nebopeklosamuraj

[nebopeklosamuraj]

Hon na nedovlastencov

Ponurý text od novinára Arkadija Babčenka, ktorého v tieto dni rozdupávajú na najvyšších miestach, v novinách. Takto sa kedysi "travili" napr. Pasternak, Sacharov, Achmatovova ai.

Chcete vedieť, čo je to hon na inak zmýšľajúcich ľudí v putinskom Rusku, tzv. „travľa“? Porozprávam vám o ňom. Na svojom príklade. Hon na mňa už bol i predtým, ale teraz je ten výpad silný ako nikdy predtým.

Pred niekoľkými týždňami spadlo ruské vojenské prepravné lietadlo s vojenským zborom, ktorý letel do Sýrie vystupovať pred ruskými pilotmi, ktorí bombardovali Aleppo. Napísal som o tom post na Facebooku. Neutrálny. Neboli v ňom žiadne výzvy, ani urážky. Iba som pripomenul, že ruská armáda bombarduje Aleppo bez ohľadu na to, kde je civilné a kde necivilné obyvateľstvo, že tam hynú po desiatkoch deti, že fotografie tých detských úmrtí obleteli celý svet, že Rusko je agresorská krajina, ktorá anektovala Krym, okupovala časť Ukrajiny, čím začala uzurpátorskú vojnu, ktorá priviedla k úmrtiu minimálne desiatich tisícov ľudí. Dovtedy okupovala časť Gruzínska a bombardovala mestá tam. A ja, po všetkých tých vojnách a úmrtiach, pociťujem pri smrti predstaviteľov okupačnej armády iba jedno – ľahostajnosť.

A niekomu sa tento post – podotýkam, že nie novinový článok, nie televízny príspevok, ale obyčajný post na Facebooku! – zdal byť nedostatočne vlasteneckým. A spustilo sa.

Ako prvý vystúpil poslanec Štátnej dumy Vitalij Milonov – známy homofób a tmár, iniciátor zákonov, obmedzujúcich práva sexuálnych menšín, človek, ktorý sa osobne zúčastnil na útokoch na predstaviteľov a predstaviteľky LGBT. Milonov vyzval na odobranie občianstva mne a Božene Rynskej – ešte jednu novinárku, ktorá, ako sa mu zdalo, tiež napísala post s nedostatočnou úrovňou vlastenectva – odobrať občianstvo, vyhostiť z krajiny a skonfiškovať majetok.

Potom sa ozval senátor Franc Klincievič, ktorý vyzval verejnosť k tomu, aby sa s nami vysporiadalo „podľa zákona“ a ktorý veril, že „reakcia sa dostaví“. A hon sa na nás následne zosypal ako lavína.

K tomu prizvali všetky sily propagandistickej mašinérie. Prvý kanál – najväčší štátny televízny kanál v Rusku – vyzval na vytvoreniu petície za to, aby nám odobrali občianstvo a vyhostili z krajiny. Za jeden deň tú petíciu podpísalo stotridsaťtisíc ľudí. Ďalšia propagandistická agentúra „Life“ sa podujala na služobný trestný čin a za pomoci služby policajných komisárov mi vyfabrikovala administratívnu pokutu – údajne za cestovanie načierno v autobuse – pričom ja, vojnový veterán, mám cestovanie zadarmo. Ide o obyčajnú prax v Rusku, robí sa preto, aby človeku zobrali možnosť odísť z krajiny za dlhy. Aby som proste nezdupkal.  

Vymysleli aj počítačovú hru v žánri beat’em up, v ktorej sú výzvy ako „vyrovnaj sa s nepriateľmi Vlasti vlastnými päsťami a čižmami.“ Tých nepriateľov „bude treba biť, až kým sa neohnú.“ Biť, kým sa neohne, vyzývajú mňa. Ja som postava tej hry.

Post Boženy Rynski teraz preveruje Generálna prokuratúra. Prax ukazuje, že výsledkom takejto previerky bude trestné stíhanie – čo znamená až päť rokov odňatia slobody. Všimnite si, že sa Generálna prokuratúra nezaoberá vyšetrovaním príčin leteckej katastrofy, ale vyšetrovaním postu na Facebooku. A pri dome Boženu vyčkávajú provládne červené gardy, ktoré sa z času na čas snažia dostať do jej bytu. Oblievanie inak zmýšľajúcich ľudí zeleným dezinfekčným prípravkom (zeľonka) alebo fekáliami je v Rusku taktiež obyčajnou praxou. Nedávno bola za svoje články obliata fekáliami novinárka Julija Latynina. A „zeľonkou“ mnohonásobne obliali aj mojich aktivistických kamarátov, napríklad Marka Gaľperina – za to, že vyšiel na ulicu s protivojnovými plagátmi. Vlastenci napadli človeka za to, že protestoval proti vojne – čo je to, ak nie stopercentná analógia s Remarqueovými románmi?

Na internete je zverejnená adresa môjho domu s výzvami „prísť na návštevu“. Správy s hrozbami vyúčtovaním si to so mnou a mojou rodinou mi teraz prichádzajú v tisíckach – na poštu, na Facebook, aj telefonicky. Útoky na inak zmýšľajúcich ľudí v Rusku sa používajú už dávno, číslo takýchto prípadov sa ráta už na stovky. Pri takýchto útokoch sa používajú basebalové palice, kovové tyčky a aj sklené fľaše. Posledný takýto prípad bol celkom nedávno – neznámi zaútočili na môjho priateľa novinára Grigorija Pasko, ktorého zmlátili. A nato ho ešte aj vyšetrovacia komisia obvinila z terorizmu a teraz sa ho snaží poslať za mreže. A to všetko pri tom, že si Pasko už odsedel štyri roky za údajnú „špionáž“.

Provládny tmársko-patriotický televízny kanál „Cargrad“ dáva dokopy TOP 100 najzúrivejších rusofóbov, kde som na 10. mieste. Ja, človek, ktorý bol dvakrát na vojne ako vojak tejto krajiny.

Ďalej je to ešte lepšie. Jedny z najpopulárnejších ruských novín píše článok s titulkom „Neľudskej hávedi, ktorá sa teší z katastrofy, treba odobrať občianstvo“. Pri tom sa z tej katastrofy, opakujem, nikto vlastne ani netešil, ani nebol škodoradostný.

Ten článok je napísaný v takom štýle, že ho nevyhnutne treba citovať: „Dokedy budeme tolerovať tých, ktorí sa v sociálnych sieťach tešia z tragédií v Rusku? Tešia sa naschvál, otvorene a vyjadrujú sa pritom urážlivo. Práve dnes, a to obzvlášť ostro, sa žiada takýchto bohaprázdnych ľudí zobrať na zodpovednosť a potrestať za špinavé slová spravodlivou odplatou. A začať proti tým Rusom, ktorí sa dnes otvorene škodoradostne tešia, procedúru zbavenia občianstva. Vojna dnes nie je iba v Sýrii, kam letelo naše vojenské lietadlo s civilmi. Vojna je dnes aj v Rusku, aj keď len informačná, ale vojna. A chrániť sa musíme podľa zákonov vojenských čias. Nie je načase, aby sa v tejto súvislosti ukázal na svet zákon „O neprípustnosti vyjadrovania jasavých reakcií pri udalostiach tragických pre Rusko“?

