#aj na mňa

[saint1000000000]

Nevidím jediný dôvod, prečo by sme v slovenskom rodovo vyváženom jazyku nemohli aj v písanej aj v hovorenej forme používať na konci prídavných mien “-ô”.

Namiesto “Sme veľmi šťastnx že si sa nás rozhodol/rozhodla podporiť “

… sa nám núka možnosť “ Sme veľmi šťastnô, že si sa nás rozhodlô podporiť”

Za mňa to je forma ktorá zjednocuje písanú aj hovorenú formu v jedno a zneje ako niečo na čo by som si ja vedel zvyknúť, narozdiel od večného striedania rodov.

Prijímam kritiku.

[slovenska-zloba]

akademické obrodenstvo,

volám k vám v temnej chvíľke. máte skúsenosť so štúdiom PhD v prahe alebo brne?

pokiaľ áno, ste ochotnx podeliť sa s nádejnou budúcou semiotičkou o pár rád/tipov/informácií? stránky univerzít sú notoricky vágnejšie než victor hugo, preto sa mi ťažko zisťuje, čo so štipendiom a ubytovaním (áno, ešte som ani nepodala prihlášku, ale už manifestujem, že ma vzali - inak, aj podanie prihlášky je divne náročné). približne viem, ako to funguje na slovensku, ale česko je pre mňa veľkou záhadou.

ponúkam fotky mojej mačičky micky na výmenu za podpultové informácie. moje súkromné správy považujte za tuzex!

ďakujem >:)

[slavicbee]

Arepov boh

Prompt: Chrámy sú stavané pre bohov. S touto vedomosťou postaví farmár malý chrám aby uvidel, aký boh sa mu zjaví.

Arepo si v poli postavil chrám, skromnú vecičku, zopár kameňov naukladaných do mohyly, a o dva dni neskôr sa do nej nasťahoval boh. 

“Dúfam, že si boh žatvy,” povedal Arepo a založil altárik a spálil dve pšeničné stebielka. “Bolo by to fajn, veď vieš.” Pozrel sa dolu na tú šmuhu na kameni, kamienky nakrivo naskladané, odkašľal si a poškrabkal sa po hlave. “Viem, že toho nie je veľa,” povedal, jeho slamená čiapka v rukách. “Ale - spravím, čo sa len bude dať. Bolo by fajn myslieť si, že na mňa dohliada nejaký boh.”

Na ďalší deň tam zanechal pár fíg, deň na to tam strávil desať minút svojho rána posadený vedľa toho chrámu v modlitbe. Na tretí deň ten boh prehovoril. 

“Mal by si ísť do chrámu v meste,” povedal boh. Jeho hlas bol ako šum pšeničných stebiel. ako pišťanie poľných myšiek pobehajúcich skrz trávu. “Do skutočného chrámu. Nejakého riadneho. Dostať požehnanie od skutočného boha. Ja taký nie som, ale možno by som ťa mohol niekomu odporučiť?” Vytrhol list zo stromu a povzdychol si. “Tým myslím, nie že chcem byť drzý. Je to tu útulné. To velebenie bolo fajn. Ale nemôžeš úprimne veriť, že ti čokoľvek z toho niečo prinesie.”

“Už toto je viac než som očakával, keď som ho staval,” povedal Arepo, pokladajúc svoju kosu a sklaňajúc sa k zemi. “Povedz, čohože si to ty boh?”

“Som boh spadnutých listov,” povedal. “Červíkov, ktorí sa mútia pod hlinou. Hranice medzi lesom a poľom. Prvého náznaku námraze predtým než príde prvý sneh. Šupky z jablka ktorá sa ti zubom poddáva. Som boh tuctu ďalšieho ničoho, zvyškov, ktoré vedú k hnilobe, chvíľkových letmých pohľadov. Zmena vo vetre, ktorá hneď zmizne.”

Boh si opäť povzdychol. “Nemá zmyslu velebiť niečo také, nie ako Vojnu, alebo Žatvu, alebo Búrku. Odlož svoje modlitby na veci mimo tvojej kontroly, dobrý farmár. Na tomto svete si taký maličký. Taký zraniteľný. Lepšie modliť sa niečomu vyššiemu, než som ja.”

Arepo vytrhol stebielko pšenice a pritísol si ho medzi zuby. “Mne takéto velebenie vyhovuje,” povedal. “Takže ak ti to nebude vadiť, myslím, že v tom budem pokračovať.”

“Rob, ako uznáš za vhodné,” povedal boh a stiahol sa hlbšie medzi kamienky. “Ale nikdy nevrav, že som ťa nevaroval.”

Arepo sa modlil pred rannou prácou, a on a ten boh v tichosti uvažovali nad stromami. Takto ubehli dni, a týždne, a potom sa privalila Búrka, čierna a hrubá a búrlivá. Zaplavila Arepove polia, ztriasla škridlice z jeho strechy, zasiahla jeho olivový strom a poslala ho na popol. Na ďalší deň kráčali Arepo a jeho synovia pomedzi tej pšenice, zachraňovali čo sa len dalo. Ten maličý chrám bol rozhádzaný naprieč poľom, a tak keď práca z toho dňa bola hotová, Arepo tie kamienky pozbieral a opäť ich poskladal. 

“Marná práca,” zašepkal boh, ale aj napriek tomu sa vplížil naspäť doň. “Nebolo jedinej veci, ktorou by som vám toto mohol ušetriť.”

“Bude nám dobre,” povedal Arepo. “Búrka už prešla. Znovu všetko postavíme. Na dnes žiaden milodar nemám,” povedal, a zložil trošku skazenej pšenice, “ale myslím, že zajtra niečím podopriem tieto základy, čo povieš?”

Boh v chráme zarachotil a povzdychol si. 

Prešiel rok, a potom ďalší. Chrám sa zavrstvil stenami kameňov, zastrešil pletenými konármi. Arepovi susedia sa chichotali keď prechádzali navôkol. Niektoré ich deti zanechávali ovocie a kvetiny. A potom Žatva zlyhala, bohovia stiahli svoje odmeny. V Arepovom poli zakvitla pšenica tenká a krehká. Ľudia nariekali a trhali svoje róby, vraždili svoje jahniatka a vylievali ich krv, hľadeli na zem so znepokojením a išli spať hladní. Arepo si prišiel sadnúť ku tomuch chrámu, kvety už dávno zvädnuté, ovocie zošuverené na hrudky, Arepove rebrá bolo vidno skrz jeho hruď, jeho ruky sa stále triasli, a zamumlal modlitbu. 

