#Techdeath metal

[idiotcoward]

Gorguts - Colored Sands

As far as I am concerned, Death Metal doesn't get much better then the albums Obscura and Colored Sands, both by Gorguts. There's a genuine chance that I may have to consider Gorguts the greatest Death Metal band of all time because every single one of their albums, is borderline impossible for me to criticize. There aren't really elements here that don't work. The riffs here are those classic dissonant almost literally metallic or industrial Gorguts riffs that slam with the bass right in the bank almost ass if the bass is forcing the guitar track down your throat. On top of that these fucking vocals are soooo God damn powerful. The solos are some of the most technically complex and perfectly executed out there. There are definitely solos that are faster, but so many of those feel more like button mashing up and down the scale for the sake of speed than they do genuinely composed solos meant to go along with the song. In the case of Colored Sands, however, the impressiveness comes more from the complexity of composition and the technical knowledge the performance (ie the way you move your hands on the guitar in a challenging or difficult way on the guitar) then from simply the pure speed of the playing. Overall this is perfect 10/10. Listen to it dumbass.

[happymetalgirl]

Nile - The Underworld Awaits Us All

In the vein of technical death metal that Nile have occupied since their debut and flourished in since at least Annihilation of the Wicked, they have remained a consistently reliable force and probably my personal favorite group within that category, balancing impressive technicality with grandiose brutality. The departure of Dallas Toller-Wade, who had become a pillar of Nile's sound by that point, surprised and worried me and at least a few other fans, but the band's emphatic return to form on 2019's Vile Nilotic Rites with new guitarist Brian Kingsland's strong vocal delivery at the forefront showed that they were far from out for the count yet. They took their time with that album, and they took their time again with their 10th and most recent full-length album here, The Underworld Awaits Us All, which follows another personnel change as the group trade bassists yet again and add third guitarist Zach Jeter to the mix. A third guitarist! in Nile! Of all the bands for whom such a move is completely unnecessary and gratuitous, yet also so fucking awesome, Nile has got to be the most apt to fit that super-specific description. With three guitars on board, three vocalists in the mix, and nearly five years in the making, The Underworld Awaits Us All is a record that pushes further along a plateau (though an incredibly high plateau) of diminishing returns at the height of what Nile's favored style of technical death metal can accomplish. Like a dash of pepper into an already-complex and multi-layered soup, more guitars and more vocals layered onto a Nile project really does only serve as a relatively marginal increase in flavor and intensity. Nile have done more with less, however, utilizing dynamism rather than marginal increases in gratuitous extremity, as exemplified on records like Annihilation of the Wicked and Those Whom the Gods Detest, extreme and highly technical albums as well, but albums on which the extremity and technicality was harnessed and directed to serve a greater compositional end rather than its own. This is not to say that there aren't tasty hooks and nasty riffs abound or that the technicality is of a grossly masturbatory nature on the album, but I would say that the approach is redundant and very much feels like Nile retreading very heavily tread ground. They have their niche, and they are certainly reliable in producing the type of death metal anyone should come to expect from them, but I think this album, with the addition of more guitar parts, more growls, more wailing background vocals and choirs, more excessive instrumental layering, and just more of everything shows that Nile have realistically expanded their style to its limits, as the novelty of these new-ish elements proves to be window-dressing on an impressive but otherwise somewhat undercooked and rather unadventurous effort.

7/10

[techitytechtech]

Inanimate Existence - Buried Beneath scars (2022)

[amouramaryllis]

Calamus will animate but I fuckin' won't

[bestangelofall]

I've seen some "Jason wouldn't listen to death metal" posts around, and if we're talking about the more traditional death metal or stuff that's more on the side of techdeath, I agree. I can't see Jason putting on, idk, Beyond Creation or Chthe'ilist or even Death to listen to.

Now, if we're talking about melodeath, death-adjacent or death metal mixed with prog (bands like Persefone or Black Crown Initiate (or Opeth, obviously)), that I think he'd listen to. Those are all subgenres that are very bombastic, emotional and dramatic. Like, look me in the eyes and tell me he wouldn't also be into the concept of albums like Still Life and My Arms, Your Hearse.