Hej-hej, dobre ste počuli. Navrhujú prijať zákon „O neprípustnosti vyjadrovania jasotu“. Okrem toho túto iniciatívu už chvália aj niektorí zákonodarci! Myslím, že ten zákon schvália. Vtedy bude podľa neho možné nedostatočne žialiacich ľudí posielať do väzenia zákonne.

Celkovo sa tento článok štylistikou vôbec nelíši od článkov stalinských novín 30. rokov – z čias Veľkého teroru – keď „nepriateľov ľudu“ vyzývali „vystrieľať ako besné psy“. Mimochodom, „vystrieľať“ sa v tomto článku spomína tiež – navrhujú vrátiť trest smrti. Kolegovia neodišli ďaleko od čias represií, keď v stalinských lágroch zmizli milióny občanov. A možno, že je to naopak – vracajú sa k ním sedemmíľovými krokmi.

Tie isté noviny spravili pod článkom aj anketu „Čo si myslíte o Rusoch, ktorí sa škodoradostne tešia z katastrofy“ a prvý bod v nej znie takto: „Je to neľudská háveď, takým treba odobrať občianstvo“. Štyridsať percent ľudí, ktorí hlasovali, si myslí, že my inak zmýšľajúci ľudia sme „neľudská háveď“.

Druhé najpopulárnejšie noviny – tiež provládne – píšu v rovnakom štýle: „nechutný pľuvanec“, „jurodiví“, „päť rokov v ženskej kolónii“. Oficiálna predstaviteľka Ministerstva zahraničia (!) Marija Zacharova používa termíny „sviniari, vydriduchovia, špina“. No a čerešnička na torte je tlačový tajomník Prezidenta Ruska (!) Dmitrij Peskov, ktorý si myslí, že sú to „odporné prejavy šialenstva“.

Nerobím si srandu. Tlačový tajomník Ministerstva zahraničia a tlačový tajomník Prezidenta Ruska nazývajú mňa a takých ako ja dobytkom, špinou a odpornými šialencami.

A to vám teraz hovorím iba o najviditeľnejších prípadoch. V hone sa totiž podľa mňa vyznamenali všetky štátne médiá. A sú ich desiatky. To je neuveriteľný prúd dehumanizácie a vulgarizácie, ktorému sa nedá vzdorovať. Propaganda a „boj s nepriateľmi“ je v putinskom Rusku prioritným štátnym kurzom a vydeľujú sa na ne gigantické prostriedky.

Hon na nepriateľov je veľmi účinný nástroj. Človeka totiž strašne vysiľuje. Za niekoľko dní ho dovádza do mentálneho vyčerpania. V KGB vedia, ako na to. Majú totiž dobrých učiteľov.

Čakali ste už niekedy na to, že vás zatknú? Nedaj boh vám spoznať, čo to je. Čakanie na zatknutie alebo domovú prehliadku, podhodené drogy, obvinenia z pedofílie (to je tiež iba obyčajná prax, práve tak nedávno zatkli hlavu kareľského oddelenia mimovládky „Memorial“ Jurija Dmitrijeva, práve takúto provokáciu sa snažili urobiť s disidentom Vladimirom Bukovským, ktorý bol dvakrát vyhostený z Ruska), bitky pri vchode do domu, útoky na ulici, výstrely do chrbtice.

Je to ťažké. Je to skutočne ťažké. A je to najmä hrozné. Hrozné, čo sa deje s krajnou. Do akej priepasti sa valí. A do čoho sa môže dovaliť.

V škole, keď som sa učil dejiny, som nijako nedokázal pochopiť, ako sa Nemecko, celá krajina, mohla pomiasť. Ako mohla celá krajina začať hon na Židov, robiť pogromy, vyháňať, zabíjať v prielukách medzi domami a nakoniec dôjsť k spaľovaniu ľudí v exterminačných lágroch. Nedokázal som pochopiť, ako sa ZSSR, celá krajina, mohol pomiasť. Ako v ňom milióny mohli začať písať udania, hubiť ľudí na základe triedy, ohlasovať celé národy za nepriateľov a deportovať ich. Bol som si istý, že tie časy sa už nevrátia. Nikdy.

Teraz mám možnosť tento proces pomätenia mysle pozorovať naživo. Na vlastnej koži. Do lágrov ešte nedošlo, ale všetko ostatné už v putinskom Rusku je.

Arkadij Babčenko pre Aftenposten

[nebopeklosamuraj]

Eurovízia a slepota

Od finále Eurovízie uplynul viac ako týždeň. V európskych krajinách na tento spevácky festival, ako to už býva, načisto zabudli. Dokonca aj na Ukrajine teraz táto téma zaujíma nanajvýš tak vysokopostavených ��radníkov a politikov, diskutujúcich o tom, kde vziať peniaze na organizáciu súťaže vo zvíťazivšej krajine. To iba ruské média každý deň nachádzajú akúsi správu s cieľom, aby všemožne dokázali nespravodlivosť víťazstva a nečestnú hru speváčky Džamaly.

Prišlo už aj k tomu, že ku kampani proti ukrajinskej speváčky zapojili aj Kremľom prikrmovaných „krymsko-tatárskych“ pracovníkov, ktorí rozpovedali, že Džamala ukradla ľudovú pieseň a celkovo strašne škodí svojmu ľudu. Okamžite sa mi pripomenuli nudné televíznej reportáže zo zasadnutí Antisionistického výboru sovietskej verejnosti, po ktorých som pociťoval chuť ísť do sprchy a udivilo ma, ako sa za niekoľko posledných desaťročí v Rusku nič nenaučili – stále tí istá stávka na kolaborantstvo a tupá viera v to, že ľudia dajú prednosť zradcom namiesto hrdinom.

Ale vzniká otázka: prečo tento príbeh s víťazstvom ukrajinskej speváčky na festivale estrádnej hudby neprestáva byť takou mučivou témou pre ruských politikov a propagandistov, prečo je predseda výboru medzinárodných veci Výboru Federácie (horná komora parlamentu, pozn. prekl.) – na pohľad inteligentný muž v okuliaroch – „prikovaný“ k televízoru a píše sériu postov na svojom Facebooku o nespravodlivosti a prečo zapájajú prankerov, hackerov, blogerov – všetku tú kremeľskú háveď, povolanú na to, aby dokázali, že Rusku bolo ukradnuté víťazstvo?

Aj predtým to bolo tak, že každý raz, keď ruskí účastníci a účastníčky prehrali súťaž, nasledovali výbuchy nespokojnosti – ach, naše nádherné dievčatá, naši anjeli, ach naša Polina, náš zázrak, ach tie svine, bradaté ženy! Ale takýto dlhý záchvat pomätenosti tu ešte nebol nikdy. A to nie preto, že Rusko prehralo. To preto, že vyhrala Ukrajina.

