#preschôdzovaní

[nebopeklosamuraj]

Preschôdzovaní

Majakovského kritika byrokratizmu, ktorý sa rozmohol v mladom štáte RSFSR.

Preschôdzovaní

Každý deň pozorujem tento stav:

len čo sa zjaví slnko,

luna zmizne,

na generálne,

na zväz,

na ústav –

ženú sa úradníci na ustanovizne.

Oproti sa im valí láva – spisy,

hoci sú ešte iba na vrátnici.

Pol stovky súrnych spisov vybrali si –

a na schôdze

sa ženú úradníci.

 Zjavíš sa:

„Chcem ísť k vedúcemu úradu!

Sto rokov o to žiadam neprestajne.“

„Žiaľ, súdruh Ivan Ivčič má poradu –

zlučujú Správu divadiel a Štátne stajne.“

 Prejdeš sto poschodí.

Na slovo – všetky skúpe.

Zas:

„O hodinu až vás možno prijať.

Teraz je schôdza

kvôli kúpe

fľaštičky atramentu pre sekretariát.“

  O hodinu však

darmo pátra oko,

kdeže je sekretárka –

nikdeže.

Všetci do dvadsiatich dvoch rokov

Na schôdzi zväzu mládeže.

  Zas leziem – deň sa minul ako nič –

pod samú strechu mrakodrapu.

„Prišiel už súdruh Ivan Ivčič?“

„Na schôdzi

A-be-ce-de-e-ef-ge-ha-papu.“

  Zúrivé kliatby nedusím viac v hrudi,

na schôdzu

vpadnem

s rykom povíchrice.

A vidím –

sedia polovice ľudí.

Diabolstvo!

Kde sú druhé polovice?

„Zarezali ich!

Vražda!“

hrdlo vzlyká.

Rozum sa kalí od strašného obrazu.

A čujem

upokojujúci hlások tajomníka:

„Sú na dvoch schôdzach odrazu.

Za deň

je schôdzí aspoň dvadsať.

Vynechať – to sa prieči zásadám.

Nič iné neostalo im, len rozorvať sa.

Do pása tu

a zvyšok

zasa tam.“

  Nezavriem v noci oka, zúfalý.

A ráno –

na ústach len jedna veta:

„Ó, kiež by

ešte jednu schôdzu

zvolali

vo veci odstránenia schôdzí z tohto sveta!“

V. V. Majakovskij, 1922