#Bolia

[hommedessept]

[appallinnballin]

*pet*

you sent this at the time he was first posted and i meant to respond much much earlier sorry fjdjfjd

she loves pets on her neck area only, prefers it when you pet his fur the “wrong way” :]

[julochka365]

14/6.2024 (3) - #truth

[gatsbycodes]

Paris Living Room Library

Mid-sized Danish open concept living room library design example with white walls, a stone fireplace, a standard fireplace, and a wall-mounted tv.

[studyelephant]

Contemporary Living Room - Library

[qellippa]

my crib @casa_manolis #iittala #rosenthal #bolia #nike #interiordesign #interior #fashion #italia (hier: Stuttgart, Germany) https://www.instagram.com/p/CniF373sBwc/?igshid=NGJjMDIxMWI=

[walterbolias]

I just moved in and my bitch neighbor just tried to poison me with these

[reshiiii]

.

[pixiedust111]

তুমি অধম – তাই বলিয়া আমি উত্তম হইবো না কেন? - কপালকুণ্ডলা

Tumi odhom- tai bolia ami uttom hoibo na keno? - Kopalkundala

If you are bad, that doesn't mean I can't be good. I will not take your flaws as examples

Translation source: quora.com

[olsonbaker]

Bolia Furniture: Is Scandinavian Design Still Relevant?

Explore the enduring relevance of Scandinavian design through a spotlight on Bolia Furniture. From its historical roots to modern trends, discover why this design style continues to captivate UK homes. https://olsonbaker.com/bolia-furniture-is-scandinavian-design-still-relevant/

[happywonderlandbeliever]

Christmas Bolia # 2024 # By # Worshiper Naveed Ashraf # worshiper Laiba ...

[rafaqat24]

Christmas Bolia # 2024 # By # Worshiper Naveed Ashraf # worshiper Laiba ...

[appallinnballin]

Bolia my gorgeous gasoline guy

[oxalistrichocalyx]

2.12.

Drogy sú mojou spásou a mojím peklom. Vďaka nim sa dokážem znova zhlboka nadýchnuť, akoby ich pôsobením z môjho tela opadla všetka ťarcha. Tá zývajúca, stonajúca čierna diera v mojej duši sa nachvíľu zatvorila. Umožňujú mi opustiť moje telo a nachvíľu sa vznášať v inej realite. Nemyslieť na to všetko, čo ma tak strašne ťaží. Ale za akú cenu? Pomilujú ma ako krásny muž a potom ma nechajú tak, ako špinavú handru, v triaške vzlykajúc ako malé dieťa, ako prázdna schránka, v ktorej už nič nezostalo. A ráno, keď vytriezviem, sú jediným, na čo myslím, nedokážem uniknúť ich zovretiu, sú mojím svetlom na konci tunela, mojou záchranou, jedinou vecou, ktorá dokáže odstrániť tú šialenú bolesť v mojej duši, ktorú spôsobuje ich absencia.

Už som v tom tak hlboko, že ani neviem, či tú depresiu spôsobujú drogy alebo je to môj prirodzený stav a drogy ju len zakrývajú. Jediné, čo viem, je že tento týždeň som spadla na úplné dno. Tých dien bolo tento rok už tak veľa, že už len tá samotná fráza mi príde smiešna - som ako pokazené rádio, ktoré sa zaseklo na jednej frekvencii, na jednej vete - "Toto je moje dno." No akýmsi komickým spôsobom sa stále dokážem prekopať ešte hlbšie, cítiť sa ešte horšie, robiť ešte šialenejšie veci.

V zúfalej snahe uniknúť pred svojou vlastnou temnotou sa hádžem do ohňa, ohňa, ktorý je spaľujúci, rozožiera mi kožu, no tá bolesť mi aspoň nachvíľu umožňuje zabudnúť - zabudnúť na seba, na svoj život a svoju bezútešnú situáciu. Nenávidím drogy, nenávidím, keď som pod ich vplyvom - som ako prázdna schránka, nič necítim, nedokážem byť v kľude, musím sa stále hýbať, niečo robiť, moja myseľ je posadnutá obsesívnymi myšlienkami. No aj to je pre mňa lepšie, než realita - smutná, šedá, unavená realita, kde moja existencia nemá zmysel, kde ma všetky bežné maličkosti života tak šialene bolia, kde sa cítim, že sa len zúfalo snažím udržať nad vodou - aj tak úplne zbytočne, pretože čoskoro ma zmetie ďalšia vlna, ktorá ma potopí pod hladinu.

Ja už fakt nevládzem. Nevládzem už takto žiť. Ale nemôžem to ukončiť, nedokážem to urobiť kvôli mame. Zničilo by ju to. Všetci ostatní by sa cez to, skôr či neskôr, preniesli. Kamaráti, brat, zvyšok rodiny. Naučili by sa s tým žiť. Ale matka? Smrť jej dieťaťa spôsobí jej vlastnú, duševnú smrť, je to devastácia, s ktorou sa už nikdy v živote nevyrovná. A to ma desí. Ak zabijem samu seba, zabijem aj ju. A to tak strašne nechcem urobiť, priveľmi ju milujem, priveľmi si želám jej šťastie. No to ma väzní, som uväznená v živote, vo svete, na ktorý som sa nikdy ani nepýtala, odsúdená na každodenné trápenie, život v mojej chorej hlave, bez možnosti úniku - pretože mojím jediným únikom je smrť, ktorá by znamenala smrteľnú ranu človeku, ktorého milujem najviac na svete.

Preto som si akosi nevedomky zvolila iný druh smrti cez drogy. Tie mi umožňujú život v bdelej kóme, v blaženom odpojení od všetkej tej bolesti, ktorá sídli v mojej duši. Ale problémom drog je, že pôsobia len chvíľu. Len pár hodín znecitlivenia, úteku, a potom spadnem na ešte horšie dno, než na ktorom som bola, keď som začala. Sú neustále nadol klesajúcou špirálou; jediným dnom, ktoré poznajú, je smrť. Len tam sa to skončí. To je ich skutočné dno, pretože mŕtvy človek ich viac nemôže užívať.

Nebojím sa smrti. Bojím sa však dojazdov, depresie, nezamestnanosti, izolácie, bezdomovectva, väzenia. Ešte v tom nie som tak hlboko. Navonok by možno nikto, okrem ľudí, ktorí so mnou bývajú, nedokázal povedať, že mám problém. Teraz je najlepší čas skončiť, zatiahnuť ručnú brzdu pri šialenom páde z kopca. No desí ma, čo bude potom. Čo budem robiť bez drog? Ako zvládnem život a prácu bez týchto umelých, neprirodzených vylepšovákov? Dodávajú mi silu a odolnosť - keď ich mám, nič sa ma nedotkne. Ale čo nastane potom? Bojím sa, že bez nich nedokážem zvládať život. Som tak slabá, tak zraniteľná, všetko ma tak strašne bolí a ony mi dávajú silu bojovať ďalej, no zároveň ma ničia, pomaly, po kúskoch požierajú moju dušu ako hladné zviera, až kým zo mňa nič nezostane, len ohlodané kosti v kanáli.

[spokelseskladden]

Who in their right minds shop their furniture at Bolia????