#celok

[boldog-vagyok-el-ne-hidd]

[pajjorimre]

Ha diverzitas celok elerese miatt nem kapsz meg egy allast a munkahelyen feher ferfikent, az nem hatranyos megkulonboztetes borszin es nemi jelleg miatt? Termeszetesen mindezt ugy h kozlik is veled, hogy bocsi a kvota miatt nem veszunk most fel...

Kicsit azert agybaj, legfokepp az hogy ez sokak szerint persze nem az, merthat feher ferfi....

Nemtom báttya, de vannak itten jogászok, majd azok megmondják.

[patriciapancikova]

 Arthouse Verstat

| Area of actual design 230 m²

The conceptual solution of the semester thesis is a proposal for a new functional use of the Manor House at Dolná Mičina with a specific Genius loci. In the manor house there will be a non-traditional temporary accommodation associated with a small guild, or a small grouping of several artistic directions, as the space with a workshop is intended for a wider range of artistic disciplines. Just as clay is capable of responding to the speed of thought and the touch of a tool or hand - I want the space to take on an adaptability with respect to the symbiosis of local and external visitors. While the specificity and uniqueness of a space's genius loci determines its narrative value, the hidden and authentic value is discovered by each visitor on their own. The space is divided into three main zones and four additional ones, located in the corner bastions, which together form a single entity. The whole space has an openness. The production of ceramics continues the connection with the natural richness of the nearby Mičinské travertines. Just as the travertine is constantly being created, I want it to be created in the manor. A great unusual landmark is the firing kiln, which is located in the last corner bastion. The central and connecting part of the whole space- the so-called FOYER- the open gallery, is a representative space in which short exhibitions will take place depending on the course. The uniqueness lies in the non-traditional experiential accommodation.

______________________

| Riešená plocha 230 m²

Koncepčným riešením semestrálnej práce je návrh nového funkčného využitia Kaštieľa na Dolnej Mičinej so špecifickým Geniom loci. V priestoroch kaštieľa sa bude nachádzať netradičné prechodné ubytovanie spojené s malým cechom, respektíve malým zoskupením niekoľkých umeleckých smerov, nakoľko priestor s dielňou, je určený pre širšie spektrum umeleckých odborov. Tak ako hlina je schopná reagovať na rýchlosť myšlienky a dotyk nástroja alebo ruky – chcem, aby priestor preberal schopnosť prispôsobivosti s ohľadom na symbiózu lokálnych a externých návštevníkov. Hoc špecifickosť a jedinečnosť genia loci priestoru udávajú jeho výpovednú hodnotu, tú schovanú a autentickú objavuje každí návštevník sám. Priestor je rozdelený do troch hlavných zón a štyri prídavné, ktoré sa nachádzajú v nárožných baštách a spolu tvoria jeden celok. Celý priestor disponuje otvorenosťou. Výrobou keramiky nadväzujem na prepojenie s prírodným bohatstvom neďalekých Mičinských travertínov. Tak ako neustále prebieha tvorba travertínu chcem, aby sa aj tvorilo v kaštieli. Veľkou netradičnou dominantou je vypaľovacia pec, ktorá sa nachádza v poslednej nárožnej bašte. Stredová a spojovacia časť celého priestoru- tzv. FOYER- otvorená galéria, je reprezentatívny priestor, v ktorom budú prebiehať krátke výstavné expozície v závislosti od kurzu. Jedinečnosť spočíva v netradičnom zážitkovom ubytovaní.

© Patricia Pancikova 2022

[ingridkepkova]

Výmenník Važecká, 2020: 30/30 challenge / Výstava

Vystavujúci autori: Zuzana Kapinajová, Ingrid Kepková, RICHARD, Tamara Almášiová, Dominika Nazarejová, Martin Varga, Eva Mária Moleková, Viliam Fedorko, Patrícia Čechová, Erik Dráb