“Pre teba tu nič nie je,” povedal boh, túliac sa v tme. “Nie je nič, čo by som mohol urobiť. Nedá sa nič robiť.” Zatriasol sa a vypľul svoje slová. “Čo je tento chrám, ak ne tvojou ďalšou ťarchou?”

“My-” povedal Arepo, a jeho slová sa zakolísal. “A čo, že je chudý rok,” povedal. “Týmto sme si už prešli, prejdeme si tým znova. A čo, že sme hladní,” povedal. “Stále máme seba navzájom, nie tak? A mnoho ľudí sa modlili iným bohom, ale to ich pred týmto neochránilo. Nie,” povedal a zatriasol hlavou, a ľahol si na zopár zošuverených buryniek na altáriku. “Nie, myslím si, že naše usporiadanie mi celkom vyhovuje.”

“Príde horšie,” povedal boh z útrob toho kameňa. “A nebudem môcť spraviť nič, aby som ťa zachránil.”

Prešli roky. Arepo položil zvráskavenú ruku na ten chrám a niektoré dni tam strávil hodinu, stratený v zamyslení s tým bohom. 

A jedného osudového dňa, spoza víno-temného mora, prišla Vojna. 

Arepo sa zapotácal ku svojmu chrámu, jeho ruka pritlačená o brucho, pomazávajúc to sväté miesto svojou krvou. Spoza neho horeli jeho polia, a kosti v nich horeli do čierna. Privliekol sa tam na kolenách ku chrámu z tesaného kameňa, a ten boh sa náhlil ku jemu boku. 

“Nemohol som ich zachrániť,” povedal boh, jeho hlas tichý nárek. “Je mi to ľúto. Je mi to ľúto. Je mi to tak, tak veľmi ľúto.” Listy padali zo stromov, malý hebký dážď popola. “Neurobil som nič! Celé tie roky, a nič som pre teba nespravil!”

“Ticho už,” povedal Arepo, chutnal svoju vlastnú krv, zrak sa mu rozmazával. V modlitbe sa oprel o chrám, čelo pritlačené ku kameňu. “Povedz mi,” zamrmlal. “Znovu mi povedz. Čohože si to ty boh?”

“Som-” povedal ten boh, a načiahol sa, chytil Arepovu hlavu, zavrel oči a prehovoril.

“Som boh spadnutých listov,” povedal, a vykúzlil si ich obraz. “Červíkov, ktorí sa mútia pod zemou. Hranice medzi lesom a poľom. Prvého náznaku námraze predtým než príde prvý sneh. Šupky z jablka ktorá sa ti zubom poddáva.” Arepove pery sa rozišli v úsmeve. 

“Som boh tuctu ďalšieho ničoho,” povedal. “Kvetových lístkov, ktoré vedú k hnilobe, chvíľkových letmých pohľadov. Zmena vo vetre,” hlas sa mu zlomil a rozplakal sa. “Ktorá hneď zmizne.”

“Nádherné,” povedal Arepo, jeho krv špinila kamene a presakovala do zeme. “Všetky z nich boli také nádherné.”

A keď horeli polia a dym zahaľoval slnko, keď boli ľudia pošliapaní v presile a zúrila krvavá Vojna, keď nebesá vypustili na zem svoj hnev, rozsievač Arepo si ľahol do svojho skromného chrámu, hlavu mu chránili kamene, a vrátil sa domov k svojmu bohu.

Sora našla chrám a v ňom kosti, na ktoré sa zrútila strecha.

“Oh, úbohý boh,” povedala, “bez nikoho kto by pochoval tvojho posledného kňaza.” Potom za pozastavila, pretože bola zďaleka. "Alebo sa tu takto uctievajú mŕtvi?" Boh sa prebral z rozjímania.

“Volal sa Arepo,” povedal. “Bol zasievač.”

Sora sa trochu zľakla, pretože nikdy predtým nepočula hlas boha. "Ako si ho môžem uctiť?" Spýtala sa.

"Pochovaj ho," povedal boh, "pod mojím oltárom."

“Dobre,” povedala Sora, a šla si po lopatu.

"Počkaj," ozval sa boh, keď sa vrátila a začala zbierať kosti spomedzi polámaných vetvičiek a opadaného lístia. Položila ich na zvitok nebarvenej vlny, jedinej látky, ktorú mala. "Počkaj," povedal boh, "nemôžem pre teba nič urobiť. Nie som bohom ničoho užitočného."

Sora si sadla na päty a pozrela na oltár, aby počúvala boha.

"Keď prišla Búrka a zničila jeho pšenicu, nemohol som ju zachrániť," povedal boh, "keď sa Žatva nepodarila a on bol hladný, nemohol som ho nakŕmiť. Keď prišla Vojna," bohov hlas sa zadrhol. "Keď prišla vojna, nemohol som ho ochrániť. Prišiel zakrvavený z bitky, aby zomrel v mojom náručí." Sora sa znova pozrela na kosti.

"Myslím, že si bohom niečoho veľmi užitočného," povedala.

"Čoho?" spýtal sa boh.

Sora opatrne zdvihla lebku na látku. "Si Arepov boh."

Prešli generácie. Dedina sa zotavila z tragédií - domy boli obnovené, záhrady znovu vysadené, rany zahojené. Na starca, ktorý kedysi žil na kopci a hovoril s kameňom a sutinami, sa už dávno zabudlo, ale chrám stál v jeho mene. Väčšina verila, že je prázdny, pretože boh, ktorý v ňom sídlil, sa už dávno odmlčal. Každý, kto prechádzal okolo rozpadajúcej sa svätyne, však cítil bolesť v srdci, akoby smútil za strateným priateľom. Chlad, ktorý prenikal od vchodu do chrámu, oslaboval ich ducha a odháňal všetkých potenciálnych návštevníkov, okrem zriedkavých a najmä nevšímavých detí, ktoré po sebe nechávali drobné trsy ružových a bielych kvetov, ktoré natrhali na okolitej lúke.

Boh sedel vo svojom pokojnom domove a hľadel na vzdialenú cestu, na chodcov, pracovné kone a vozy, na padajúce lístie, ktoré sa vírilo okolo hemžiacich sa nôh. Ako dlho to už bolo? Svet napredoval bez neho, lebo vedel, že mu niet pomoci. Svet musí byť kruté miesto, ktoré opustili aj užitoční bohovia, ak farmy môžu zaplavovať povodne, úroda môže byť neúrodná a domy môžu horieť, pomyslel si.