A pritom tu vôbec nejde v Eurovíziu. Ide o to, že po okupácii Krymu a Donbasu sa Rusko z krajiny žijúcej mýtami o vlastných víťazstvách, premenilo na štát žijúci očakávaniami ukrajinských porážok. Ukrajinské porážky sú teraz omnoho dôležitejšie, aj pre Putina, aj jeho propagandistov, aj pre obyčajných občanov, ktorí do seba absorbujú námety z televíznych novín Vremia či Vesti. To radšej nech Rusko už nikdy viac nezvíťazí, radšej si pritiahneme opasky, zdecimujeme rubeľ, prežijeme, vytrpíme – len aby Ukrajina nevyhrávala.

V podstate tejto vášnivej túžby uvidieť porážku susednej krajiny a tragédiu národa vyhláseného za „bratský“ sa ukrýva ten najelementárnejší strach. Strach z toho, že prostá ľudská túžba „ukrag��nov“ zhodiť zo seba jarmo, sa ukáže byť nielen nepotrestaná, ale ešte aj odmenená. Presne to, čo kričali tí, čo zostali v egyptskom otroctve, ľudu, ktorí odišiel za Mojžišom: nikam nedôjdete, zdochnete na púšti, faraón vás potrestá a vôbec, žiadna zasľúbená zem neexistuje. Biblia nám nič nerozpráva o osude týchto ľudí, ale nepochybujte o tom, že vášnivo očakávali smrť svojich bratov, želali svojmu šialenému vládcovi ľahké víťazstvo a zomreli v ťažkej, potupnej práci celkom presvedčení o tom, že žiadna zasľúbená zem neexistuje.

A zasľúbená zem existuje. V tom je ten trik, to je ten dôvod, prečo Ukrajina neprehrá. Zasľúbená zem – to nie je niekoľko stovák kilometrov zeme vymedzených pre synov Izraela. Zasľúbená zem – to je sloboda ujsť z otroctva. A práve túto myšlienku chcel Hospodin priniesť Júdejcom prostredníctvom ich zajakavého vodcu a jemu sa to podarilo – ľudia vstali a išli. A idú do dnešných dní. Niekto sa na výpravu vydáva skôr, niekto neskôr. Ale tých, čo sa na tú cestu už vydali, nejde zastaviť – ani „Berkutom“, ani „zdvorilými“ podliakmi, ani tankami a delami, ktoré niektorí nadmieru snaživí ruskí politikári sľubujú priniesť na ukrajinskú Eurovíziu namiesto hudobných nástrojov.

Preto nám netreba želať porážku – aj tak už viac neprehráme. Radšej sa zamyslite nad svojimi vlastnými víťazstvami. Skutočnými víťazstvami. Naučte sa podmaniť si cudziu priazeň a sympatiu bez tankov a peňazí. Naučte sa zarábať peniaze bez ropy a plynu. Naučte sa vyhrávať na športových súťažiach bez dopingu a falošných analýz. A tešiť sa z cudzích víťazstiev sa naučte tiež.

V civilizovanom svete Rusko prakticky nemá nepriateľov. Nemá vonkajších nepriateľov. Hlavní nepriatelia Ruska sú jeho rozkrádačská vláda, jeho marazmatickí generáli, jeho predstavitelia silových štruktúr, úplne omámení z peňazí a beztrestnosti a jeho ľahostajné pasívne občianky a občania, presvedčení o tom, že od nich nič nezávisí.

Závisí. Vstaňte a choďte. Choďte na námestia vašich miest. Zbavte sa svojej šialenej kamarily, všetkých tých zakomplexovaných podvodníkov s náplecníkmi. Odíďte z Krymu a Donbasu, Abcházska a Južného Osetska, Podnesterska a Sýrie. Nechajte na pokoji všetkých tých, čo nechcú vláčiť tehly na pyramídy vášho faraóna, alebo tú pyramídu radšej rozkopte. Nepotrebujete ju. Ani faraóna.

A keď sa vám to podarí, spolu oslávime naše, a potom aj vaše víťazstvo na Eurovízii.

Vitalij Portnikov – ukrajinský novinár a publicista.

Originál tu.

[nebopeklosamuraj]

Mŕtvi: z urny do urny

Takýmto dňom sa vraví dni prietrže. Ktovie, v akej konštelácii to tam stoja neviemaké súhvezdia, ale asi v ostrej, lebo v Peterburgu na konferencii „Viera a obchod: sociálna spravodlivosť biznisu počas krízy“ v rámci Antikrízového fóra vystúpil riaditeľ Inštitútu ekonomických stratégií ruskej SAVky (RAN) Alexander Agejev a navrhol, žeby nebolo odveci porozmýšľať nad možnosťou dať volebné právo 27 miliónom sovietskym občanom a občiankam, ktorí padli v 2. svetovej vojne.

Nahlas, konferencii, riaditeľ, vedeckej, prosímpekne, inštitúcie.

Hneď to aj vysvetlil, že takto by mohli zahynuvší ovplyvniť aktuálne udalosti v krajine, k rozvoji a spáse ktorej mali bezprostredný vzťah. „Mohli by za nich, napríklad, hlasovať rodiny“, dodal.  A to nie je všetko, právo hlasu by malo dostať niekoľko predchádzajúcich generácií. Príčina je taká istá, veď budúcnosť sa mŕtvych týka.

Dámy a páni, ukážka atrofovaného kultu smrti, Gogoľ je šuvix, mozgy vedeckých pracovníkov sú zaliate likvorom oficiálnej doktríny. Víťazstvo večné daj im, ó!

Foto: Simulácia ranených vojakov z 2. svetovej vojny, mesto Ramenskoje (2015)

[nebopeklosamuraj]

Kultúrna hodnota vraždy

18. mája mal súd Piotr Pavlenskij, ruský umelec (zašité ústa, pribité vajcia k zemi a podpálenie dverí budovy ex-KGB), ktorý na protest voči totálnej kontrole štátu a fašizácii spoločnosti používa radikálne metódy – svoje telo a svoju slobodu.

Na súde vystupuje prokurátor Sizov, číta obvinenie: “Podľa vyšetrujúcich má budova FSB (ex-KGB) na Ľubianke historickú a kultúrnu hodnotu, keďže v nej v 30. rokoch boli väznení znamenití kultúrni dejatelia.”        

Proste odtrpená budova. Budova cenná, lebo sme tam zabíjali umelcov a spisovateľky a iných dejateľov kultúry. Monsterprocesy, vraždy, lágre sú kultúrna činnosť, kultúrna hodnota, vážené, dať im, dať im, vrahom, okamžite cenu. Cak-cak-cak.

My sme zabili Mandeľštama. Čo si pre ruskú poéziu urobil ty?

Žiadne prekvapká, fraška ide ďalej, žijeme v postapokalypse, žiadny strach!

A tu: aha! Popi v maskáčových sutanách.

Foto: Pavel Priannikov

A tu, móda pre moslimky, keď si chcú vyjsť na vojenskú prehliadku. Aha!

A viac obrázkov a kolekcií tu, ale odporúčam tu s názvom Love Russia, zúúúúús.Hneď je duša ako obláčik.

