#perá

[va-queer-o]

My brain can't stop singing the stupid wait ✋🏻 theydontloveyoulikeiloveyou song so now I'm translating it and I don't fuck with the neutral spanish so... PARÁ ✋🏻NOTEAMANCOMOTEAMO

PERÁ ✋🏻NOTEAMANCOMOTEAMO

[lelecoelfo]

Bando de burguês safad....não perá

[norteenlinea]

Juní Perá: La ciencia de la naturaleza aplicada a la piel: presenta su linea de productos dermocosméticos

http://dlvr.it/TBgPlS

[theirreverie]

a ľúbim ťa v oblakoch

ako na lúke

aj všade inde

láska ženy je silná,

ale láska k žene..

tisíce básni, vypísané perá

tisíce ruží, niet žiť

a mám ťa v náručí

zaspávam s myšlienkou

„navždy”

aj napriek týždni

si sladká,

si vynímočná,

čo zase na čase záleží,

neleží mi na mysli,

náleži mi na srdci,

v ňom spoznávam na čom skutočne ľpieš,

neželaný sen,

že odídeš

a nadíde môj hriech

[prudsvetla]

Rozprávania o jeho pôvode sa líšia. Podľa jedného z nich vyskočil Pegasos z tela svojej matky Medúzy potom, čo jej Perseus usekol hlavu. Iná verzia hovorí, že vyskočil zo zeme, na ktorú dopadla Medúzina krv.

Pegasos pomohol Bellerofontovi v jeho boji s chimérami a Amazonkami. Existuje veľa príbehov, v ktorých sa spolu nachádzajú Pegasos a Bellerofontes. Keď však chcel Bellerofontes vzlietnuť na Pegasovi na Olymp, najvyšší boh Zeus sa rozhneval za takúto opovážlivosť. Pegasa zmiatol náhlou zúrivosťou, Bellerofontes sa na ňom neudržal a pádom na zem stratil rozum.

Prvý Pegas bol nesmrteľný ale počas mnohých rokov života sa činil a tak sa rodili nové okrídlené kone. Tiež nemuseli byť vždy biele, mohli mať aj čiernu srsť.

Podľa mytologického príbehu bol Pegasos premenený na jedno zo súhvezdí, ale perá jeho krídel dopadli na zem blízko Tarsu a dali tak názov tomuto mestu. V umení býva zobrazovaný ako atribút básnikov.

[cervenakoviny]

Pravda, tie prechody sú postupné. :D

Hej, je krásny. A k Júlii mi pasuje o to viac, že je dcérou hájnika. Tomu by sa asi viac patrilo nejaké orlie, jastrabie, sojčie, či iné podobné pierko za klobúkom, ale tak... Ona sama sa vydala za miestneho zemana, čiže honosnejšie bažantie perá môžu spájať oba domovy.

Bello-epošská paráda - I

Keď Júlia Belohorská nesprevádza brata Adama do terénu, mohla by mať na sebe niečo takéto.

Zdroj - https://www.facebook.com/historical.costumes

[dumarke]

písacie potreby

https://www.dumar.sk/pisacie-potreby/

[snowylazyharpseal]

Perá,o sal e uma foca menino ou menino?agora boiei

Sal não tem gênero. Eu me refiro ao Sal como menino, e se ele fosse ter um dublador seria uma voz de menino (imagino tipo a voz do Steven de SU), mas ele não tem gênero de verdade, ele não tem um órgão nem nada que prove que ele é menino ou menina.

E o Sal não é o único, tem muitos Mixnimals que não tem gênero, isso é algo normal nesse planeta.

[rebarborka]

Tranzitné zóny

Píšem tisíc nepríjemných emailov týždenne, píšem koncepty  k výstavám, ktoré možno nikdy nebudú zrealizované, píšem dlhé texty ktorým nakoniec nerozumiem, píšem poznámky ceruzkou do kníh, ktoré sa váľajú všade okolo mňa. Píšem si nemecké slovíčka do linajkového zošita. Píšem správy mame. Denník si už nepíšem. Som neustále v behu. Inokedy, v sobotu spím 18 hodín.