Pochopil, že ľudia sú nezmyselné bytosti, ktoré sa modlia k bohu, ktorý im nemôže splniť želanie alebo požehnať šťastie. Ktorí by udržiavali chrám a prinášali obety bez toho, aby za to niečo dostali. Ktorí by sa delili o svoju spoločnosť a meditovali s takýmto neužitočným božstvom. Ktorí by pochovávali cudzinca bez nádeje na úžitok. Akou bizarnou, márnotratnou láskavosťou naňho premárnili. Aké úžasné, hlúpe, cnostné, beznádejné stvorenia boli ľudia.

A tak maľoval západ slnka žltými listami, lákal červíky, aby tancovali vo svojej pôde, rozkvital hranicu medzi lesom a poľom kvetmi a bobuľami, krstil vzduch štipľavým chladom pred príchodom zimy, dozrievali jablká s chrumkavými, červenými pehami, aby sa lámali pod zatínajúcimi sa zubami, a tucet ďalších ničotností, na pamiatku človeka, ktorý kedysi chválil dielo boha na jeho umierajúci dych.

“Zdravím ťa, Boh každej skromnosti na svete,” zvolal známy hlas. 

Prižmúrené kútiky božích očí zaplakali na skrútených perách. "Arepo," zašepkal, lebo jeho hlas bol chrapľavý od storočnej nemoty.

"Som bohom oddanosti, drobných láskavostí, nerozbitných pút. Som bohom nezištnej, bezpodmienečnej lásky, večného priateľstva a dôvery," vyhlásil Arepo a každým slovom upokojoval toho druhého.

"To je úžasné, Arepo," odpovedal medzi slzami, "som za teba šťastný - taká mocná osobnosť bude určite potrebovať veľkolepý chrám. Odídeš do mesta, aby si zhromaždil ďalších veriacich? Všetci ťa budú zbožňovať."

"Nie," usmial sa Arepo.

"Takže ďalej, do hlavného mesta? Ďakujem, že si sa tu zastavil pred svojím odchodom."

"Nie, ani tam nepôjdem." Arepo pokrútil hlavou a uškrnul sa.

"Ešte ďalej? Aké ambiciózne ciele musíš mať. Nepochybujem však, že sa ti to podarí," pokračoval starší boh.

"Vlastne," prerušil ho Arepo, "rád by som tu zostal, ak mi to dovolíš."

Druhý boh onemel. ".... Prečo by si tu chcel zostať bývať?"

"Som boh nerozbitných zväzkov a večných priateľstiev. A ty si Arepov boh."

[ludovit-velislav-stur]

Pán Velislav, a prečo vi nepíšeťe pekňe vlastním pravopisom? Či veru sám uznávaťe, že prínosi Hodžu a Hattalu sú pre reč Slovenskú duoležiťejšje, ako Vaše vlastné?

Vskutku zaujímavá otázka anonym!

Až som sa sám musel zamyslieť, nakoľko si to ani neuvedomujem. Pravda je taká, že posmrtný život je nadčasový, ale ten koncept je pochopiteľný až v tom prípade, kedy si to človek sám zažije...

Ale zdroj (naša Matka Svätá, ktorá ma, bohužiaľ, trestá) mi prezradil, že to len vy ma takto vnímate. Ja píšem to, čo mám na mysli a vraj tento nadčasový internet to prekladá za mňa. Technológia funguje priam vynikajúco!

Tak či tak ale obdivujem vašu iniciatívu a záujem o jazyk ľudí z mojej doby minulej!

A čo sa týka Hodžu a Hattalu, s odstupom času som získal v Druhom svete inú perspektívu a samozrejme moja láska pre Slovensko a slovenčinu ako takú prevyšuje akúkoľvek nenávisť voči druhým. Okrem Tona Bernoláka. Ten sa môže pre mňa za mňa sám do nohy streliť.

Mimo iné sa mi však zo záhrobia zrovna ozval aj Hodža. Vraj v krčme zosnulých majú stávku o tom, kto skôr zošalie. Ja to nebudem!

[missmiattarocks]

nech sa páči, pár slovenských knižiek pre všetkých čo vravia, že slovenská literárna scéna je napiču:

Niekto sa nájde od Duša Martinčoka: vrchol súčasnej literatúry podľa mňa. Moc moc moc sa mi to ľúbilo. Táto kniha je ako všetky estetig fotky šedých panelákov s pomarančovým slnkom v pozadí, len vyjadrené slovne. Láskyplný list dospievaniu, vzťahom a všetkémo okolo, v tejto knihe nie sú zlí ľudia, sú tam len zranení Slováci. Najlepšia kniha z tohto zoznamu.

Mariotovi dediči od Marjy Holecyovej: slovenská fantasy?? davaj sem. Úprimne, čítala som túto sériu už dávnejšie a kvôli tomu si už nepamätám detaily, ale viem, že sa mi to nesmierne páčilo. A sú tam skutočne spomenuté slovenské miesta!!

Vtedy v Lošonci od Petra Balka: neviem prečo, ale mám z tejto knižky podobný vibe ako pri čítaní Všetko smutné je nepravdivé - len Vtedy v Lošonci je (omnoho..) drsnejšie vyrozprávané. Príbeh je taký divne rozkúskovaný, nie populárnym štýlom, ale keď sa raz začítate, tak nebudete chcieť prestať. Ja som mala pocit, že sa v tej knihe stále niečo dialo a že by som prišla o niečo veľmi dôležité, ak by som ju na chvíľu odložila. (Hej a v podstate ide o také rozprávanie o detstve rozprávača v Lučenci, má to aj pár prvkov magického realizmu a som si nastopro istá, že ste ešte takú knižku nečítali. Ak vám aj nesadne, aspoň skúsite niečo nové!)

Magický advent od Zuzky Šulajovej: lol toto je omnoho sladšia vec než Vtedy v Lošonci, ale hodí sa to na také príjemné zahriatie u srdiečka. V krátkosti je to o mestskej babe, ktorá sa nejak ocitne v dedinke (čo si celkom váži tradície) na konci slovenskej civilizácie. Nejaká romantika, rodinné vzťahy a tak. Nepamätám si na nejak presné detaily, ale viem že sa mi tá knižočka celkom rátala.