[nebopeklosamuraj]

Majakovskij raný

Síce totálna debilina, ale ja sa s tým potýkam dosť. Ikskrát sa mi stalo, že som potrebovala citovať Majakovského a napriek tomu, že si myslím, že český preklad Jiřího Taufera je v mnohých ohľadoch kvalitnejší než ten slovenský (či už Fabryho, alebo Feldekov), odvolať sa musím na slovenské preklady. Vtedy väčšinou siaham po Feldekových dvoch v princípe útlych knižkách zo 70. rokov: Záviďte mi a Veľavážení súdruhovia potomci, nedostupných knižkách, ktoré ste kedysi dávno mohli stretnúť v antikvariátoch, ale dnes… dnes už ne.

Preto tu básne v preklade Feldeka, možno aj Taufera. A možno časom budem tie preklady aktualizovať.

Nate!

O hodinu bude čistú uličku už mokriť

To mastné, čo z vašich tiel už prekyslo,

a ja som vám toľko kaziet s veršami bol odkryť,

ľahtikár a rozhadzovač vzácnych slov.

  Vy, pane, čo máte fúzy od kapusty

z  šči, čo ste chlípali na svojom priváte.

Vy, pani, s tým náterom – je trochu hustý.

Z ulít vecí ako ustrica sa dívate.

  Vleziete i s blatom, v galošiach i bez nich,

básnikovi na srdce jak na motýlie krídla.

Banda, č  sa vie len trieť a besniť,

stohlavá voš, nôžky ako rydlá.

  No keď, drsný Hun, už na vás, sediacich tu,

Nebudem mať vôľu robiť peknú tvár –

zarehlím sa, šťastne pľuvnem

do každého ksichtu –

rozhadzovač vzácnych slov a ľahtikár.

1913

Vám!

Vám, čo s  venujete orgiám tak radi,

čo máte kúpeľničky, teplé klozety!

Nehanbíte sa tých, čo dostávajú rady,

spoznávať len zo stĺpcov gazety?!

  Viete vy, nenadaní, čiže mnohí,

mysliaci iba na to, kde je potrava,

že možno bomba práve odtrháva nohy

od tela poručíka Petrova?

  Čo keby, odvedený do záhuby,

uvidel v okamihu svojho zranenia

tie vaše kotletami zababrané huby

nôtiť si chlipne Severianina?

  Vy, holdujúci iba dobrej váre

a babkám – ja mám zgegnúť kvôli vám?

To radšej budem servírovať v bare

ananásovú šťavu kurvičkám!

1915

[nebopeklosamuraj]

Preschôdzovaní

Majakovského kritika byrokratizmu, ktorý sa rozmohol v mladom štáte RSFSR.

Preschôdzovaní

Každý deň pozorujem tento stav:

len čo sa zjaví slnko,

luna zmizne,

na generálne,

na zväz,

na ústav –

ženú sa úradníci na ustanovizne.

Oproti sa im valí láva – spisy,

hoci sú ešte iba na vrátnici.

Pol stovky súrnych spisov vybrali si –

a na schôdze

sa ženú úradníci.

 Zjavíš sa:

„Chcem ísť k vedúcemu úradu!

Sto rokov o to žiadam neprestajne.“

„Žiaľ, súdruh Ivan Ivčič má poradu –

zlučujú Správu divadiel a Štátne stajne.“

 Prejdeš sto poschodí.

Na slovo – všetky skúpe.

Zas:

„O hodinu až vás možno prijať.

Teraz je schôdza

kvôli kúpe

fľaštičky atramentu pre sekretariát.“

  O hodinu však

darmo pátra oko,

kdeže je sekretárka –

nikdeže.

Všetci do dvadsiatich dvoch rokov

Na schôdzi zväzu mládeže.

  Zas leziem – deň sa minul ako nič –

pod samú strechu mrakodrapu.

„Prišiel už súdruh Ivan Ivčič?“

„Na schôdzi

A-be-ce-de-e-ef-ge-ha-papu.“

  Zúrivé kliatby nedusím viac v hrudi,

na schôdzu

vpadnem

s rykom povíchrice.

A vidím –

sedia polovice ľudí.

Diabolstvo!

Kde sú druhé polovice?

„Zarezali ich!

Vražda!“

hrdlo vzlyká.

Rozum sa kalí od strašného obrazu.

A čujem

upokojujúci hlások tajomníka:

„Sú na dvoch schôdzach odrazu.

Za deň

je schôdzí aspoň dvadsať.

Vynechať – to sa prieči zásadám.

Nič iné neostalo im, len rozorvať sa.

Do pása tu

a zvyšok

zasa tam.“

  Nezavriem v noci oka, zúfalý.

A ráno –

na ústach len jedna veta:

„Ó, kiež by

ešte jednu schôdzu

zvolali

vo veci odstránenia schôdzí z tohto sveta!“

V. V. Majakovskij, 1922

[nebopeklosamuraj]

Hriešny týždeň pred summitom OSN

Čo ste vedeli o nerestiach a útrapách ľudskej duše dovtedy, kým neprišiel tento týždeň? Nič. Nepoznané vám boli záchvevy duše, keď mali iní ľudia priamy lístok do raja, bohatstvo alebo moc. Zato teraz, keď ste prežili celých sedem dní múk, sklamaní zo seba a pekla sebakritiky, môžete pokojne spať. Možnože vaše emocionálne “nič” od pondelka chránili ešte letné teploty?. To nič, aj to už skoro prejde. Dnes vás čaká: policajti človeku prekazili beh na maratóne, krasnojarská rodina sa rozhodla podpáliť auto priamo pred dopravákmi, aby nemuseli platiť pokutu, premiér šukal hlavu mŕtveho prasaťa, v Mekke sa takmer 800 ľudí udupalo nasmrť a Ramzan Kadyrov im závidí, no a previerka mŕtveho človeka kvôli extrémizmu. Všetci, samozrejme, netrpezlivo čakáme, ako dopadne hádam aj päťminútové stretnutie Vladimíra Putina u Baracka Obamu, no a tak celkovo, či niečo vykšeftuje alebo ho pošlú s dlhým nosom. Nebuďme však zvedaví, lebo ktovie, či to nie je hriech.

Sedem dní Vesmírnej závisti sa začalo kanonicky hriešne. Začali závidieť jaroslavskí zlodeji miestnemu archijerejovi a ukradli mu 11 000 000 rubľov. Lenže metropolita Pantelejmon tvár nestratil. On nešiel k Bohu s modlitbou, ale obrátil sa na políciu s oznámením o krádeži. Cirkevný služobník oznámil: hriešnici z jeho bytu zobrali sejf s miliónmi rubľov, k tomu 30 000 dolárov, 3 000 eur a sedem súprav drahocenných nátelných ikon zobrazujúcich Bohorodičku. Čože ty, vladyka Pantelejmon, čože ty repceš? Veď čo boh dal, to boh vzal.