That's not to mention death/doom (Paradise Lost!!!!!!) and the entire 00's gothic* metal era which also had lots of death metal influence.

*since "gothic" metal is a controversial term, what I mean by it is bands like (early) Tristania, (early) Sirenia, Trail of Tears, Theatre of Tragedy, (very early) Within Temptation, etc.

[bobodupla]

Top Albumy 2023

Je koniec decembra začiatok januára, čas povedať svetu o tom ako veľmi zle na tom môj vkus je. Ale nie je. To je len suchý, sebakritický humor. Tento rok bol podľa mňa skvelý čo sa metalu týka a zostaviť nejaký rebríček nebola jednoduchá záležitosť.

Všeobecne si myslím, že na tom bol tento rok najlepšie death metal. Rozmanitosť a smery, ktorými sa vidal v roku 2023 boli zaujímavé a ponúkli úžasný bufet smrti. Prvé miesto v mojom rebríčku si však death metal neodniesol. Tvorí presnú polovicu TOP10ky. A to je celkom dosť.

Zvyšok dopĺňajú nedeath metalové žánre, žiadny však nie je tak úplne mimo ako minulý rok, keď sa na prvom mieste umiestnil album Close od talianskych doomerov Messa. Kto tento rok vyhral preteky o pomyslený pohár? Začneme od spodku s poslednou 15kou.

30 Aegrus - Invoking the Abysmal Night (black metal, Fínsko)

29 Neurectomy - Overwrought (brutal techdeath, USA)

28 Cryptworm - Oozing Radioactive Vomition (death metal, UK)

27 Sühnopfer - Nous sommes d'hier (meloblack, Francúzsko)

26 Smallpox Aroma - Festering Embryos of Logical Corruption (goregrind, Thajsko)

25 Hellcrash - Demonic Assassinatiön (blackened speed, Taliansko)

24 Ulthar - Anthronomicon (blackdeath, USA)

23 Dying Fetus - Make Them Beg for Dead (brutal death metal, USA)

22 Karras - We Poison Their Young (powerviolence, Francúzsko)

21 Cirith Ungol - Dark Parade (epic doom, USA)

20 Eternal Rot - Moribound (death metal, Poľsko)

19 Stortregn - Finitude (blackdeath, Švajčiarsko)

18 Jarhead Fertilizer - Carceral Warfare (death metal, USA)

17 Hot Graves - Plaguewielder (thrash, death, groove, fun, USA)

16 Serpent of Old - Ensemble Under the Dark Sun (blackdeath, Turecko)

Zoradiť tieto albumy bol nadľudský výkon. Všetky sú excelentné a rozdeľujú ich len malilinké detaily. Nemôžem však nechať všetko na mieste číslo 16, takže tak. Poďme teraz na 5 honorable mentions, alebo teda čestné uznania za zásluhy tento rok.

15 Dryad - The Abyssal Plain (black metal, USA) BC

Ak chcete ochutnať ako asi chutí peklo, ktoré zároveň nie je karikatúrou Danteho diela, tak si pustite Dryad. Strašidelná, ponurá a moderná atmosféra.

14 Nothingness - Supraliminal (death metal, USA) BC

Zároveň aj víťaz kategórie prekvapenie roka a obal albumu roka. Nekompromisný death z Minnesoty, plný chytľavých riffov a prekvapivých melódií.

13 Vanishing Kids - Miracle of Death (doom, USA) BC

Doom metal s nádychom 80s a gothic rocku. Jedinečný zvukový zážitok, krásny a ponurý ženský vokál so všadeprítomnými, ale nevtieravými varhanmi.

12 Mortuary Drape - Black Mirror (blackdeath, Taliansko) BC

Žijúce legendy žánru sa vrátili po deviatich rokoch s albumom, ktorý každého kopne do zadku. Exkluzívna basa, ktorá nastavuje tón celému albumu.

11 Ascended Dead - Evenfall of the Apocalypse (death metal, USA) BC

Beštiálny death metal. 41 minút dlhý útok na vaše zvukovody, popretkávaný majstrovskými riffmi a sólami.