[Takmer] dospelé poviedky od Zuzany Štelbaskej: Ako názov praví, sú to poviedky o tímedžeroch. Čítala som ich dávnejšie, ale na niektoré ešte stále myslím a podľa mňa vo mne zanechali stopu. Mali taký špecifický, nešťastný, špinavý, mestský vibe. Zväčša boli o láske a vzťahoch, prirodzene. Nájdete tam jednu bl poviedku, ďalšiu poviedku s jedným šikanovaným chalanom, je tam opísané to najkontroverznejšie znásilnenie o akom som kedy čítala a všeličo iné. Túto knihu som čítala počas jedného rodinného stretnutia, pamätám si, že predo mnou horel táborák.

hej chcela by som ešte povedať, že naša literárna scéna nie je vždy perfektná, ALE. to neznamená, že je zlá. máme dobrých autorov a treba ich veľa čítať.

ak vám nááhodou napadnú nejakí iní slovenskí autori s ich knihami, napíšte. toto boli len knihy, čo som ja prečítala a utkveli mi v pamäti.

želám pekný deň!

[dennikintroverta]

Ani neviem ako začať … ale asi priznaním že mi toto ma slúžiť ako denník na dni keď sa budem cítiť ako dnes .. možno aj na tie dni keď sa budem cítiť lepšie …

Blogy sa už asi nečítajú. Pravdepodobne vôbec no ak by si to prečítal len jeden človek budem rád.

Považujem sa za introverta blbou zhodou okolnosti pracujem v obchode. Blby začiatok áno … posledné dni sa necítim dobre po žiadnej stránke, pravidelne mávam bolesti žalúdka a pravidelne mávam úzkosti … asi je to spolu spojené.

(Asi by som nemal zabudnúť na info že písať dobre neviem a očakávam že tu bude kopec chýb)

Asi by sme mali hlavne uznať že pracovať v obchode pre mňa nebolo najšťastnejšie rozhodnutie … kopec ľudí mi nijak neprospieva čo sa ukazuje neskôr vo voľne dni … nikam sa mi nechce nič sa mi nechce a s nikým sa mi nechce :D

Mimo to mám veľké úzkosti v prípade že musím opustiť byt … riešim psychológa a dúfam že mi s tým pomôže … pravdepodobne ak sa k tomuto aj niekto dostane .. tak schytám veľký hate aký je bežný (nežiješ, vschop sa, začni so sebou niečo robiť a iné)

Neviem ani ako správne začať a ani ako myšlienku ukončiť … čiže asi to uzatvorime takto v tento deň mám pocit že ma nikto nechápe nikto nechce chápať a ak ten čo som si myslel že je ohľaduplný a chápavý a milý sa javí ako opak.

[dominnnka]

pravdou ostáva

že som len malá dominka vo veľkom svete 

s ešte väčšími snami

chcem mať dom s dvomi psami

ktoré budú spávať v posteli s nami

a keď budeme spolu sami

nikdy sa nebudeme cítiť sami

lebo zaspávať budeme so slovami

milujem ťa

a dotýkať sa budeme perami

za zatvorenými dverami

toto bol môj veľký sen

najväčší

a snívala som ho už tak dávno

alebo to bolo včera?

na stole stojí studená večera

ale ja stojím obarená

prítomnosťou zmorená

tvojou neprítomnosťou zronená

a vlastne už ani neviem

či ten život prežívam ja

alebo to život prežíva mňa

je to ako dostať bombu do temena

bolesť je tlmená

iba vodkou a džúsom

a hlava je teraz slamená

lebo bez teba 

ostala som ako bez mena

bez teba som zmenená

a táto premena

by skolila nielen Gregora Samsu

ale aj toho najstatnejšieho jeleňa

čo ak opustila ma šťastena?

tak vás prosím zbavte ma tohto bremena

cítim bolesť akoby som hrýzla stále do kameňa

nepoddajného a tvrdého

a bez neho

to už nie je s nehou

bez neho je to ako s jedom

bez neho život nechutí medom

bez neho trhám sa svojím stredom

a neochránili by ma ani šarkany

ani s tromi ani so siedmimi hlavami

ocitla som sa medzi mátohami

medzi mnohými prahmi 

mnohých dvier

obklopená miliónmi pier

ale prahnem len po tých tvojich

prahneš po tých mojich?

stojím na svojom prahu

a nechávam ti dvere stále otovrené

otvorené dokorán

[leporelo]

Žijem v minulosti?

Nie je to tak dávno, odkedy som sa rozhodol, že sa obmedzím, čo sa týka Internetu a sociálnych sietí. Pravdou je, že som, najmä na Instagrame, trávil veľmi veľa času a dokonca som si myslel, že som mal efektívny deň a veľa som sa dozvedel.

Začali však na mňa vyskakovať výzvy, kde influenceri skúšajú digitálny detox. To ma zaujalo a skúsil som ísť do toho tiež. Nakoniec toto moje rozhodnutie nebolo vôbec také náročné vzhľadom na narastajúce hate komentáre a celkovo propagáciu nenávisti na Internete. Aspoň taký mám v poslednom čase pocit.

Začal som tým, že som si vymazal aplikácie a hry, ktoré sa tvárili, že keď okamžite po došlej notifikácii danú aplikáciu/hru neotvorím, zrúti sa celý svet a všetci zomrieme. Dospelo to so mnou do takého bodu, že keď som bol vonku s kamarátmi, radšej som sa vyhovoril, že idem na WCko, kde som si mohol odklikať, čo mi prišlo. Totálna blbosť, ja viem.

Teraz mám v mobile len Instagram (ktorý mám však nastavený na obmedzenie 20 minút denne a potom sa sám vypne), Whatsapp, Tumblr, vstavané aplikácie, ktoré už v mobile boli a aplikácie, ktoré potrebujem kvôli jedlu, doprave, úprave fotiek, plánovaniu atď. a ešte zopár hier, ktoré nevyžadujú nonstop moju pozornosť a otvorím ich len vtedy, kedy ja sám chcem. Možno len Duolingo je také, že očakáva každodennú akciu z mojej strany, no aj to ma už pomaly prestáva baviť.

Dokonca som vymazal aj Messenger v domnení, že budem chodiť na Facebook z notebooku, ako za starých školských čias, kedy fičali tlačidlové mobily. Nestalo sa a na Facebook som sa odvtedy vôbec neprihlásil.

Odrazu som zistil, že mám akosi viac voľného času. Odrazu nedržím nonstop mobil v ruke. Odrazu nehladkám displej, nech mi dá viac informácií, lebo sa bojím, že o niečo prídem. Odrazu mi je úplne jedno, že nevidím, čo nové si influenceri kúpili, čo sa deje vo svete, alebo kam chodia moji spolužiaci, ktorých som roky nevidel, na dovolenky, či rodia ako jablone, alebo svadbujú.