A to tým viac, že samotný patriarcha Kiril vyzval ľudí v celej krajine, aby sa nesťažovali a neprotestovali – prečo ho len Pantelejmon neposlúchol! Hlava RPC (Ruskej pravoslávnej cirkvi) vo svojej kázni vystríhal Rusov od účasti v štrajkoch a protestných akciách. A celkovo za všetkých rozhodol, že nikto nepotrebuje slobodu.

(zdroj fotky: RIA novosti/Sergej Piatakov)

No nie o slobode je nasledujúcе rozprávanie, ale o závisti. Nedokázali sa s týmto hriechom popasovať moskovskí policajti. Zobrali a zastavili minuloročného šampióna Moskovského maratónu – ľahkého atléta Rinasa Achmadejeva. Achmadejev bežal na nedeľnom maratóne s tisíckou ďalších bežcov a 500 metrov pred cieľom mu naproti vybehli policajti a prehradili mu cestu. Vysvetlili mu to takto: “Dopredu sa nedá a hotovo!”, zadržali ho 20 sekúnd a nakoniec pustili. Zjavne im samotným nedali zabehať si na maratóne, tak aspoň takto. Organizátori Maratónu oznámili rádiu “Govorit Moskva”, že nijaké oznámenia ohľadom tohto prípadu neobdržali. V oddelení Ministerstva vnútra hlavného mesta povedali, že takú informáciu k dispozícii nemajú. Nemajú. Bodka. Nestalo sa.

Treba ich však poľutovať – polícii sa tento týždeň vôbec, ale vôbec nedarilo. V Krasnojarskom kraji sa priamo pred ich očami roztvorili vráta skutočného automobilného pekla – a meno mu je IŽ-21251 “Kombi”. Auto zastavili, aby skontrolovali doklady, lenže doklady sa nenašli – ani poistka, ani vodičák. A aby auto neodtiahli, vodič, jeho žena a syn rozliali po vnútrajšku fľašu benzínu a automobil podpálili – aby nemuseli platiť. Odpočívaj v pokoji, “Kombi”.

A obyvatelia Sankt Peterburgu, zdá sa, k nikomu závisť ani hnev nepociťujú . A ešte sa aj zle sťažujú, čo veľmi trápi miestne noviny. Ako píšu noviny “Peterburžský denník”, za mesiac fungovania horúcej linky venovanej zberu informácií o zakázaných potravinách prišiel iba jeden oznam. Pre zvedavcov je tu výňatok: “Peterburžania prejavujú podivuhodnú pasivitu v boji so zakázanými potravinami. O čo ide – o prostú nevšímavosť alebo uvedomelý postoj? Telefóny ostražitých orgánov mlčia, a v tom čase sa cez hranicu zakráda pašerák s kockovanými taškami, plnými jamonu, aby ho vyhandloval kdesi vzadu za trhoviskom v Peterburgu.“

Dostalo sa iba lotyšskému syru, ktorý nahlásil onen neznámy občan.

Svet zničila novinka, ktorá priletetla z hmlistého Albiónu – premiér David Cameron, keď bol študentom, užíval drogy a sexoval s hlavou mŕtveho prasaťa! Nevedno, či v horúčke predvolebných pretekov, alebo zo závisti, ale miliardár Michael Ashcroft vydal celú knihu o búrlivej mladosti britského premiéra. Obyvatelia si pravdepodobne musia oddýchnuť od naozaj neradostných správ prichádzajúcich z Blízkeho východu. Nielen, že sa tam stále nachádzajú ruské základne a do Sýrie pribúdajú ruskí vojaci, ešte aj počas najhlavnejšieho moslimského sviatku zahynuli stovky ľudí – v Mekke sa v dave udlávilo sedemstošesťdesiatdeväť ľudí. A celý svet im závidí! Zdá sa totiž, že každý moslim sníva o smrti v Mekke. “Veriaci, ktorý putuje na hadždž do Saudskej Arábie, sníva o tom, aby tam umrel. Allah odpúšťa všetky hriechy tomu, kto umrel počas hadždžu. Každý moslim chce vidieť Allaha. Teda je to aj tragédia, aj veľký dar od Najvyššieho,” povedal hlava Čečenska Ramzan Kadyrov.

Výstavu ruského sochára Vadima Sidura preveruje Vyšetrovacia komisia kvốli extrémizmu. Podnet na vyšetrenie dal známy aktivista pravoslávneho hnutia “Božia vôľa” Dmitrij Corionov, tzv. Enteo, ktorý spolu s ďalšími pravoslávnymi pravoslávnejšimi od Boha vtrhli na Sidurovu výstavu v moskovskej Manéži, pováľali jeho diela, pričom zničili 3 rytiny. Dvaja účastníci dostali pokutu 1000 rubľov, jeden účastník dostal 5 dní vo väzení a sám Enteo 10 dní, a to s mesačnou pauzou. Dôvodom pogromu boli ich urazené náboženské city, a teda dôvod, ktorý od roku 2013 prepokladá trestnú zodpovednosť. RPC sa vyjadrila: “Pogromu v Manéži sa dalo vyhnúť, ak by mali organizátori v úcte city veriacich.” Hovorí vám to niečo? Obeť znásilnenia sa mohla vyhnúť znásilneniu, ak by mala v úcte city násilníka. Za argumentáciu gratulujeme! V každom prípade, bez ohľadu na to, či Cirkev týchto urazených nezbedníkov omilostí a Kiril utratí slovko na najvyšších miestach, mesiac po pogrome sa orgány začali venovať extrémizmu, a tak aj veru treba. Dodať, hádam, netreba nič. Preveruje sa.extrémizmus.mŕtveho.sochára. Nech sa páči – extrémistický obsah. Tu.

Tu.

A ešte aj tu.

Šup mu 282. paragraf nalepiť na hrob.

Zdroj: http://mirror565.graniru.info/Society/Law/m.244546.html

Z minulého týždňa je to všetko, no a tešíme sa na udalosti z New Yorku. Summit OSN je totiž hlboká studnica postapokalyptickej švandy, najmä za prítomnosti pútnika na ceste do Canossy. Veľká vďaka, ako vždy, portálu www.batenka.ru za nekonečný zdroj absurdity a bezodného konca.

[nebopeklosamuraj]

Odtrhnuté ruky, trstenice a za koľko môžeš kúpiť 250-ročné stuchnuté víno

Nazdar, nazdar. Už dlho sme si nezrekapitulovali, čo nové na postapokalyptickom poli, tentokrát v Rusku a okupovaných územiach. No tak vitajte, za +/-týždeň 11. až 20. septembra sa toho stalo celkom že dosť. Prvý “nečakanec” sa stal v pondelok na detskom ihrisku v Moskve, kde deti našli v pieskovisku odtrhnutú ženskú ruku. Mamičky, ktoré až neskôr pochopili, čo to je za divnú lopatku, s ktorou sa deti hrajú, nakoniec predsa len zavolali policajtov. Tých na rozdiel od rodičiek nález až tak veľmi neprekvapil. Zdá sa, že krátko predtým zrazila vedľa spomínaného ihriska dvadsaťročná dcéra veľkého biznismena autom ženu a obeti utrhlo ruku, lenže ju nestihli nájsť. Alebo nedokázali. Alebo jednoducho nehľadali. Taký obyčajný deň na detskom ihrisku. “Neočakávance” neminuli ani hlavné mesto kultúry Sankt Peterburg. Za prechovávanie 12 gramov amfetamínu zatkli istého Dmitrija, známeho v úzkych kruhoch aj ako Alina, ktorý sa pri zadržaní správal pokorne a dokonca ani neodmietal priznať svoju vinu. Avšak po doručení Dimitrija-Aliny na okrsok sa policajti ocitli pred nečakanou voľbou, kam ho len posadiť: do mužskej či ženskej cely predbežného zadržania. V dôsledku zdĺhavých diskusií a aplikácie dôvtipu prišli k jednotnému rozhodnutiu – vypustiť transgendera na slobodu. S tým, že sa má vrátiť, až keď postavia väzenia pre transgender ľudí!  