Top 10

Rebríček ako taký mi trvalo zoradiť celkom dlho. Rok 2023 bol prekvapivo plný kvalitného materiálu a vyberať bolo z čoho.

10. Ulthar - Helionomicon (blackdeath, USA) BC

Ulthar je jednou z tých kapiel, ktoré si nerobia ťažkú hlavu s tým čo sa má a čo nie. Za prvé je ich verzia blackdeathu nepopísateľná (posnažím sa) a za druhé vydali naraz dva albumy. Anthronomicon sa umiestnil na 24. mieste a bol to vlastne taký tradičný album v zmysle, že obsahoval viac ako dve skladby. Helionomicon je pre mňa jednoznačne lepším albumom. Dve 20+ minútové skladby nesú v sebe všetko čo Ulthar potrebujú poslucháčovi predviesť. Kozmický útlak prenesený na poslucháča formou dlhých kompozícií a uletených nápadov. Takto si predstavujem black metal, keby ho nahrali mimozemšťania a nie ľudia.

9. Torture Rack - Primeval Onslaught (death metal, USA) BC

Keby každá kapela naprieč žánrami robila veci tak ako Torture Rack už dávno by sme mali interstelárny cestovný ruch, svetový mier a vrecká na dámskych nohaviciach. Pretože Torture Rack sa s ničím neserie. Primeval Onslaught má niečo cez 26 minút no aj tak je tam 10 skvelých skladieb. 26 minút plných s ničím sa nebabrajúceho death metalu. Basa je hlavný nástroj smrti na tomto skvelom albume a každá skladba je rýchly sled udalostí po ktorých zostávajú len krvavé telá. Žiadne intrá, žiadne zložité kompozície, len jednoduchý, úderný a rýchly death metal. Tak ako to má byť.

8. Moonlight Sorcery - Horned Lord of the Thorned Castle (meloblack, Fínsko) BC

Melodický black metal. To môže často byť pasca. Častokrát sa za tým skrýva len black metal s nejakými klávesami pridanými ako nálepka na knihu, ktorá vás láka na to pozrieť si zfilmovanú podobu. Moonlight Sorcery je niekde inde. Rovnako ľahko by sa dali zaškatuľkovať aj ako extrémny power metal. Pretože toto je najmelodickejší, najdivokejší, najgýčovejší, najnačančanejší black metal aký som počul. Jedna vypaľovačka za druhou, Moonlight Sorcery nahrali album, ktorý má tendenciu sa časom len zlepšovať.

7. Thy Catafalque - Alföld (avantgarde metal, Maďarsko) BC

Keď sa povie metal, asi nie každý si predstaví nekonečné horizonty rozľahlej puszty u našich južných susedov. Thy Catafalque je klenotom maďarskej hudobnej scény. 26 rokov už Tamás Kátai produkuje avantgardnú a tvrdú muziku a tento rok vyprodukoval jeden z mojich najhranejších albumov. Thy Catafalque v podstate vždy robil zaujímavú muziku, ale vždy mi tam niečo chýbalo, niečo čo by ma ťahalo k albumom späť. To sa zmenilo pri Alföld. Album je tvrdší ako zvyčajne, má neočakávanú hrubosť, ktorú excelentne strieda s krásnou jemnosťou a folkovými náznakmi. Nie nadarmo je toto asi najobľúbenejší album môjho päť ročného syna. Vždy sa teším ako v aute zahlási: "Ocko, ja chcem tú tetu čo spieva po maďarsky" ako povel na pustenie skladby "Alföld".

6. Hellripper - Warlocks Grim & Withered Hags (blackened speed, Škótsko) BC

Relatívne mladý žáner, ktorý však svojou tradíciou siaha v podstate do začiatkov metalu ako takého. Blackened speed, alebo blackened thrash je žáner, ktorý nadv��zuje na krátke obdobie pred vznikom 2nd wave black metalu. Na skupiny ako Venom, Bathory. Na neviazanú zábavu, plnú riffov a sól a prihlúplych textov o diablovi a kozách (zvieratách). Hellripper je zavedenou značkou v tomto malom mikrokozme (haha mikrokoza) a v poradí už tretí štúdiový album je podľa mňa aj doteraz najlepším. Už to nie je len obyčajný pocta legendám a zámienka na nahranie jednoduchého a zábavného albumu. Warlocks je solídny metal s vlastnými črtami a hlbšími úmyslami ako u niektorých súputníkov. James McBain ako jediný člen tejto "skupiny" napísal naozaj skvelý album a povzniesol blackened speed na viac ako len poctu jeho vzorom. Tento album bude slúžiť ako predloha budúcim generáciám metalových hudobníkov.