Viac čítam knihy, viac píšem, viac sa venujem svojim záľubám.

FOMO je len v hlave. Čuduj sa svete, keď sa niečo veľké stane, aj bez sociálnych sietí sa to ku mne dostane. Prečo? Lebo na tých sociálnych sieťach visia iní, ktorí mi o tom povedia. Viac som sa preto začal báť, že prídem takto o život a zomriem prilepený o mobil. A toto isté sa snažím pomaly aplikovať aj v pracovnej rovine, ale o tom, keď tak v samostatnom príspevku.

Preto som tu, na tumblri. Na mieste, kde si môžem napísať čokoľvek a nikto ma nebude súdiť (aspoň taký mám zatiaľ dojem). Chýbalo mi takéto rozpisovanie sa zo svojich myšlienok ešte z čias, kedy som aktívne blogoval. Blogovanie mi bolo vždy srdcu blízke, a preto som sa rozhodol, že tomu dám šancu aj po čase. Dúfam, že mi to vydrží lebo tento typ sebavyjadrovania ma kedysi nútil hovoriť viac áno, aby bolo o čom písať.

Možno som sa vrátil o pätnásť rokov späť, ale zatiaľ ma to baví.

[moja--nesmrtelna]

Moja nesmrteľná - Kapitola 8

/toto je slovenský preklad my immortal, nie som autor tohto diela, len ho samozvane prekladám/

AP: prestante fľašovať ok! Ak to robíš tak si prep!

XXXXXXXXXXXXXXXXXXXXXX666XXXXXXXXXXXXXXXXXXXXXX

Všetci v triede zízali na mňa a Drako vstúpil do miestnosti aj keď bol nahý a začal ma žobrať aby som ho vzala späť. 

,,Eben, nie je to to čo si myslíš!” Drako kričal smutne. 

Moja kamarátka K'rvavá Mara Kováčová sa na mňa podhodnotene usmiala. Prehodila svoje dlhé po-pás-dlhé gotické čierne vlasy a otvorila jej karmínové oči ako krv na ktorích mala kontaktné šošovky. Mala blédú kožu na ktorej nosila biely mejkap. Hermijona bola unesené keď sa narodila. Jej pravý rodičia sú vampíry a jeden z nich je čarodejnica ale Voldemort zabil jej mamu a jej otec sa zasebevraždil pretože bol z toho depresovaný. Stále má z toho nočné mory a je s toho depresovaná a straší v nej. Taktiež sa zistilo že jej priezvijko je Kováčová a nie Grendžerová. (Pretože konvertovala na diabolizmus je v Slizoline a nie Chábromileto. )

,,Čo je to čo žiadaš, ty absurdný hlupák!” Snejp vravel nahnevane v jeho chladnom hlase ale ignorovala som ho. 

,,Vampír, nedokážem pochopiť že si ma podviedol s Drakom!” zakričala som naňho.

Všetci zhíkli.

Neviem prečo sa na mňa Eben tak hnevala. Išiel som von s Vampírom (som bi Eben je tiež) na chvíľku ale potom mi zlomil srdce. Dal mi kopačky lebo sa mu páčila Britni, sprostá prepkatá kurva. Teraz sme len dobrý kamaráti. Prešiel si strašními problémami , a teraz bol gotický. (Haha, ako keby som ja chodil von s prepkou.) 

,,Ale už nechodím s Drakom von!” povedal Vampír.

,Áno zasrane vpravo! Choď sa vyjebať, ty bastard!” Kričala som. Vybehla som z izby a do Zakázaného Lesa  kde som stratila svoje paninstvo Drakovy a potom vybuchla do plaču.

[berush01]

Bolo to šialené... keď sme vrátili naspäť do Puebla, spolu s Vinnetouom a mŕtvym Tujungou, jeho adoptívnym synom, sa Vinnetou skryl vo svojom príbytku. Nechcel vidieť nikoho.. A so mnou od chvíle kedy našiel svôjho syna mŕtveho na bojisku v pevnosti nepromluvil ani slovo... Ani len nemusel, bolo na ňom jasne vidieť že z jeho smrti obviňuje aj mňa. Hlavne mňa...

Dva dni som ho nevidel, nezúčastnil sa ani príprav na pohreb... Tretí deň už som nevydržal, a nekompromisno som vtrhol do jeho súkromia. A to čo som uvidel, ma takmer porazilo... Vinnetou, ten hrdý, vždy naprosto ovládajúci sa náčelník všech Apačov, sedel shrbený na lôžku, v očiach nezmerný smútok, bolesť, beznádej.. vlasy rozcuchané, skeľný pohľad, se stopami sľz na tvárach.. Ani len nepohnul svalom, keď som vstúpil. Zovrelo sa mi srdce, nad jeho stavom. Troma krokmi som bol pri ňom, pevne som ho objal, a bolo mi naprosto jedno že zvyklosti Apačov nedovoľovali, aby hrdý Apač projevil pred ostatnými svôj žal a slzy. On vedel že predomnou môže. Trvalo dlho, než bola posledná slza vyplakaná, a než sa prestalo jeho telo zúfalo otriasať plačom... A celý čas som mu hovoril:"Vinnetou, brat môj, odpusť mi.. toto som nechcel!! Nikdy bych ho vedomo neohrozil, musíš mi to veriť.." To už sme plakali obaja...

"Vinnetou, brat môj.. je čas. Musíš sa s ním ísť rozlúčiť.."

Zhlboka, pomalu sa nadýchol. Vstal a vodou z nádoby u okna si opláchol obličej. Zrazu to bol opäť vrchný náčelník všech Apačov. Hrdý, vzpriamený, s neproniknutelným výrazom. Pristúpil som k nemu, a mlčky naňho hľadel.

"Vinnetou ďakuje svôjmu bratovi.." Nič viac...

Smútok z jeho hlasu priam striekal, no pohľad mal jasný, a ruky ktoré mi podal, pevné.

Celý pohrebný obrad a nasledujúci slavnosť na počesť jeho adoptívneho syna na sebe ako náčelník nedal znať vôbec nič, aj keď to bola preňho posledná príležitosť dať najavo čo cíti, vyjadriť svôj nezmerný smútok... Videl som na ňom ako trpí. Sám.. Po pohrebe a slavnosti som ho vyhledal, a odviedol ho naspäť do Puebla. Už po ceste som cítil, ako sa trasie. Bol so silami v koncoch, no nehodlal pred bojovníkmi ukázať čo len zrnko žiaľu a smútku. To som mohol vidieť len ja..