Ďalší zákaz sa prehnal kníhkupeckým trhom v Samare. Prokuratúra totiž miestnej sieti kníhkupectiev zakázala predávať trstenicu na žiakov. Hej-hej! V kníhkupectvách sa už odteraz nesmú predávať trstenice, veď tie, samozrejme, vyzývajú k násiliu na deťoch. Podľa slov predávajúcich v obchode má už len samotná existencia trsteníc a prútov v dome motivovať k učeniu. Lenže tak to býva – snažíš sa urobiť niečo dobré, a končí to prokuratúrou. V návode je čiernym na bielom napísané: “priložiť neveľkou silou k vychovávanému, opakovať podľa potreby”. Kto by už len hento nazval násilím?

Ešte v ďalekom Birobidžane, pri ďalekej Číne, podpálili 18-roční mládenci bezdomovca na schodisku, kde sa venovali zábavnému popíjaniu. Keď bezdomovec odmietol z bytovky, kam prišiel prenocovať, odísť, do kosti urazený študent vzal z bytu kanister, došiel po benzín na benzínku, oblial bezdomovca a zápalil ho. Konečne môže študent spať spánkom spravodlivých. Nie je to však v Birobidžane jediný prípad takejto bujarej zábavy - minulú jar sa takto zabávali školáci, točili sa a robili si selfiny na pozadí s horiacim bezdomovcom. Ach, takto sa vám, prosím pekne, bavia mladí v Birobidžane, ktorý sa nachádza na hranici s Čínou.

Ale čo my stále iba o tom smutnom slzavom? Aj dobré neočakávance sa stali tento týždeň. Niekomu sa pošťastilo najmä na Kryme. Nie, Krymčania to, nebojte sa, nie sú, na nich sa usmialo šťastie už v minulom roku. Mám na mysli Vladimíra Putina a Siliva Berlsuconiho, bývalého premiéra Talianska a blízkeho priateľa prezidenta. Ide o to, že na prechádzke po svojom panstve sa Vladimír so Silviom ocitli na vinárskom závode “Massandra”, kde na počesť ich návštevy riaditeľka odštopľovala fľašku jerezu z miestnej kolekcie Jerez de la Frotera, ročníka 1775. Celkovo bolo vo vinotéke sedem podobných fliaš, ktoré zo Španielska doniesol samotný zakladateľ závodu gróf Michail Voroncov. Dve fľaše sa v roku 1990 a 2001 predali na dražbe Sotheby's (za 50 tisíc dolárov), a teraz po príchode priateľov zostali v kolekcii iba štyri fľaše tejto dávnej úrody. A čo bolo ďalej? Ďalej sa šťastie usmievať prestalo – ukrajinské orgány obvinili riaditeľku “Massandry” Janinu Pavlenko z trestného činu privlastnenia si cudzieho majetku v osobitne veľkom rozsahu. Ešte dobre, že na vinárskom závode je túto smutnú novinku ešte čím zapiť.

(zdroj: batenka.ru а promved.ru) Lenže, keď sa to tak vezme, komu by chýbala nejaká fľaša, ktorú riaditeľka spolu s jerezom “Massandra” ročník 1955 a jerezom ročník 1936 ohodnotila na závratných 44 rubľov 12 kopejok. Dobre počujete: 44 rubľov! 250-, 80- a 60-ročné víno stojí menej než smotana na okupovanom území Ukrajiny!

Teraz, keď nákladné autá, zásobujúce Krym z kontinentálnej Ukrajiny, blokujú krymskotatárski aktivisti, je teda výhodnejšie si namiesto chleba a masla kúpiť 250-ročné víno. Treba len navštíviť pani Janinu, určite pre vás ešte niečo lacnejšie nájde. 

Jedným slovom, krásny týždniček sa nám to narysoval. Svet už nebude ako predtým, hoci predtým bol približne rovnaký. Zostaňte v kontakte a bdejte, veď nikdy neviete, čo vás čaká za zákrutou. Veď ani spisovateľ Sergej Dovlatov sa tento týždeň znenazdajky stal “významným javom druhej polovice 19. storočia” (podľa ruského ministra kultúry, ktorý ho takto označil na festivale Dovlatovfest venovanému ruskému spisovateľovi 20. storočia). A presne tak fungujú prekvapenia – jedného dňa proste zomrieš, a tvoju ruku nájdu v pieskovisku.

Plujeme dál. Pľujeme ďalej.

[nebopeklosamuraj]

Predorgazmický skok, nová éra bez Jaguára a fofry prokuratúry

Generálka bombastickej prehliadky je za nami, tešíme sa všetci na vojenský orgazmus na Červenom námestí 9. mája, ktorí si síce Putin pozrie len s niekoľkými kamošmi, zato ničto, Rusi pečú šašlyky ostošesto a uletení pracovníci petrohradského letiska Pulkovo poctili všetkých slzotvorným flešmobom. Pri umení ostaneme: ukrajinskí umelci okupovali ruský pavilón na benátskom bienále. A a a, zakázali nápoj Jaguár!!! Všetko ostatné spadá do oblasti estetiky, krásy a nekonečného prejavu kreativity človeka s veľkým Č, ale ako tu nezaplakať nad poslednou správou. No a trochu absurdu z ruského súdnictva: z väznenej pilotky Nade Savčenko urobili kocúra v čižmách. Môj sen!!! A snom budú aj nasledujúce dni, tak si ich riadne užite! S tankami, salvami a zdravým antifašizmom! Vivat čierne uhlie! Počas generálky vojenskej techniky na Červenom námestí sa znenazdajky pozastavil stredneveľký tank najnovšej generácie “Armata”. Čo to znamená? Žeby sa srdce tankistov tak roztrepetalo pred obrovským bannerom, že nezvládli riadenie? Predstaviteľ výrobného závodu na twitteri (už sú tvíty zmazané, holt, (auto)cenzúra nepustí) tvrdil, že dôvodom bola nervozita plus sa ešte len zaškoľujú. Nevadí, veď tie chyby dovtedy, kým sa dovalí na Donbas, určite opravia, že áno.