V meste Figueres všetko páchne po výkaloch a zmoknutých psoch, aj keď už dva mesiace nepršalo. V hoteli s názvom Los Angeles smrdia periny po tabaku. Na stenách sú rozpixelované reprodukcie všetkých malieb Salvador Dáliho. Muž bez nohy do megafónu hlásil čosi po Katalánsky, a čudáci na malom námestí v tieni platanov prevracajú oči do vnútra hlavy. Zvnútra von. Všetky vlaky z Barcelony zrušili. Inú noc, na osamelej pláži si pod hlavu ukladám sveter a nemôžem zaspať.

Zostala som sama, chcela som spať na letisku, ale bolo na noc zatvorené, myslela som na to, ako sme celkom nedávno s mojou B. spali na autobusovej stanici v Lisabone. Pas som si zastrčila k nohám do spacáku. Teraz, na recepcii hotela vzdialeného päť minút chôdze od odletovej haly, platím 50 eur za noc v izbe s  telefónom na nočnom stolíku a šampónmi v miniatúrnych fľaštičkách.  Poskladanú faktúru si zakladám do diáru. Sprchujem sa v horúcej vode a zaspávam v naškrobených obliečkach.

A potom mi vytrhli zub múdrosti. Na cédečku som dostala 3D scan mojej čeľuste. 

Ruším cestu do Kodane. Mám horúčku a píšem mojej B., že to presunieme na december, navštívim ju, keď mi bude lepšie. Moji ľudia sú rozprćhnutí po Európe. Chcela by som obmedziť leteckú dopravu a svoju uhlíkovú stopu. Pre vyššie dobro, budúcnosť všetkých ešte nenarodených detí a detí hipsterských matiek ktoré sa aj napriek algorytmom vyplavujú na povrch môjho instagramu. Infiltrujú sa medzi naleštené fotografie designových švajčiarských kníh. Chcela by som…

Nedostatok odstupu od rýchleho diania okolo mňa, absencia pohľadu z výšky a nemožnosť spätnej analýzy sa mi do života vkradli postupne. Moja myseľ je preplnená a otáča sa rýchlo. Ako kolesá na bicykli, pri jazde dole kopcom po daždi. Nefunguje mi predná brzda. 

Je mi s tebou dobre. Prítomnosť tvojich rúk a osobných artefaktov v mojej bezprorstrednej blízkosti, začínam považovať za neoddeliteľnú súčasť mojej každodennosti. Upokojuje ma to. Nezamýšľam sa nad tým, či je naša láska veľkou láskou a  čím iným by mohla byť.

Všetky rozhodnutia majú trvalé následky a sled udalostí je ako reťaz ktorou si zamykám bicykel u teba vo vnútrobloku. Kovové oká sa navzájom prepletajú, nadväzujú na seba. Pri zamykaní uzatváram kruh okolo pedálov. Ženská v želežiarstve mi povedala, že dnes vedia precviknúť hocijakú reťaz aj zámok, že ak niekto veľmi bude chcieť, bicykel mi aj tak ukradne. Ale táto reťaz je celkom odolná.

Budeš sa sťahovať do nového bytu. Ja sa tentokrát nesťahujem. Olte bude v marci končiť nájomná zmluva, a potom si budeme hľadať niečo spolu. Nový domov. Hľadanie strateného času. Po troch pohároch červeného, mi Olta pripaľuje cigaretu a hovorí, že už sme v inej Lebensphase, ona už potrebuje kľud.

Ja neviem, neviem či potrebujem kľud. Všetci okolo mňa pomaly starnú, iba Greta, študentka filozofie, ktorá fajčí tabak značky american spirit a vlasy si strihá celkom na krátko, odišla na erasmus do Francúzska a začala udržovať milostný vzťah s dvoma mužmi naraz. Hovorím si Greta, moja malá Gretchen, som na teba hrdá, c'est la vie, toto je život, ktorý ja už žiť nebudem. Všetky erasmy som si už vyčerpala.