kurátorka: Ingrid Kepková

V čase koronakrízy, kedy sa značná časť spoločenského života preniesla na sociálne siete, komunity výtvarníkov spontánne vytvárali rôzne formy realizácie. Ich ústredným motívom, ale hlavne vnútornou motiváciou, bola tvorba z domu. Jednou z takýchto foriem bola aj challenge 30 kresieb za 30 dní (1 mesiac karantény). Ktokoľvek sa mohol zapojiť a zdieľať svoje výtvory prostredníctvom Instagramu a Facebooku (neskôr boli prezdieľané na sociálne siete OZ UMČO, ktoré challenge zastrešilo). Výsledné obrázky poskytli vhľad do intímneho priestoru tvorcu, otvorili okno do jeho osobného sveta a prežívania v daných “ťažkých časoch”. Obrázky boli denne uploadované na sociálne siete. Naskytá sa nám pohľad späť – na kolekciu obrázkov sprostredkujúcich dennodenné prežívanie, žitie “jednoduchších” životov a robenie “obyčajných” vecí v čase najprísnejších opatrení. Projekt tiež tematizuje celkový problém tvorby v danom období. Výstava zahŕňa prácu desiatich autorov, ktorí sa v období marca až mája 2020 zapojili do danej výzvy. Medzi nimi boli aj “umelci”, aj “bežní ľudia”, ktorí dovtedy nemali potrebu svoju tvorbu verejne zdieľať, alebo dokonca vôbec v týchto médiách netvorili. Preto na výsledné “produkty” nazeráme ako na celok – sociálnu sondu a spoločenskú výpoveď.

[bobodupla]

Rhûn - Conveyance in Death

Rhûn je a zároveň aj nie je novou black metalovou skupinou. Conveyance in Death je síce debutový album, zároveň je však Rhûn v podstate sólovým projektom Aarona Charlesa z Falls of Rauros. A tá skupina sa pohybuje v black metalovej temnote už od roku 2005.

Tam však podobnosť končí (ak teda neberieme do úvahy žánrovú podobnosť, ale nie sme tu blbí a vieme, že nie) a Rhûn si ide vlastnou atmosferickou cestou. Pre moje uši nie je Conveyance In Death čistokrvný black, je tam poriadna priehršť atmosféry zmiešanej s black metalovou vegetou - melódiou.

Album je rovnomerne nadávkovaný do šiestich skladieb a ich dĺžka nie je vzhľadom na žáner nijak prekvapivá, ale ani náročná. Rozpätie medzi 5 a 7 a pol minútami je fajn a predznamenáva fakt, že Rhûn premýšľal dopredu o strihaní.

Conveyance in Death je pestrou (na black metal) zmesou atmosférických liniek s melodickými vsuvkami nasadenými na ostrie klasického black metalového meča. Prvá skladba “Morningstar” začína veľkým, epickým nástupom, je to grandiózny začiatok ukazujúci na vysoké ambície albumu.

Naprieč celým albumom zaujmú dve veci, ktoré poslucháča budú sprevádzať celou jeho púťou - istá melanchólia a nevtieravé vokály. Spevácky to tu nie je žiadny vrtkavý extrém, sú to vokály použité presne na ten účel, na ktorý ich takýto album potrebuje - dotvoriť atmosféru.

Po atmosférickej stránke je tento album ale vynikajúci. Ako som spomenul vyššie, celý album doprevádza istá melanchólia, ktorá sa len ťažko opisuje, no o to ľahšie sa dá precítiť. Nie je to jednoliata linka, ktorá by prechádzala z jednej skladby do druhej, je to skôr celkový pocit, všeobecná nálada vychádzajúca z hudby.

Rhûn má v rukáve niekoľko “túzov”. Nezvyčajne mohutná basa, ktorá je najviac počuť v druhej skladbe “Tomb of Andesite”, ale objavuje sa aj na ďalších miestach. Striedanie beštiálneho black metalu s pomalšími, občas až pochodujúcimi pasážami je nahrané majstrovsky a ani raz neznie nútene. Je to akoby Rhûn žil v rôznych časopriestoroch zároveň a nerobil si z toho ťažkú hlavu.

Práca s gitarou je tu tak precízna, až sa človek občas pýta, či to nie je škoda na black metalovom albume? No nie je. “Bone Ornament” prezentuje jednu z najinovatívnejších gitarových pasáží v black metale za posledný rok, atmosféra tu doslova preteká z reproduktorov a dodáva celej skladbe epický nádych. Rhûn sa nebojí požičiavať si z iných žánrov a tak tu nájdeme aj celkum slušnú dávku post-blacku.