(Zdroj: http://paperpaper.ru)  Počas jednej z prípravných prehliadok neznámi hulváti napadli Jelenu Gračevu, producentku známej poetky a herečky, a to všetko na očiach prizerajúcich sa a policajtov. Policajti týchto dvoch nemohli zastaviť ani v oddelení, kde Jelenu neprestajne urážali a pľuli jej do tváre. Zaujímavé, uvedené fízlovské správanie vôbec nepripomína správanie z prípadov pojednávajúcich o policajnom násilí: “bil sa o hlavou o stenu”, “zlomil si o telo stoličku”. Holt, keď sa chlapci nechce, tak umlčať a pacifikovať nikoho nebudú! Howgh! 

Zato šašlyky sa pečú, pečú, pečú, nevadí, že o dva metre sú ďalší ľudia a všetci robia to isté, veď si tú svoju identiu nejako musíme potvrdiť, veď ja russkij čelovek, russkij čelovek, ako nám to všetkým objasnil poslanec Milonov, ktorého sa ľudia z NGO a právnici snažia obžalovať za rozširovanie nenávisti, keď sa ako besný pes vrhol na demonštráciu LGBT a kričal na protestujúcich okrem klasických urážlivých slov, aj obvinenia, že sú Ukajinci, tudižto fašisti a “petuchi opúščennyje” (vo väzenskom argo, tí, ktorí boli zneuctení análnym stykom, a preto slabí, nehodní úcty a autority) ako aj vyhrážky ako “Dostaneme vás”, “Budeš plávať v Neve”, či jemné “Odtrhnem ti hlavu”. Poslanec miestneho zastupiteľstva. Jednoducho sympaťák.

No a pracovníci letiska Pulkovo - známi to vtipkári a tanečníci - si ctia aj Víťazstvo nad fašizmom. Mňa kebyže nejaký vtipkársky boss prinúti robiť takéto vtipné scénky na úrovni stužkovej, tak sa rovno obesím. Takže si poplačte, či si milo povzdychnite z čistej krásy či nostalgie. Ach!

Okej, že zakázali veľké “hlavice” piva. (O tom v nejakom inom poste). Ale Jaguár. Jaguár PREČO? Čo budú teraz decká piť? (Aj o tom v poste inom).

No a posledná svetlá správa o zodpovednej práci ruského súdnictva. Naďa Savčenko, ukrajinská pilotka, ktorá sa už rok nachádza v ruskom väzení a súdia ju za vraždu žurnalistov, nelegálne prekročenie hraníc, a čo ja viemčohoešte. Naďa bude 11.mája sláviť narodeniny, a tento deň vyhlásili za Global #FreeSavchenko Day a prokuratúra má naponáhľo. V súdnom spise je uvedené, že po rom, čo sa oslobodila od separatistov, prešla neuveriteľných 75 km, a to za púhu hodinu a pol! KGB svoju robotu robí dôkladne a podľa súdneho spisu vypočula rekordných 108 tisíc ľudí - min. 300 ľudí denne. Klobúk dole!

Jozef K., Naďa S., Oleg S., Alexander G. atď. atď.?

No a teraz už vážne, pripútajte sa, štartujeme reflektory osvetľujú moskovské nebo, nech vás neopúšťajú sily a pocit vzrušenia. GET A LAJF!

A tu live live live odvšadiaľ, viac uniforiem, viac techniky, viac moci, viac viac viac!

[nebopeklosamuraj]

Otázka: kam sa už svätojurajská stužka nedá napchať?

The best of the best: Udatné krabie tyčinky v oranžovo-čiernom prevedení. Vlhké utierky s heslom: Spasibo dedu za pobedu - Vďaka dedovi za víťazstvo. Christos, vesna, pobeda! - ako heslo na hudobnom festivale. 

Škoda, že LIDL.sk nemá takéto video tiež.

https://www.youtube.com/watch?v=QMalwAzmyfU

Slovenskó ó ó, héja, héja. Tyš tyš tyš!

[nebopeklosamuraj]

A teraz ... trochu banálnosti

Opitý les. Riazaň.

(Zdroj: http://paranormal-news.ru)

Tancujúci les. Kalinigradská oblasť. 

ˇ(Zdroj: loveopium.ru)

More: https://en.wikipedia.org/wiki/Drunken_trees

[nebopeklosamuraj]

Prečo bátenka?

Prečo prekladám a reagujem na ruský samizdat “Bátenka, veď vy ste transformer”?

Malý kvíz na začiatok: . čítate noviny a máte pocit, že sa svet rúti priamo do pekla?

rozmýšľate o tom, kedy sa všetko živé naokolo zmenilo na akúsi nevysvetliteľnú džungľu?

čoraz častejšie máte podozrenie, že niečo nie je v poriadku?

myslíte si, že to všetko musí mať aspoň nejaký zmysel?

stále častejšie hovoríte kamarátom a príbuzným, že sa blíži Koniec sveta?

No a bátenka má na všetky tieto otázky odpoveď.

Vitajte na zemi!

Nie je žiadna cesta, ktorá by vás plnou parou viedla priamo do pekla. To nie zem sa nám odrazu rozvŕzgala pod nohami - BOLO TO TU ODJAKŽIVA TAK, A NIE INAK.

Chaos, šialenosť, virvar udalostí posledného roka a pol v krajinách bývalého Sovietskeho zväzu vytvára pocit entropie.

Nebo, raj, samuraj v spolupráci s Bátenkou by chcel prispieť k tejto entropii posvätenej zhora ó samotného Kremľa, Minsku, Kyjeva atď atď svojím dielom.

Takže GRATULUJEM!

Práve ste našli najlepšieho sprievodcu po drsných chodníkoch života na východe, najlepšieho osobného psychoterapeuta v divotvornom svete, ktorému netreba rozumieť. Veď koniec sveta už bol.

Iba hardkór, iba gŕŕŕŕŕŕŕŕŕŕŕ, iba ATĎ.!

Mňau.

Jol

http://batenka.ru/wtf/

[nebopeklosamuraj]

Máj, šašlyky, stužtičky, fontány

Za nami je zase jeden týždeň pekla. V našom menu: „Progres“ víťazoslávne padá na Zahnívajúci Západ ™, opitý policajt sa hrá autobowling so živými ľuďmi, zovšadiaľ vyrastá svätojurajská stužka a dusí zostatky zdravého rozumu v tejto zabudnutej B-hom strane. A veľa, veľa iného.

Určite už tiež cítite ten sladkastý zápach pripečenej mŕtvoly. To váš sused pečie šašlyk – na balkóne, na dvore, v garáži a možnože aj v svojom byte. Veď svätý týždeň šašlyku je v plnom prúde – Rusi obetavo putujú na chaty, okupujú všemožné priestranstvá na to, aby sa nažrali a upiekli si mäso na palici. Je to ako týždňová alkosiesta – život sa zastavuje, nikto nepracuje, nikto sa nehýbe, ak nerátame od uhla sčernalé kúsky mäsa, krútiacich sa okolo svojej osi. Veď si len predstavte: tisíce, dokonca milióny ľudí, ktorí rovnako sedia pri griloch a krútia špízihly, pomaly a zamyslene. Je to krajina, v ktorej zvíťazil zen buddhizmus. 