Občas neviem, či chcem starnúť rovnako rýchlo ako všetci okolo mňa. Strihám si ofinu celkom na krátko, do polovice čela. Vraj vyzerám ako Majka z Gurunu, napísala mi mama, keď som jej poslala selfíčko. Keď som mala asi sedemnásť, chcela som si nafarbiť vlasy na modro, myslím, že som o tom aj niečo písala. O tom ako mi peroxid nezosvetlil vlasy na blond, ale na oranžovo a modrá potom vyzerala ako zelená. Nakoniec som sa ostrihala… Neviem ako súvisia účesy s rozličnými leben-fázami.

Cestujem do Brna vlakom, hlavné nádraží je v rekonštrukcii, teta za staničným okienkom čosi kričí a ja si v duchu hovorím, že toto mesto bolo významnou fázou. Ale už asi nie je. Na študíjnom si po roku vyzdvihujem diplom v modrom obale. Ktosi mi hovoril, že fázy života sa vždy menia po siedmich rokoch, plynule prechádzajú jedna do druhej. Prvé a posledné dva roky sú tranzitné. Každých sedem rokov sa nám obnovia všetky bunky v tele. Moje Brno má už sedem rokov. Dokončujem premenu. Moje Brno má už sedem rokov a je úplne iné ako vtedy, keď sme sa spoznali. Z krabice od topánok vypadla fotka jednej brnenskej kuchyne a ľudí, ktorý už takmer vôbec nie sú v mojom živote. Myslím, že bola z roku 2012 

Som v tranzitnej zóne.

Môj Berlín je stále rovnaký, ale ty sa teraz budeš sťahovať. Už sa nebudeme v nedeľu len tak poflakovať po Leopoldplatz, v jesennom slnku a pérových vetrovkách. Budeme si musieť nájsť nové námestie. Budeš mať nový hood, novú Kiez, nový byt, novú práčku, pozerám sa do vzduchu, ktorý vypĺňa priestor medzi tvojím ramenom a  uchom. Rozmýšľam. Kúskujeme našu prvú spoločnú fázu na epizódy, spojené s rôznymi mestami a miestami, s bytmi a oknami. Otočenými do ulice, či do vnútrobloku. Netúžim po ničom inom, len už zostať na mieste. (A pri tebe).

Inokedy si neskoro večer prezerám študíjne programy na školách v Holandsku. Možno by som mala znovu študovať. Možno by som zase mohla niekde začať od znova. Možno by som sa mohla začať učiť nový jazyk a opäť raz sa snažiť niekde zapadnúť. Presťahovať sa k oceánu alebo do Buenos Aires. Alebo, by som sa radšej mala uzemniť. Ilustrovať farebné obrázky do lesklých magazínov dopĺňajúce články o feminizme či demokracii. Dvadsať rokov rovnakým štýlom, iba meniť farebnosť. Ilustrácie sú dobrý biznis, je jvýhodnejšie kresliť do časopisov ako kurátorovať výstavy či nikdy neopustiť akademickú pôdu. Možno by som nemala už nič vymýšľať. Byť vďačná. Telefonovať babičke častejšie. Poriadne si umývať zuby. Kúpiť si vitamín D. Každé ráno cvičiť pozdrav slnku. Dávať si pozor na zápal šliach na zápästí a karpálny tunel, investovať do ergonomickej myši, tabletu, stoličky, nakúpiť si v MUJI ďalšiu sadu čiernych pier, ktoré stále strácam. Pravdepodobne končia na dne oceánu, zhltnú ich kosatky alebo vráskavce. Predstavujem si  japonské perá, ako sa zasekávajú v obrovských žalúdkoch. Ako Jonáš v bruchu veľeryby. A ja si ani za svet neviem spomenúť, prečo bol Jonáš v bruchu veľeryby. Prečo, prečo?