Gitarová mágia, plynulé prechody medzi tradičným black metalom a kozmickou atmosférou a snové pasáže natiahnuté na pár minút dokážu preniesť každého z pozemského, nudného života do snového sveta tohto albumu. Rhûn experimentuje opatrne, ale presvedčivo. To čo si požičia, si požičia tak, aby sa za to nemusel hanbiť. Nie je to len bezcitný black metal, ktorý útočí na prvú signálnu, je to premyslený celok, ktorý sa vznáša na oblohe a odtiaľ komanduje, ktorým smerom sa budeme uberať.

Hodnotenie: jednoznačná 3.

Rhûn - Conveyance in Death | Label: House of Inkantation | 2024-01-26 | Bandcamp

[emmsttexty]

systém?

“Ľudské presvedčenia sa vyvíjajú prirodzene, ako aj všetky ostatné naturálne procesy, a preto majú tendenciu vymykať sa systémovým bariéram.” -George Eliot

Tento citát som si dnes prečítala v jednom zo školských textov a dosť ma to pobavilo, keďže asi pred týždňom som sa zamýšľala nad ľudskou tendenciou “systematizovať”. Do poznámok som si vtedy zapísala: 

Ľudia sú očarovaní systematickým riadením (seba aj spoločnosti).

“Nájdite si systém” - rada, ktorá nemôže chýbať v žiadnej poriadnej motivačnej príručke. Systém, poriadok, rutina. Na úrovni jednotlivca to človeku prináša stabilitu, istotu a pokoj. Pre mňa bol systém vždy nesmierne dôležitý. Milovala som, keď po rozhádzanom lete zase prišla škola a ja som mala zase ten svoj bezpečný “systém”. Posledné obdobie sa to ale mení a ja začínam cítiť tlak, skľúčenosť a nepríjemný pocit povinnosti systematického a uprataného života. 

Druhá úroveň je tá spoločenská. Tá ma fascinuje asi ešte viac. Spoločnosť ako celok je jeden veľký systém s pravidlami. Pravidlá sú, samozrejme, oprávnené. Už od základu slova (či?). 

Poslednú dobu sa ale zamýšľam nad tým, do akej miery je pre ľudí toto usporiadanie prirodzené. Systém funguje a zakladá sa na podobnosti. Na úrovni jednotlivca, aj na úrovni spoločnosti. Usporiadanie na základe podobnosti je prehľadné, jasné a pohodlné. Je to však úplne prirodzené? 

Nedokonalosť. Ľudská odlišnosť. Individualita. Inakosť. Farebnosť.

Ako sa systémové riadenie vysporiada s týmito kvalitami? Musí byť opakom systému vždy iba chaos? Alebo by mohli byť tieto dve zdanlivé opozitá v stave balansu?

Ja by som si to priala. Priala by som si, aby som nemala stres zakaždým, keď nevstanem z postele každý deň v tú istú hodinu. Priala by som si, aby som bola pokojná, keď je každý m��j deň úplne iný a odlišný. A priala by som si, aby systémové riadenie spoločnosti kládlo dôraz aj na výnimky, individuality a odlišnosti. Na ľudskosť a nedokonalosť.

[potesenieasex]