So začiatkom mája všetky ruské mestá zaplienili svätojurajské stužky. Možnože je to tiež nejako spojené so šašlykom. Tak či onak, sú všade – na autoanténach, na náhrobkoch, dokonca aj na plážových šľapkách. Donedávna sa v jednom obchode takéto šľapky kúpiť dali. Ale už sa nedajú. A škoda. Prečo by nohy nemohli byť ozdobené patriotickou symbolikou? Čím sú horšie než poslanec Milonov alebo spätné zrkadlá nejakého rozheganého žiguláka?

(autor: batenka.ru)

Svätojurajskými stužkami sú ozdobení aj členovia motorkárskeho klubu „Noční vlci“. Nedávno sa títo milovníci kože a latexu rozhodli osláviť Deň víťazstva cestou po Európe (ako je známe, tam je najviac veteránov vojny, ktorým treba pogratulovať). No hnusní poľskí pohraničníci bajkerom nedovolili navštíviť miestnych veteránov. Prezreli kozmetické tašky motorkárov, nič nepochopili a vrátili ich nazad. Oslavovať Veľké víťazstvo v Rusku nie je, samozrejme, až taká zábava, no aj tam sa dá nájsť všeličo zaujímavé. Veď nenadarmo sa na tohtoročných oslavách minulo hádajte koľko?* A koľko z týchto halierov išlo na bývanie veteránov a iné správne veci? Správne. Takže tak! Takže takto oslavujeme! No hlavným darčekom pre Rusov k sedemdesiatemu výročiu Víťazstva bude vesmírna loď “Progres”. 9. mája konečne spadne na územie USA alebo Európy. Darmo sa všetci smiali ruskému “Progresu” – teraz je jasné, že v tomto príbehu je všetko poriadne vypočítané.  

Nie je veľmi jasné, aký bol výpočet opitého policajta z Anapy, keď sa posadil za volant. No 2. mája zrazil 6 ľudí, dvaja z nich zahynuli. Tu sa vlastne ani nie je čomu smiať. Ruská polícia, nič prekvapivé. Proste bowling.

Ak vám z tohto všetkého je zle a už sa vám nechce žiť, dávajte si pozor na voľbu spôsobu Roskomnadzoru. Ak sa, napríklad, rozhodnete umoriť seba hladom, v Baškirsku vás za to ešte môžu aj pokutovať pred smrťou. Miestni poslanci navrhli trest za vyhlásenie hladovky. Takže, buďte takí dobrí a vyberajte si tradičné spôsoby.

A ak už predsa len nie, choďte pozrieť do múzea hovna, rozptýľte sa. V talianskej dedine Castelbosco otvoril miestny farmár príslušnú kultúrnu ustanovizeň. Krásne sviatky, drahí naši, jedzte šašlyk, majte radi ľudí, hurá!

(* 7 miliárd rubľov – 120 miliónov EUR) P.S. Mimochodom, nikto nevie, ako sa tí milovníci kože a latexu Noční vlci vlastne do EÚ dostali, niektorí cez Litvu, niektorí cez Fínsko a cez poľskú hranicu? V každom prípade v Bratislave krásne divadielko, ňuňuňu.

(zdroj: pravda.sk) Podľa očitého svedka sa skupina priaznivcov svätojurajských stužiek zastavila v bližšie nemenovanom bare pri Prezidentskom paláci a na pretras prišli všetky obľúbené témy (romáci, slovanstvo atď. atď.). Jednou priaznivkyňou to otriaslo až tak, že ovracala fontánou celý podnik a zavolali sanitku. Ale tu sa náš príbeh končí a rozuzlenie sa už nikdy nedozvieme.

Fontána, dúha, chlieb a soľ a slovanská vzájomnosť!!!

(nielen chlebom a soľou na veľvyslanectve RF, zdroj: nightwolves-ru.livejournal.com/) Adaptovaný preklad podľa http://batenka.ru/2015/05/03/may/ a doplnené podľa skutočných udalostí - trú story it is.

[nebopeklosamuraj]

Harakiri, sepuka a Roskomnadzor

V marci Roskomnadzor (Federálna služba dozoru v sfére komunikácií, informačných technológií a masových komunikačných prostriedkov), hlavný cenzúrny úrad, konečne zakázal médiám ukazovať príčiny a spôsob páchania Roskomnadzoru onkologických pacientov. Váš obľúbený samizdat „Bátenka, veď vy ste transformer“ plnými silami podporuje podobné iniciatívy, veď tie po x-tý raz potvrdzujú našu pravdu (že koniec sveta už dávno nastal), ale stále považuje túto iniciatívu za nehotovú a nedovedenú do konca. Odteraz musí každý rozhovor o spáchaní Roskomnadzoru vyzerať iba takto: Roskomnadzor Kurta Cobaina, Van Gogha, Sergeja Jesenina, Vladimíra Majakovského, Ernesta Hemingwaya a iných známych osobností.

(zdroj: batenka.ru)

Ako sa stavať k Roskomnadzoru je jedna z najzložitejších etických záhad ľudstva. Odsúdiť, neodsúdiť, páchať alebo nie, aké motívy sa dajú považovať za dôstojné a aké nie veľmi je stále veľká otázka. Wikipedia spomína 17 najrozšírenejších príčin, pre ktoré ľudia páchajú Roskomnadzor. Medzi nimi sa nachádza Roskomnadzor, Roskomnadzor a Roskomnadzor. V pravoslávnej tradícii sa Roskomnadzor považuje za jeden z najťažších hriechov, Korán taktiež odsudzuje Roskomnadzor. A napríklad u starých Mayov bol rituálny Roskomnadzor dosť populárny. Asi preto všetci aj umreli.

Tradícia Roskomnadzoru je pozoruhodná a úchvatná. História ľudstva je celkovo jedna veľká kniha o tom, ako ľudia páchali Roskomnadzor. Niektorí vedci sa domnievajú, že nielen ľudia sú toho schopní. Napríklad, ako vysvetliť Roskomnadzo 450 oviec v Turecku alebo Roskomnadzor veľrýb po celom svete, nehovoriac už o známom Roskomnadzore labute a iných prekrásnych zvieratiek?

atď. atď. atď. .... 

Skrátený preklad

http://batenka.ru/2015/03/20/roskomnadzor/

Viac o Roskomnadzore, jeho vyčíňaní na wikipedii, keď sa snažili zakázať fajčenie trávy či keď vykázali niektoré mémy mimo zákon. A nezabúdajte, všetko je extrémizmus. 

A keď sa dohráte hru na atď a pochopíte do hĺbky extrémizmus celého sveta, ktorého koniec už aj tak nastúpil, tak si treba pustiť najlepšiu ukrajinskú kapelu Chamerman znyščuje virusy a ich slávny to hymnus Ukrajina - ce my (Samohubci - ce my). 295 views nech vás neodrádza. Jeden Roskomnadzor by plakal.

P.S. Známa mi teraz napísala, že by sa mala naučiť byť ranným vtáčaťom, inak umrie na spánok. Nech žije najkrajší Roskomnadzor, Roskomnadzor spánkom!