tak uvidíme čo to spraví pri tých stúpaniach.

b, váha. A to ako tá telesná tak tá čo ponesiem na chrbte.

Telesná je asi ok, to neporiešime. Tak už len ten batoh.

Týmto by som chcel poďakovať horskej škole - príprava UIMLA mi dala ako teoretické vedomosti tak aj skúsenosti a následne sebavedomie, že napriek nepohode sa dá vlastne celkom prežiť skoro všetko. Tie zimné neplánované bivaky človeku trošku skludnia predstavivosť.

Takže čo beriem zo sebou?

Spanie:

po nepeknej skúsenosti s dierkou v úplne novej thermarest neoair karimatke som sa rozhodol neriskovať a idem s mojou klasickou z-lite thermarest penovou karimatkou. Pohodlné to až tak nieje, ale kto si ako ustelie tak bude spať. Výhoda: je nesmrteľná, nemá z nej čo vyfučať. Nevýhoda: je pomerne veľká - a to aj po tom čo som ju skrátil na 160 cm - pod nohy stačí batoh.

Spacák napriek varovaniam ľudí ktorím na mne asi záleží (ďakujem, E.) - idem s letným. Na Anete je cez noc stále +7, a to je v 3500 mnm. Takže aj keď budem na ceste mesiac, nepredpokladám že by som musel bivakovať v teplotách pod nulu - a keby náhodou, beriem si aj páperovú vetrovku.

Takže spacák je Warmpeace viking 600, perie. Holt, musím ho držať suchý. Ale je do 0 stupňov, na to pojde bivakovacie vreco samodomo z tyveku ako ochrana .. .a keby bolo jooo zima tak do toho sa oblečiem, a keby ešte horšie tak príde na termo fóliu. ale to už by muselo byť tak - 15. A to nebude. Dúfam. Verím. Chcem :D

NO a prístrešok. Ultraľahký stan som po teste v alpách zavrhol - nemal by som ho ako sušiť, a prepojená podlážka je proste zásobáreň vlhkosti. Takže odvážne sa vyberám s tarpom 3X3 m, silnilon D15. Aspoň sa to naučím poriadne stavať v každej konfigurácii. Blbé je že ho mám objednaný a ešte ho stále neodoslali - tak dúfam že to k s Marekovi do Baskicka príde. Ak nie, holt si musím nejaký kúpiť tam. Ale ten z Decathlonu vyzerá tiež dobre.

Pod seba tyvek. Bodka.

Varenie: žiadne vymýšľanie. Jetboil, a prázdny sáčok z travel lunch. Proste, čo sa dá zaliať teplou vodou. Bombu kúpim dúfam v Zarautz.

Filter na vodu mám ešte z Papui, jedna 1,5l pet fľaša .. a to je všetko. Musí stačiť.

Nožík švajčiarksy (musím nabrúsiť), lyžička plast decathlon.

Oblečenie: ako vždy do vysokých hôr: 2x merino tričko, 3X trenirky, 3X merino ponožky, merino spodky, merino tričko s dlhým rukávom, softshelka, páperka Sir Joseph a goretex Direct Alpine Devil. Rukavice, buff, kukla.

Čelovka petzl.

Retiazkové nesmeky.

Topánky - po dlhom uvažovaní idem v nástupovkách garmont Dragontail Tech GTX + návleky. Je to pevná pohorka, aj keď nízka, ale ľahká ...

elektronika:

Iphone, hodinky Garmin, navigácia Garmin a pre pocit bezpečia a ako argument aby sa o mňa ľudia nestrachovali keď idem sám - satelitný hlásič prúserov Garmin Inreach Mini. Jo a rozmýšľam či vezmem fotoaparát .. ale to ešte neviem aký.

2X powerbanka 10000 mAh.

A kompas aby som vedel ako si mám natočiť sprievodcu.

Batoh Millet Puterey horolezecký - aj tak sa pomaly trhá, ale je ľahký. A má sexy kapsičky.

Okuliare, krém, uterák a hygienické potreby.

Všetko spolu - pod 7 Kg. Tadaaaa ...

už sa teším. Ešte ten tarp teda keby prišiel, to by bolo fajn ...

Update:

Tak tarp som nakoniec kúpil v Prahe. Nejak sa ten dodávateľ cínskych výrobkov z nemecka nedokázal rozhýbať - čím ma vystavil hlodavej neistote :) náhradné riešenie je český výrobok Warmpeace shelter tarp - náramne vymazlený tarp len o niečo málo ťažší a o niečo málo drahší - ale zas s plnou výbavou. Tak som zvedavý ako ma podrží vo vysokohorskom prostredí.

[rozbitadusa]

Posledné z posledných slóv.

Myslela som si, že už tie posledné slová pre teba som napísala ale očividne nie. Chcem len, aby si vedela, že som vďačná za to, že som nenaletela na tvoje vábenie. Neprešla si skúškou. Znova všetko boli len prázdne slová a vety, ktoré nemali žiadne city. A vlastne stále nechápem prečo to robíš.

O tej poslednej noci, keď sme posledný krát vedľa seba spali, obe sme chceli to isté. No každá s inými úmyslami. A ver či nie, vlastne som ti skoro opäť naletela. Chcela som to skúsiť znova.

Dúfam, že jedného dňa nájdeš tieto vety a prečítaš si ich.

Veľa šťastia ti praje vraj tvoja láska...