Rolety

Žalúzie či rolety? Obe sú jednoznačne najrozš��renejší a najobľúbenejší spôsob tienenia na Slovensku. Sú univerzálne, dostupné, variabilné, na výber máme rôzne materiálové či farebné prevedenia. Ich výber sa môže zdať jednoduchý, no predsa je vhodné spraviť si pred ich kúpou prehľad o možných riešeniach pre maximalizáciu svojej spokojnosti a životnosti tienenia. Žalúzie umožňujú prirodzenú reguláciu svetla v miestnosti naklápaním lamiel v rôznych uhloch. Typickým prevedením  sú horizontálne žalúzie, no čoraz obľúbenejšie sú aj vertikálne žalúzie, ktoré dokážu okrem tienenia nahradiť aj závesy, či zakryť nevzhľadné vykurovacie teleso. Horizontálne hliníkové žalúzie interiérové žalúzie z hliníkových lamiel tvoria svojím elegantným dizajnom a bohatou farebnou paletou s oknami INCON jeden harmonický celok. Vnútorné žalúzie pomáhajú tieniť pred priamym slnečným žiarením a zároveň vám zabezpečujú súkromie. Natáčanie a spúšťanie lamiel sa prevádza pomocou elegantnej guľôčkovej retiazky.  Obľúbené sú hlavne pre jednoduchú údržbu a možnosti prispôsobiť sa rôznym tvarom okien. Vyhotovenie horizontálnych žalúzií je možné aj pre atypické tvary okien a dverí.  Ovládanie žalúzií je možné: Retiazkou Vypínačom Mobilnou aplikáciou Ovládačom  Ovládačom s automatikou Motorom Plánujete nákup hliníkových žalúzií? Všímajte si: Aká je hrúbka lamely? Tie tenšie sa budú zle čistiť a majú kratšiu životnosť. Aký hrubý je silón? Aká pevná je retiazka? Tieto komponenty sa kazia ako prvé. Má žalúzia bezpečnostné prvky – napríklad proti uškrteniu detí? Aký je garantovaný počet cyklov žalúzie?  Na čo si dať pozor pri nákupe drevených žalúzií? Z akého dreva je žalúzia vyrobená? Často sa vyskytujú bambusové rolety, luxusnejšia varianta je napríklad africká vŕba, ale aj lipové drevo Do akého priestoru je žalúzia určená? Drevo je náchylné na deformácie vplyvom zvýšenej vlhkosti, a tak nie je vhodným riešením do priestorov kúpeľne či kuchyne.

[galeriavyklad]

VIVA FUCHSIA Nadežda Kvasňovská

Ak by ste stretli autorku výstavy prechádzať ulicou, sedieť v kaviarni, či by ste ju zahliadli pri návšteve koncertu alebo divadla, isto vás na nej upúta jedna vec. Zvykne podporiť svoj vzhľad výraznými, až neónovými farbami. Často je to vhodne zvolený doplnok (nezriedka jej vlastnej výroby), občas iba detail, ktorý však zaručene neprehliadnete. 

Svoju fascináciu týmito farbami s istou dávkou frenetizmu vyjadrila v aktuálnej výstave VIVA FUCHSIA!, kde dominantnú úlohu bude hrať fuksiová farba. Nadežda Kvasňovská (1996) sa vo svojich dvoch predchádzajúcich výstavách, ktoré realizovala spoločne s Matúšom Jurčíkom v Hlohovci a v Nitre, výtvarne identifikuje s výrazne krikľavými a neónovými farbami, ktoré vkladá do kontrastných čierno-bielych kompozícií. Často využíva najmä fixu, čo jej umožňuje variabilné narábanie s hrúbkou a intenzitou línií či šírkou a rozmiestnením farebných plôch a taktiež ju mimoriadne zaujíma práca s farebnými sprejmi. 

Dnes chce vzdať hold a zvolať na slávu fuksiovej farbe – je to farba, ktorá v sebe sústredí viaceré významy a vládne ňou kvet rovnomenného botanického názvu. Je farbou duchovna, originality, kreativity, predstavivosti, ale aj svojrázu, vášne, taktu. Je trochu magická, veselá, vzrušuje, ukrýva tajomstvá a občas znepokojuje. Je to farba, ktorá má blízko k snom a napĺňaniu túžob. Autorku zaujme aj banálna vec, keď je pokrytá touto farbou a výstavou chce vyvolať u divákov aspoň aktuálnu/dočasnú „explóziu“ jej používania. Vo výkladoch sú umiestnené dva objekty, ktoré spolu súvisia, dokonca je medzi nimi naznačené prepojenie, a aj napriek zdanlivému rozdeleniu stenou, tvoria jeden celok.