Pocit, že mi v živote niečo uniká, že som niečo prepásla a že na niektoré veci som už stará,  spolu so zabúdaním niektorých fundamentálnych súvislostí z biblických či iných príbehov (aj tých vlastných), ma zastihli v prekvapivo mladom veku.

[mikheael]

Základné slovenské veci, ktoré musíte naučiť svoje deti

V dnešnej dobe sa v mojom okolí rozmohlo rodenie detí. Neviem, čím to je. Možno si ľudia konečne uvedomili, že pes im v starobe nepodá ani pohár veľkonočných vajec. Nie, že by nechcel, beťár jeden, no kým príde veľkonočný štvrtok, bude už bohužiaľ zdochnutý. A možno je za tým len viac lockdownových vĺn, než koľko rožkov kúpite za jedno euro. Tak, či onak, po narodení dieťaťa sa okrem nadváhy otca natískajú hneď všakovaké iné problémy. Jeden z nich je ako v tejto neistej dobe neodvrátiť od tradícií a v duchu starého a dobrého nepodľahnúť pokušeniu a ostať verný nášmu mnohorokému dedičstvu. 

Čo presne sú teda tie najelementárnejšie znalosti, ktoré z vášho (a trochu aj nášho) dieťaťa urobia dokonalého Slováka/Slovenku?

Čítajte ďalej a dozviete sa moje súkromné názory na túto problematiku a to sa predsa oplatí!

Nad Tatrou sa blýska, nech to iný spíska.

Otec mi vždy hovorievali, ako vo svete bude vždy niekto, kto za vás urobí to, čo je vám proti svetonázorovému vyznaniu. Dokonalý príklad zažijeme pri poruche vody v paneláku. Poruchu nenahlásime, lebo to predsa nie je náš problém a čo ak ju dajú preplatiť práve nám? Vodu si vo vedrách od cisterny musíme bohužiaľ nanosiť sami, no na lámanie banánového chlebíka dôjde, keď vodu opäť pustia. Nikdy a opakujem nikdy, nepúšťajme vodu my ako prvý. Správny občan SR musí trpezlivo čakať, kým si špinavou vodou svoje trúbky a kohútiky zanesú ostatní susedia. Aj keby bolo pol ôsmej večer a vy by ste si chceli ísť osprchovať vašu kolekciu, od pilín zanesených fotografií bývalých predsedov NRSR.

Hromy divo bijú, všetkých odsudzujú odhadujú.

Ohováranie. Domýšľanie si. Odsúdenie bez kontextu. To predsa musí ovládať každý jeden z nás. Stačí, aby okolo prešiel človek s dobrou náladou oblečený počas januára v letných nohaviciach a hneď to začne. Istotne to bude nejaký pomätenec, ktorý je možno bezdomovec, exhibicionista, či nebodaj čosi horšie - volič tej inej politickej strany, než ktorej slepo verím ja. Alebo je možno ešte aj zdroguvaný! naháňa sa nám mysľou. Z jedného pohľadu vydedukujeme úplne všetko a s pocitom dobre odvedenej práce ale zďaleka nekončíme. Ešte len začíname. Spomenieme ho všetkým blízkym aj vzdialeným známym a následne do hĺbky rozoberáme naše výmysly tak, aby na nás naše prababky z horného konca boli hrdé. Kto to kedy videl, aby naše dohady neboli založené na pravde?

Zastavme ich, bratia. Kým za nich, neplatia.

Každý správny Slovák nemá mieru v prípadoch, ak ide o čosi zadarmo. Bude to asi rokmi, keď ničoho nebol dostatok a preto si podvedome musíme vytvárať zásoby na horšie časy. Ak niekde uvidíme nebezpečne veľkú kopu servítok, alebo také ceruzkové cukre, či všetko-čo-môžete zjesť raňajky, naša genetická výbava nám automaticky povie, ako sa zachovať. 