Zaistil som dvere, a pak sa s Vinnetouom posadil na lôžko. Sedeli sme ruku v ruke, spolu... potme.. a pak sa na mňa pozrel, v očiach nevyslovený dotaz.

Celý sa chvel, a keď som mu siahol na líce, bolo mi jasné prečo. Telo mu zachvátila horúčava. Nebolo divu, za posledné tri dni bol vyčerpaný. Donútil som ho ľahnúť si, a privinul ho k sebe. S tichým vzlykom sa ku mne pritiahol, ako by sa potreboval uistiť, že žijem, že som skutočný...

"Šarli, povedz mi.. prečo? Prečo ma všetci čo milujem opúšťajú...???"

"Ach.. láska moja, takto nesmieš premýšľať.. veď ja som tu stále. S tebou, vedľa teba, pre teba.."

Zaťal ruky do mojej loveckej košele, v poslednom záchvevu smútku a neistoty, a pak sa ma smutne, ale pevne a jednoducho opýtal:

"Šarli, môžme sa milovať? Potrebujem ťa, láska."

Pevnejšie som si ho k sebe privinul, a zvyšok noci venoval svôjmu Vinnetouovi...

[spotsupstuff]

DIVOKEJ ZÁPAD NEEE DFRHZHTHZH nemám nejmenší tušení co "šerblom" je. A to víš, že kdybych byl třeba Moravák tak bychom si rozuměli o něco líp, ale kde je v tom ta sranda když takhle od tebe eventuálně chytnu fráze a slovíčka, za která mě kámoši zkusí zabít FTBZHTHZH

není žádné škaredé slovo kvůli kterému bych peskoval - a obzvlášť v tomto případě! Upřímně dlouho dobu pro mě Suns existoval v mojí hlavě pouze jako kartonový výstřižek v reálné velikosti, který má Pebbles v rohu svojí místnosti (Oh Suns We're really in it now) a tys mě donutila se nad nimi trochu zamyslet.

No kokot sedí. Nejsou špatný člověk, to každopádně, jsou ustaraní a dost se zajímají o následky celé té situace, jak s Pebbles tak s Spearmastrem, ale právě - situace kterou oni způsobili jejich velmi špatným odhadem (již v první komunikaci přiznali, že si mohl ublížit! Oni to věděli doprdele!) a celé mi to připadá jak poprvé co je ovlivnili důsledky jejich vlastních chyb. Jakoby předtím měli buď z prdele kliku nebo, což spíš, jejich chyby je osobně neovlivnily. Jako například jejich předchozí slimáčci. SM byli číslo 7, co ostatní? K nim určitě neměli takový vztah. <- moc myšlenek na to, že je 11 večer. Daly by se najít paralely mezi Suns a SM jakožto vytvořené organismy, jež měly sloužit k danému účelu, ale oba dva jsou víc než to a kde to možná Prastaří neviděli, Suns to možná u SM vidí. Atd atd

Strýček Pebbles je tvůj standartní příbuzný. Překousl by nás jak hada, vyhrožoval by tím dost často. Měl by lepší chvíle tu a tam a jinak? Přístup mrzuté čivavy.

Ooo neeeee ta teta co za ní jedeš na svátky a přijedeš zpátky napůl v kómatu protože "vždyť ty skoro nic nejíš! Dej si ještě trochu!"

český yeehaw v mojom inboxe..... ty PASKUDA mne nadávaš do ovplyvňovaní slovníčka a potom na mňa vytiahneš niečo také ako "z prdele kliku", "mrzutá čivava" a "peskovanie" v tej Istej správe GSJDLKCMKLMKLC toto nie je féééér... hovadoooooooo ale pravda pravda! rozumieme si akurát a ak sa Trošénku gramaticky ovplyníme, tak, no... ;) budze sranda. veľa šťastia v boji proti kamarátom, držím palce vojáčku GKDSLCKLM

NO TAK ZA A.) SOM VEĽMI POCTENÁ ŽE SOM TI... NEVEM, POMOHLA SA TROŠKU NAD NIMI ZADÚMAŤ a za b.) do rici ja som bola na tom tak rovnako JGLSKDJL Suns je taký... Otáznik.... doslova som kápla na to ako ich chcem mať až potom čo mi Shkika ukázala jednu pesničku- The Mind Electric od Chonny Jasha? to je Spotto™ Suns Charakterizácia Pesnička číslo Jedna

ooooooch, zaujímavé myšlienky!! tieto mne osobne nikdy veľmi nenapadli- to že nie sú známi s následkami zo svojich vlastných skutkou je Tak dobrý vibe check. a tiež to že to priznali NSHovy hneď v prvom vysielaní.... buď si to neskôr uvedomili sami od seba alebo možno ba aj vážne varovali Pebsa aby si dával pozor keď mu to pôvodne poslali. hmm... jeden by mohol povedať, že k tomu faktu že boli tupý (nerozmýšľali nadtým veľmi), mali aj možno príliš veľkú vieru v Pebblesovej schopnosti zachovať chladnú hlavu. aha, no tak teraz som zrazu pochopila väčšinu fandomu GDJSKLCMLDKS ale joj hej- všetky paraleli medzi Sunsom a Spearom? fantastikoš. 10/10. vždy je to sranda keď iterátori majú nejakú tú paralelu so svojimi potvorkami oh! to mi pripomína- dlho som nebola na Ao3 takže neviem kde to aktuálne je, ale čítal si už Assembly? je to bombasticky napísané a práve tieto paraleli medzi Sunsom a Spearom sa tam ukážu veľmi silno v jednej kapitole v krásnom detaili. doporučujem!

prístup mrzutej čivavy sa dá nalepiť na Pebsa v hocijakej situácií, úprimne... blázon......

OUHRHHG,,, teraz si tak predstavujem Vianoce s Moon ako kuchárkou- kúpia si kapra, hodia ho do vane a potom keď Príde Čas tak ho holka zabije jedným karate chopom do zátylku akoby nič a úsmevom GJSDKCSDMKL a NSH tam za ňou s kapustou:

[zakazanestrany]

Malý vesmír v raji

Keď máš dvadsať a niečo, tak si musíš odpustiť inak nikdy nedospeješ. Prijať to, čo bolo a prestať sa s tým identifikovať. Je na čase vytvoriť si vlastnú identitu a nie živiť minulosť. 