5. Malokarpatan - Vertumnus Caesar (black/heavy metal, Slovensko) BC

Slovenská metalová scéna potrebovala dobrú kapelu ako soľ. V roku 2015 túto soľnú dieru zaplnil Malokarpatan. Ich zmeska black metalu a heavy metalu v štýle Mercyful Fate krížených so starým Bathory si okamžite s vydaním prvého albumu Stridžie Dni získala fanúšikov po celom svete. Vertumnus Caesar je v poradí štvrtá platňa a ako je pri Malokarpatan zvykom, každý album je iný. Tentokrát je album ladený viac do heavy metalu a Malokarpatan pridali viac na produkcii a na klávesoch. Nič to však nemení na tom, že je to stále ešte ten istý dravý a temný Malokarpatan ako ho poznáme. Nekonečné riffy a umné sóla ma držali vždy v strehu a každým ďalším počutím tohto albumu som v ňom našiel nové miesta do ktorých sa mohla moja myseľ spokojne uložiť.

4. Autopsy - Ashes, Organs, Blood and Crypts (death metal, USA) BC

Čo by to bol za Bobov rebríček bez Autopsy? Aj keby znovu vydali Shitfun tak by boli v TOP10. Autopsy je legenda death metalu a momentálne asi najlepšia stará formácia vydávajúca nové albumy. Ashes je ešte lepší album ako minulorčný, výborný Morbidity Triumphant . Reifertove vokály sú ešte šialenejšie ako zvyčajne, dosť často sa objavujú v nevídaných výškach. Duo Coralles/Cutler sa predbieha v tom, kto zahrá lepší riff a kto to potom zaklincuje šťavnatejším sólom. Úplne najlepšie je na tom najnovší člen, basák Greg Wilkinson. Ten sa už podieľal aj na minuloročnom albume, ale až na Ashes je jeho hra na basu oveľa viac zreteľná a prekvapivo "sabbathovská". A to celému albumu len prospelo. Last.fm mi na konci roka povedalo, že toto bol jednoznačne môj najhranejší album a to právom.

3. Horrendous - Ontological Mysterium (death metal, USA) BC

Horrendous je skupina s ktorou mám komplikovaný vzťah. Niežeby ich doterajšie albumy nestáli za nič, ale nikdy mi to s nimi neklaplo natoľko, aby som sa k ním často vracal. Ontological Mysterium je však konečne výnimka. Z albumu cítiť takú radosť, že sa vždy nevedomky začnem pri tom usmievať ako úplný kretén. Majstrovsky poskladané skladby, poprepletané neuveriteľnými kúskami na gitarách a cválajúca basa, ktorá pľundruje všetko okolo. Horrendous nahrali skvelý album, ktorý podľa mňa zlepšil ich tvorbu o niekoľko levelov. Vždy, keď počujem začiatok skladby "Neon Leviathan" a ten neskutočný basový groove, mám chuť si vyzliecť tričko a chlastať pivo. A skákať. Ale keďže som už starý mileniál, tak si musím vystačiť aj so svojím priblblým úsmevom.

2. Tomb Mold - The Enduring Spirit (death metal, Kanada) BC

Správa o tom, že Tomb Mold idú vydať nový album prišla ako blesk z jasného neba. A prišla asi tak dva týždne pred skutočným vydaním albumu? Absolútna pecka, ale aj trochu strach z tak nečakanej udalosti. Tomb Mold sú momentálne jednou z najospevovanejších death metalových skupín a nový album znamená tvrdú kritiku. Hneď po prvom vypočutí mi bolo jasné, že tu sa nič strašné nedeje. Naopak, toto bol kandidát na prvú trojku hneď zo začiatku. The Enduring Spirit nie je obyčajný album. Je to niečo, čo sa dá najlepšie opísať ako "krásny death metal". Je tu cítiť veľký vplyv Dream Unending a nie je to na škodu. Krásne melodické pasáže sa pokojne vlievajú to divokej rieky premysleného death metalu a miešajú sa do až priam exotického zážitku. Tomb Mold povzniesli svoje remeslo do enormných výšin a každý ďalší ich album sa bude musieť porovnávať s úspechom The Enduring Spirit.