Napríklad u mňa táto výbava zafungovala na služobnej ceste v Chicagu. Presnejšie v hotelovej hale, kde sa podávala káva. A zadarmo. Ja síce kávu nepijem, no presne ako sa ľudia v Kauflande bijú o jahody, aj u mňa zafungoval ten najzákladnejší z inštinktov a bolo. Pekne pol litra hneď putovalo do pripraveného plastového pohára a po vzore ostatných kolegov ju doplnil cukor, mlieko, škorica a skrátka všetko čo tam bolo. Chutila úplne otrasne, no ten Štefánikov hlas vo mne bol na mňa hrdý. Z toľkej hrdosti sa mi srdce rozbúchalo ako keď vybehnem schody pri Bielom dome, a ja som už dumal nad neodvrátiteľnou cestou do nemocnice. Za tú sa v Amerike ale platí, takže to neprichádzalo do úvahy. 

Z rovnakého súdka prichádza aj ďalší, vôbec nie kazateľský príbeh. Počas volebnej kampane u nás zazvonili dobrovoľníci, rozdávajúci perá a kľúčenky zadarmo. Otec sa potešili, darčeky zobrali a po očku si všimli, že tým, ktorí nie sú doma, tieto podarúnky umiestnili na prah bytu. Úplne v duchu so zažitými tradíciami teda pán Otec počkali na ich odchod a vyzbierali ich spred všetkých bytov v osemposchodovom bloku. Veď čo ak náhodou bude celosvetový nedostatok pier a kľúčeniek?

Veď sa ony stratia, a domov navrátia.

Keď som mal asi desať rokov, deti sa mi v škole smiali. Nie len preto, lebo moju tučnučkú tvár zdobili okuliare, ale skôr preto, lebo som ostatných presviedčal, že máme v obývačke čarovný gauč. Stačilo ho totiž otvoriť a bola v ňom na pohľad nekonečná zásoba školských zošitov. Čistých, s riadkami, ba dokonca aj so štvorčekmi. Našli ste ich tam viac, než koľko má priemerný dôchodca vernostných kariet do Jednoty, čiže mnoho. Nik mi ale neveril, pretože to samozrejme nebola skutočná pravda. To mi ale na moju obranu rodičia vysvetlili oveľa neskôr. Kto “nepremiestňuje”, ten okráda rodinu, vraveli. A tak bežným životom prechádzame s očami otvorenými a sledujeme príležitosti. Môže to byť len taký osamelý pivový pohár v krčme, či smutný balík kancelárskych papierov, alebo aj neobyčajné baterky v ovládači na hotelovej izbe. Táto vlastnosť sa každému uvedomelému Slovákovi zíde viac, ako slovenskému katolíkovi rebrík do neba. 

Nezabúdajme ani náznakom na statky, ktoré považujeme za preplatené, ergo boli by sme hlúpi, ak by sme si ich neprivlastnili. Napríklad je bytostne normálne, zobrať si po rodinnej oslave v reštaurácii domov všetky kvety vo vázach na stoloch. Veď je to predsa v cene, všakáno. 

Slováci ožijú, a hneď sa hádať idú,

Slovák, ktorý nemá názor na všetko, nie je úplný. Ako keby mu voľačo chýbalo. Nech už je to politika, hokej, akcie v Bille, alebo recept na ich rodinný zemiakový šalát, ku všetkému je nutné sa vyjadriť a presadzovať svoj špecifický hlas. Zabudnite na také tie odporúčania. Musíte ísť tvrdo za svojím a ak nebodaj druhá strana neurobí ako chcete vy, počastujeme ich poznámkami a tak. Začíname slovným spojením, keby som to robil ja, tak … a potom pokračujete úplne voľnoštýlovo. Totiž nerobíte to vy a nikdy nebudete, čiže si vymyslite čo len chcete. Kto denne neposkytne iným aspoň tucet nevyžiadaných rád, ten si môže o dvojkríži na trojkopci nechať len zdať. 