Rada sedím u seba v kancli a len tak pozerám na zamračenú Bratislavu - malý vesmír. Budova, kde robím je aktuálne diapazón komunizmu, ktorý je miestami elegantne prerobený na haló volá vám rok 2007 a chce svoje šedé koberce naspäť. Nevadí, v tomto nie som náročná.Vlastne mať samostatný office je celkom oslobodzujúca vec, môžem v ňom spať, plakať, prípadne nerušene rozmýšľať nad rozhovormi s mojimi kamoškami. 

Tým, že je Bratislava malá, tak každý pozná každého. Malý vesmír. Posledných x chlapov, ktorých som riešila zákonite poznal niekto z môjho okolia. Je to lepšie ako rating na wolte, dopredu človek vie, aký garbág ide jesť ale proste fastfood si ani ja stále neviem odpustiť. Také hranolky z mcdrivu o 2:15 ráno v tomto kontexte dávajú nový zmysel. Dopredu viem, že mi z toho bude zle, že sa ani poriadne nenajem, nevyspím a že moja pečeň mi na druhý deň dá bitch slap vo forme krásnych fialových kruhov pod očami. Ale pomôžem si, keď mám rada dobrodrúžstvo? Cez deň jeptiška, večer márnotratná dcéra. Niekto tomu hovorí manická depresia, ja čajdy rajdy. 

Vlastne každý z nás hľadá hĺku, len ja si ju miestami zamieňam za temnotu, choas a ketamín. Dostane ma to síce do zvláštných zákutí mojej identity, niekedy až integrity, avšak zatiaľ neviem inak. Snažím si pripomínať si, že keď hľadám lásku svojho života, tak ju nemám hľadať na drogách. Pretože tam sa ľahko zotrie hranica medzi realitou a snom, zostane len opar halucinácie. Veľmi chutnej a už potom nechcem inak. 

Sociálne siete nám dopomáhajú k šíreniu našej povesti, nechcem vedieť koľkokrát bolo preprané moje meno v nejakom groupchate. A nechcem vedieť ani môj rating na tinder wolte, podľa mňa by som bola spicy. 

Leto je ideálna príležitosť na sedávanie na múriku a ohováranie všetkých možných nočných eskapád. Vďaka bohu za kamošky, keď môžem niekomu bez hanby povedať nad kým masturbujem alebo s kým by som ten sex už nezopakovala, tak sa pocit hanby radikálne zmenšuje. Minimálne viem, že som prijatá aj za tie moje temné stránky, ktoré som doteraz nikomu neukazovala. Bordel a špina v raji. 

Milujem tu sedieť v tichu, rozmýšľam aj nad tým, že opäť začnem praktikovať to, že si dám na skoro celý deň letový režim. Stratím kontrolu nad tým, či vôbec na mňa niekto myslí, keď na mňa nereaguje na sociálnych sieťach alebo budem len v tichu sedieť s vlastným podcastom v hlave, ktorý ti sem budem zapisovať. Ale kludne reaguj a povedz mi, čo si o tom myslíš a či to máš rovnako. 

Posledných 5 rokov riešim tému prečo sa neviem zamilovať, akoby moje srdce zostalo hladké ako z kameňa. Nešlo do neho spraviť žiaden zárez. Ja samozrejme furt musím niečo robiť a niekoho riešiť, tak za tých 5 rokov som sa už mala pomaly brať, podľa mňa aj dvakrát, keby nešpekulujem.  Dobre, že sa tak nestalo, lebo by som podľa mňa na antidepresívach rozmýšľala ako skočiť z okna prípadne sa spochybňovala hodiny nad tým, že či nie som lezba alebo by ma chytila taká popôrodná depresia, že by som ublížila sebe aj dieťaťu, lebo by som bola zbabelá čeliť realite, že žijem s niekým, kde tú blízkosť neviem vytvoriť. Ani keby sa sebemenšie snažím, pocit viny z vlastnej neschopnosti milovať ma roky prenasleduje, ako nedeľná úzkosť z toho, že ráno je pondelok.

Okrem tejto depky som začala redukovať moju hoe fázu len na mužov, s ktorými som mala orgazmus. Číslo sa zredukovalo o cca 60 percent ale stále sa zo seba necítim lepšie. Pred 5 rokmi som k sebe pustila totálneho magora a roky som nečelila tomu, že vlastne nie som prenesená cez tento vzťah. Samozrejme takého o ktorom som stále počúvala od mojej matky, že prečo chodím s takým kokotom a prečo ho milujem. Nemyslím si, že sa dá odpovedať na otázku prečo niekoho milujeme, vtedy zapojíme racio a to skutočné chcie sa len snažíme vyrobiť.  

Pomaly pri každom ex som myslela na neho alebo skôr na jeho idealizáciu. Viem, že som už inde a už ani nad ním nemasturbujem, avšak po tomto zážitku som zdá sa uzavrela svoje srdce do vákuovej komory, kde nebolo možné spraviť ani jeden zárez. 

Nepúšťala som k sebe ani priateľov ani ostatných ľudí, vytvorila som okolo seba akúsi nepriepustnú membránu. Nikto nemohol nič vidieť. Teraz tu sedím o 22:23 na múriku so Sašou a Palim a bavíme sa o tom, s kým z davu pred nami sme spali. Bratislava je malý vesmír, v istom bode človek začne rozmýšľať, čo sa pozdraviť alebo nie. Povedať ahoj? Dobrý deň? a čakať odpoveď “ahoj, poznáme sa?” Prípadne trápne dobrý deň naspäť a rád by som zaplatil. Aj s 20 centovým tringeltom, kedy pocitíš cenu vlastnej sebaúcty. Aj 50cent bol na tom lepšie. 

Sem tam príde myšlienka, že musel ma zrovna vidieť v teplákoch s mastnými vlasmi, ako vyhadzujem smeti. To je preklatie bývania v starom meste. Každý roh má svoju špinu a príbeh. Ale to je to, čo malému vesmíru dodáva jeho charakter. 