Spirit Possession - Of The Sign... (black metal, USA) BC

Priznám sa, že som o Spirit Possession doteraz nepočul. A keď som prvýkrát počul Of The Sign... tak som mal pocit, že som sa dostal do dadaistickej nočnej mory v ktorej úraduje schizofrénia. Takýto black metal je o to zaujímavejší, že vie navodiť ozaj strašidelnú atmosféru a nemusí sa pri tom jednať o zle nahrané demo nahrávky z nórskych lesov. Spirit Possession sa pohybujú v niekoľkých rovinách zároveň, občas sa jeden, alebo druhý člen presunie do druhej, alebo všetko existuje všade a zároveň. Zvukovo je toto jeden z najnápaditejších albumov posledných rokov, poslucháča necháva v nemom úžase (alebo hrôze, voľba je na poslucháčovi). Of The Sign... nie je ľahko stráviteľná muzika. Je to atak na všetky emócie, úmyselný a premyslený. Gitary vychádzajúce zo všetkých dimenzií podporené zhrýzavým vokálom a podčiarknuté gniavivou atmosférou nenechajú nikoho odtrhnúť uši od reprákov. Spirit Possession vydali album tak strašne strašidelný, že si proste zaslúžili to prvé miesto.

[blogapart3bis]

Stortregn: Finitude

Aujourd'hui sur Blog à part – Stortregn: Finitude Stortregn est un groupe auquel je m’étais promis de m’intéresser depuis un moment. La sortie de Finitude, est enfin l’occasion de tenir cette promesse. #BlackenedDeathMetal #TechDeath

Stortregn est un groupe auquel je m’étais promis de m’intéresser depuis un moment – depuis leur prestation au Crabcore Fest 2021, pour être précis. La sortie de leur nouvel album, Finitude, est enfin l’occasion de tenir cette promesse. Stortregn est une formation genevoise, active depuis près de vingt ans. Elle a gagné une aura internationale avec son blackened death-metal qui, sur ce nouvel…

[idiotcoward]

Suffocation - Breeding the Spawn

This is Suffocation’s most underrated album. Most people have listened to Pierced from Within or Effigy of Forgotten. Then they might listen to their newer stuff or maybe they’ll check out their first album, but Breeding the Spawn, which was released right between Effigy and Pierced, has all those same aesthetic sensibilities, the same hard hitting riffs, and the same amazing solos and vocals.

If you’re someone who’s never listened to suffocation outside of their top releases, like me until I listened to this super recently, then do the deep dive! Check out their other work because it’s absolutely worth it! One of the greatest death metal bands of all time didn’t forget and then remember how to write great death metal in between their most popular releases.

[techitytechtech]

Exocrine - 'Legend' (Official Album Stream ) 2024

[metalcultbrigade]

Ithyphallic was released 16 years ago today! We were in a rebellious mood when we made this record. It had a unique approach it is full of a very defiant, metal attitude.

.

.

.

.

.

#nile #nileband #undergroundmetal #oldschoolmetal #oldschooldeathmetal #ithyphallic #techdeath

[bulletholemagazine]

JUNE DUG UP FROM THE GRAVE

It's been a busy month gentlemen. I've been meaning to make this post for a literal 2 weeks, but thanks to school projects and starting a job I've had a hard time keeping up. I had my death metal deep dive this month so this post is going to be specifically metal focused, getting kind of tired of core. LESSGO

1. Welding Torture

Slam might not be everyone's cup of tea. By that I mean like 97% of Earth's population, and an especially smaller amount listens to older slam. But this shit is so sick. It doesn't really have the trademark slow bulldozing chugs of more contemporary stuff, and even the production sounds like it's still analogue. Instrumentally the EP sounds like it borrows a lot more from just straight up brutal death metal, especially with the way the bass is in the arrangement. That clacky placky type of tone isn't something modern slam is known for (even if imo it would sound way sicker if it was). Speaking of, the production is just absolutely awesome. Compared to the super fried digital stuff that was coming out at nearly the same time as this (not that it's bad) this sticks out very much. What early slam and brutal death metal really nailed was the super bright non compressed drums, it's such a cool and unique sound that I wish was done more. If you like angry but somewhat technical heavy shit this is your band. Awesome EP.