Na záver ešte jedna anekdota. 

“Ako sa máš?” pýta sa Slovák Slováka.

“Dobre,” odpovie prvý Slovák.

“Ty sviňa,” zakončí druhý Slovák.

Nabudúce sa naučíme ako u doktora zaklopať a povedať - veď ja idem len pre … a vyžívať sa vo vraživých pohľadoch ostatných, ktorých sme predbehli. A samozrejme povieme si aj o tom, ako sú všetky lotérie zmanipulované a bežní ľudia nikdy nič nemôžu vyhrať, lebo to je dopredu rozdelené pre rodinných príslušníkov jednotlivých organizátorov.  

Alebo viete čo? 

Keď si to tak po sebe čítam, najdôležitejšie je vychovať deti tak, aby z nich boli slušní ľudia. Ako to docielite je už úplne na Vás, tak na to dbajte. Možno by nebolo odveci trošku zrenovovať naše tradície, nakoľko evolúcia je nevyhnutná a nechceme predsa stagnovať a prešľapovať na mieste. 

Ale to už nechám plne na Vás s veľkým V.

[byeolttagiii]

Prečo sa perá,ceruzky,štetce hýbu po papieri lepšie keď sme smutní?

[lelecoelfo]

Não, perá

[norteenlinea]

Arthur Newton fue elegida por Juni Perá para su Campaña de PR

http://dlvr.it/T8xRlV

[xcurandoheridasx]

eu basta eu

eu PERÁ

[erillinen]

Apríl

V Apríli si bol moje slnko čo hreje na pokožke po dlhom období zimy. Bol si pohárom, ktorý mi vždy v noci podávaš keď sa zo zlého sna budím so suchom v ústach. Bol si pokojom, čo cítim keď sa ma dotýkaš. Myslím na nekonečné hviezdy, na vesmír čo sa rozpína, na výhľady z tvojho balkóna, na polnočnú cigaretu a ranné lúče čo prikryjú nahé telá. Na vôňu kníh z tridsiatej štvrtej police, na atramentové perá, biele kvety na stromoch, chladné rána, objatia, čo prichádzajú v ten pravý čas. V apríli myslím na všetko v mnohých jazykoch, na ruku Ti napíšem terugkomen is niet hetzelfde als blijven. Vzduch už skutočne vonia inak, pripomínam si minuloročné aprílové dni a cítim to zvláštne mravčanie v končatinách, ktoré mi napovedá, že by som sa ani za nič nechcela vrátiť späť.

Vzduch vonia inak. Kvitneme ako kvety v našom vnútrobloku. Vozíme sa preplnenými nočákmi a ja sa konečne smejem nahlas. Zabúdam pri Tebe na starosti, ktoré mi niekedy sedia na ramenách a ťahajú ma k zemi. 

Ešte ostaň, ešte chvíľu. 

Dobře. Nechce se mi od Tebe. 

 V tichu je mi krásne. Kiežby sa tie noci nikdy nekončili. Kiežby som sa nemusela budiť do ťažkých dní a čeliť všetkým tým ľuďom, potláčaným starostiam a výkričníkom v kalendári. Ale nejako, nejako to predsa len zvládnem. Všetko bude ako ma byť. V Apríli si bol tu, naplnil si svojou prítomnosťou všetky moje prázdna, z výkričníkov a otáznikov si spravil bodky a čiarky a dovolil si mi v tvojom objatí spomaliť. Ukázal si mi, aká podobná je Hatikvah a Vltava a donekonečna ma hladkal po celom tele. Zahrial si ma, ako to leto čo pomaly prichádza. Apríl bol krásny. Náročný, plný práce a zodpovednosti, ale predsa si ma dokázal spravil šťastnou. Po nekonečne dlhom čase som opäť šťastná.

[dumarke]

Organizácia kancelárskeho stola - kancelárske potreby

https://www.dumar.sk/kancelarske-potreby/