[slavicbee]

Práve som videla ďalší tumblr príspevok kde prispievateľ v dobrej viere hovorí, že je vždy lepšie pirátovať médiá korporácii; veci ako Disney a Netflix filmy, triple A hry a podobne. Ja sama som za pirátstvo, ale zamyslela som sa nad faktom že filmy a seriály na podobných streamovacích platformách majú často úžasnú funkciu, ktorú pirátske stránky málokedy pravidelne uplatňujú, a to je dabing/titulky v cudzích jazykoch*. Ako študentka menšieho cudzieho jazyka (fínčiny) je táto funkcia pre mňa osožná. :(

*Existujú stránky štýlu kukajto a svetserialov** aj v zahraničí, no zo skúsenosti viem že ich viete využiť iba v ich domovskej krajine. Nemôžem si dovoliť kvalitnú VPNku, takže mi zostávajú limitované možnosti ako ku ním dostať prístup.

** A to ani nehovorím o tom, že aj tieto dve stránku majú často obrovskú tendenciu ponúkať iba český dabing alebo titulky, pričom pri niektorých médiách dobre viem, že Slovenský dabing existuje. :D

[reshiiii]

KAM SA ÍSŤ SPÁLIŤ NA HRAD ČI FESTIVAL

Polovica sezóny za nami, makám na fesťákoch ako fretka, ale spraviť o nich post mi napadlo až teraz, alebo - historické a nie tak celkom historické festivaly a dni na Slovensku (lebo v Česku je toho habadej, kukni tu alebo tu či tu). Prosím vás, toto je len taká chuťovka, je toho omnoho viac, tak sa nebojte hupnúť na net, stýko Gogoľ určite pomôže, aj fb.

ŠERMIARI V STAREJ RADNICI

Bratislava, Múzeum mesta Bratislavy, Radničná

vstup zdarma, 26.7, 9.8 a 23.8, všetky od 18:30 do 19:30

SHŠ Manu Forti

Ukážky historického šermu, predstavenie chladných i palných zbraní, hry pre deti a detektívka!

PO STOPÁCH KORUNOVÁCIÍ

Bratislava, Rudyanovo námestie pred katedrálou (prehliadka pokračuje trasou na hrad)

zdarma, 30.7 od 10:30 do 12:00

Prehliadka, tvorí súčasť Bratislavských korunovačných dní

DANUVIANA ALACRIS alebo Replika rímskej lode prichádza do Bratislavy!

Bratislava, hrad Devín

zdarma, 5.8 o 15:00

Mestský ústav ochrany pamiatok v Bratislave

Na Devín pripluje neskoroantická rímska loď Danuviana Alacris - Živý Dunaj. Súčasť medzinárodného projektu Living Danube Limes. Loď začala svoju tri a pol mesačnú dunajskú plavbu už v júli, a teraz sa zastaví aj v Bratislave!

RYTIERI NA DEVÍNE

Bratislava, hrad Devín

5€ zľavnené/10€ základné/20€ rodinné vstupné, 6.8 od 10:00 od 19:00

Rytieri na Devíne, Peter Koza

Landsknechti, dobové tance, rytiersky turnaj, jazda, ale hlavne recitál renesančnej hudby a poézie v podaní šermiarskeho majstra Petra Kozu. Nie, vážne, už len kvôli nemu sa vám tam oplatí ísť. Dedulo by mal prednášať, alebo aspoň narozprávať rozprávky. a zasa sa s ním uvidím až majd

Plus, lístok platí na celý areál hradu a jeho expozície! Iba psíka tam neberte, leda by bol vodiaci.

KRÁSNOHORSKÉ HRADNÉ HRY

Krásnohorské podhradie

(online) predpredaj 6€, na mieste 10€, 6.8

Terra Incognita, Tri ruže

Rytieri, jazda, bábkové divadlo, lukostreľba (aj kuše budú), a hlavne dobové stanové mestečko a hudba! už roky sa sem snažím dostať ale zasa robím inde

DIVADELNÉ ŠERMOHRANIE

hrad Červený kameň

dieťa 8€/ dospelý 12€/ rodinný (2+2) 32€, 20.8 od 11:00

Divadlo Havran, SHŠ Corvus Arma, Sokoliarsky dvor Astur

Divadlo, šerm a dravci! Lístok síce neplatí na hrad, ale prudko odporúčam aspoň malý okruh, ak si na to nájdete čas.

FESTIVAL ZABUDNUTÝCH REMESIEL

Smolenický zámok

27.-28.8 od 10:00

OZ Schatmansdorf

Poviem vám to priamo a bez mučenia - za mňa je toto zlatý klinec sezóny. Otvorené tábory, ochotní účinkujúci, hry, tance, kuchyňa, remeslá, hudba... a takmer všetko z toho vás nechajú vyskúšať! Hoci tu robím, neviem aký bude vstup (doplním, keď budem vedieť), kto každý bude vystupovať a tak. Ale viem, že atmosféra bude úžasná, hoci sme sa po rokoch museli presunúť z Červeného kameňa do Smoleníc. Tak nás príďte pozrieť, možno sa vám ušťastí a koštnete si Hypokras či Biskupské, ovoniate voskové sviečky, či schrupnete v jurte. Alebo o mňa zakopnete, kto vie☀️

a teraz kúsok jesennej romantiky:

BITKA O BRATISLAVU

Bratislava, Sad Janka Kráľa

vstup zadara (v Sade zvykne byť), 1.10 od 10:00-19:00

Manu Forti

Rekonštrukcia vojenského stretu, tábor, prehliadka regimentu, obliehanie...proste mňamka.

Inak kuknite aj na akcie Agentúry Hector (napr. Rotenstein), ŠDS Argyll (Bratislava), OZ Schatmansdorf a Sokoliarsky dvor Astur (Červený Kameň), Milites Nobiles a Satyros (Nitra) a tak<3

[byeolttagiii]

Čo keď ani toto nie je láska? Hladám nekonečné odpovede čo je pre mňa láska. Či ju moc neidealizujem alebo či ju moc nepodceňujem. Či keby aj sme spolu, či vieme pochopiť lásku toho druhého alebo na tom proste pohoríme.

Či to vlastne niekedy bude fungovať so mnou a s láskou.

[estellemareckova]

ešte stále mám pocit, že som tu na prázdninách a len odrátavam dni, kedy sa do Írska vrátim.

všetko je to v akomsi snovom opare, pristihnem sa pri spomienke a vravím si, je naozaj moja? príde mi to nehmatateľné, akoby Wexford, Saltmills, Kate, Liam, R, Stevo a ostatné nikdy nebolo - že si každý deň čítam listy na rozlúčku, krémujem odreté kolená od útesov, niekedy mám pocit že sa mi sype piesok z vačkov bundy ktorý som večne so sebou nosila domov.

zostala tam moja prezývka a s ňou aj polka mňa.

raz sa po teba vrátim, Selkie