 Ľavému výkladu dominuje plátno, na ktorom je umiestnená textilná inštalácia pozostávajúca z rôznych fragmentov látok farebným spektrom korešpondujúcich s tónmi centrálnej témy, teda fuksiovej farby. Jednotlivé časti látky sú zošívane akoby „horúcou ihlou“, pričom autorka používa stehy rôznej veľkosti, smeru či kvality, čím zdôrazňuje dynamickosť a neremeselnú procesuálnosť tejto aktivity. Stehmi spojené kusy textilu vytvárajú po obvode svojich okrajov prekrytia a vrstvenia, čo je tvorivý motív sprevádzajúci autorkinu produkciu aj v oblasti kresby a maľby. Nakoniec sa celá textilná hmota spája do jednej kompozície predstavujúcej stekanie farebnej masy, pod ktorou sa odhaľuje biele plátno. Evokácia pohybu stekania je napohľad spomalená/zastavená tým, že látka pôsobí ťažko, akoby sa z plátna valila postupne chladnúca láva. Táto hmota naznačuje pozvoľné opúšťanie priestoru jedného výkladu a smerovanie do výkladu susedného. 

Tam dominuje zväčšenina spreja. Jeho preexponované rozmery, zdôrazňujúce najmä vertikálnu líniu, pripomínajú výšku oltára, čím autorka naznačuje osobnú pripútanosť k tomuto prostriedku vlastnej umeleckej sebarealizácie, ktorý ju dlhodobo výtvarne fascinuje niekedy priam nábožensky. (Dokladá to aj autorkina recyklačná aktivita, keď vyrába z rozprašovacích ventilov starých sprejov krikľavými farbami pokryté talizmany v podobe odznakov). V spreji a jeho používaní aj s odkazom na subkultúrne aktivity sprejerov, sa zhmotňuje efekt rýchlosti farebného pokrytia nejakého priestoru či moment neobmedzenej aplikovateľnosti takpovediac na akýkoľvek povrch, prípadne možnosť jeho použitím zasiahnuť okolie s čo najväčším rozptylom. V istom momente nám môže nádoba spreja pripomínať bombu, teda kovový obal naplnený výbušninou, v tomto prípade fuksiovou farbou. A ak sa práve nedávkuje v podobe rozprašovača, tak predstava jej explózie a silného vymrštenia, rozptýlenia farby do priestoru, vlastne urýchli všetky predošlé vlastnosti nanášania farby sprejom. Týmto ťahom vytvára autorka obraz nasiaknutia okolia energiou fuksiovej farby.

 Autorka prepojením oboch výkladov naznačuje akýsi „kolobeh“ farby, ktorú obdivuje, ktorá ju fascinuje, je vládkyňou jej krikľavo-neónového kráľovstva. Rozptyľovanie farby sprejom do priestoru, ktorý za krátky čas pokryje veľkú plochu, je v tomto podaní aj obrazom, ako sa nanášaním rôznych farebných mimikier maskujeme, alebo zviditeľňujeme pred svetom. Až v súkromí našich domovov snímame zo seba tieto farebné vrstvy. Odstraňujeme, odkladáme ich, stekajú z nás ako z plátna v prvom výklade, ale vždy sa k nim s dôverou vraciame, aby nám vytvorili priestor útočiska a nanovo pokrývali každodenné plátna našich životov. Krikľavý efekt fuksiovej farby je uchopený aj v polohe diskotékovej zábavy, ktorý hraničí s „posh fancy gýčom“. Čiže autorka kladie dôraz aj na vizuálny efekt zhodnocujúci priestorové danosti výstavnej plochy, kde sa využíva svetlo, umocňujúce účinok samotnej fuksiovej farby i trblietok podporujúcich záblesky vznikajúcej hry svetelných odrazov. Naďa nabáda svojou inštaláciou, aby sme sa nebáli používať neónové farby, ozdobujúce zabávajúci sa svet a človeka v ňom, ktorý tak možno dokáže v sebe prebudiť nebojácnosť, otvorenosť voči druhým a spôsob, ako si užívať tieto „karnevalové“ momenty, a tým potvrdzovať osobnosť samého seba.

kurátor výstavy /PhDr. Marián Kamenčík, PhD.