2. Carnivorous Voracity

Those song names are threateningly long. Carnivorous Voracity is a band I wanted to exist, and I finally found out they did. This EP in specific is basically the perfect intersection between slam, deathcore and techdeath. It's fucking INSANE. The vocals are INSANE. The guitarwork, is INSANE. The bass drops are SILLY AS FUCK. It's one of those cases where a band gives you exactly what you expect them to and want from them and it's so absolutely satisfying. While the production isn't really the best, I think the musicianship suffices. The technicality these guys play with is absolutely ferocious and the vocalist was doing growl gymnastics way before it was cool. His lows are so aggressive and present that you just can't not acknowledge it. And then as an aside the guitars do pinch harmonics every second bar and it basically becomes a precisely calculated cacophony. I love bands that sound extremely chaotic but actually hold it together really tightly. Effectively, this band RIPS.

3. Coathanger Abortion

Everything I said about the last band except times 200. It's seriously shocking how talented the musicians in the subgenre are considering the fact most of the songs and entire albums these bands put out are about killing people in different ways, especially women. The production on this album is really dark and reverby, thankfully not in an Incantation type of way. It's like if sonically Leprosy was on amphetamines and had gone through puberty three times in a row. The way they play choppy chugs makes them sound like a giant collective meat grinder. Only downside with them is that the songs are sometimes agregiously long, but I guess that comes with the territory and tendency that metal people have to overdo things (jus an observation, not an insult i swear). This specific sound to me is just mesmerising, it's really interesting to hear genres at the end of their creative peak and how they try and experiment and innovate. It's always so different from how it used to be at the start and the mid period and from whatever subgenre takes off afterwards, and in the case of brutal death metal the innovation was becoming heavy as fuck.

That does it from me on this post. Hopefully I have the time to do another one this month. New Cannibal Corpse is also good, check that out too.

[d-e-r-n-e-b-e-l]

🖤🖤🖤🖤🖤

.

.

.

.

.

FOLLOW ⬇️

@pestifer.official 🔥

@debemurmorti 🔥

AND YOUR SERVANTS ⬇️

@domino_black_metal_cat 🖤 🐱

@_nicolas_mella_ 🤘 💿

.

.

.

.

.

#pestifer #defeatofthenemesis #debemurmorti #debemurmortiproductions #debemurmortirecords #deathmetal #extrememetal #metal #progressivedeathmetal #progressivemetal #technicaldeathmetal #techdeath #progressive #sciencefiction #sf #deathmetalhead #deathmetalcollection #metalheadsofinstagram #deathmetalcd #deathmetalforever #deathmetalmusic #deathmetalart #deathmetalband #metalheadsofinstagram #cdcollector #cdcollection #metalcollector #metalcollection #musiccollection #musiccollector #cdjunkie

View this post on Instagram

A post shared by Nicolas Mella (@_nicolas_mella_)

[jp-barbedwire]

If you r still in ghetto grindcore.update to technical death metal.dll

All soft to cemetery metal with respect.dll.h4h u r now in cemetery metal,same w nijo,d,m,c,cm,m, and up.dll

If techdeath is hard as takis and ritual and up explained it.give every participants ideas.dll

[str8tgarbadgj]

B4 anything.... i am a huge fan of bg. B4 anything.... i am my own type of metalhead. I am also a thug. I am also dominican, and half porto rican. Im entering tht cemetery in my mma making extreme metal. Im making techdeath and up. B4 anything... dont hate on me, becus i can hit -1i.

Im Jose Gomez a.k.a Str8t Garbagj.