Foto: Erik Knotek

[julkanovotna]

Rolety

Rímske rolety sú rafinovanou voľbou okenného tienenia. Hoci sú konštrukčne úplne jednoduché, pôsobia luxusným, štýlovým dojmom šitým na mieru vášho domova. Zdôraznia váš interiér a ochránia vás pred nežiaducimi slnečnými lúčmi a pohľadmi zvonka. Pokračujte v čítaní, aby ste sa dozvedeli o ich unikátnych výhodách. Rímske rolety – pôvodne z Ríma?V rokoch 70- 80 nášho letopočtu, vládol v Ríme čulý stavebný ruch. Z tohto obdobia pochádza aj 7. div sveta – slávne Koloseum. Existuje teória, že obyvatelia hlavného mesta chránili svoje príbytky pred stavebným prachom z ulice jednoduchými drapériami zavesenými na dverách – pôvodne vyrobenými z lacných kusov látky a zvieracích koží. Odvtedy je tento typ tienenia spájaný s Rímom a jeho popularita pretrvala do dnešných dní.Rímske rolety dnesRímske rolety sa dnes vyrábajú z rôznych materiálov, najmä textilných. Najobľúbenejšou voľbou je polyester, milovníci prirodzeného vzhľadu zas volia ľan, či bavlnu. S evolúciou textilného, farbiaceho priemyslu a digitálneho dizajnu moderné rímske rolety ponúkajú najširšiu škálu farieb, vzorov a povrchových úprav. Najnovšou inováciou je automatické elektronické ovládanie.Rímske rolety pozostávajú z jedného kusa mäkkého materiálu (zvyčajne látky), ktorý je v pravidelných rozostupoch vystužený kovovými tyčami. Látka je pripevnená k hliníkovému profilu pomocou suchého zipsu, čo umožňuje ľahké zvesenie a pranie textílie. Montáž je možná do steny, do stropu alebo do steny s dištančnou konzolou. Na rozdiel od klasických roliet, ktoré sa navíjajú na hriadeľ vo vrchnej časti tieniaceho systému, rímske rolety pri vyťahovaní vytvárajú symetrické sklady. Tento vrstvený vzhľad pôsobí jemnejšie a útulnejšie, ako klasické žalúzie, pričom veľmi obľúbené sú aj zamatové, či semišové textúry. Rímske rolety je možné vďaka svojmu jedinečnému dizajnu použiť takmer v každej miestnosti, či už súkromnej, alebo v reprezentatívnych priestoroch. Všetko, čo musíte urobiť, je len zvoliť správnu farbu, vzor a vybrať vhodnú látku.Do minimalistického domova skvele zapadnú rolety v jednoduchej elegantnej bielej, či sivej farbe. Budú pôsobiť štýlovo, nadčasovo a interiéru dodajú textúru. Netreba sa obávať ani tmavých látok, ktoré skvele doplnia moderné obojstranne antracitové rámy okien. Tmavá farba rámov predurčuje použitie tmavých prvkov aj v interiéri, rolety vytvoria s oknom harmonicky zladený celok. Netreba sa obávať ani vyblednutia tmavej farby na slnku – moderné látky sú stálofarebné.V romantickej spálni zas vyniknú rímske rolety v spojení s jemnými závesmi. Vrstvenie rôznych látok a viacerých variantov tienenia vytvorí jedinečný dojem, ktorý podporí relaxačnú atmosféru miestnosti.

[idezetek-minden-mennyisegben]

"Bár nem nyerhetsz mindig, mégis meg kell hoznod a döntéseidet. Ha megbénít a vesztéstől való félelem, sosem fogsz igazán semmit megpróbálni."

- Arnold Schwarzenegger

[meetmylonelyway]

Miert szopat ilyen szinten az elet?

[legboldogabb-pesszimista]

Valóban az álmaidat követed? Vagy csak úgy teszel, mert ez a kibaszott világ mást akar?

[dragonfly-forevertakephotos]

Az 5 másodperces szabály

A pillanat amikor megérzel valamit, hogy dolgozz egy célodért,

5-4-3-2-1

És vagy megmozdulsz, vagy az agyad leállít.

[hazugszavaid-leltara]

01.04.

Elkepzeltem a celjaimat,amiket megszeretnek valositani. Es barmennyire probaltam, nem tudtam Nelkuled elkepzelni...

[csakegyismeretlenarc]

Eljon majd a nap,mikor a celokbol valosag lesz es csak nevetni fogsz,hogy milyen alacsonyra tetted a mercet.