#cunatkovo

[mydreamtopia]

Uvar čaj

| Každý máme občas dni, kedy je nám zle, jednoducho nevládzeme a nechceme sa tváriť spokojne a šťastne.|

 Tak ako v každom inom aspekte života - raz si hore a raz zasa dolu. Je jedno, či ide o chrípku, opicu po prepitej noci, zlyhanie osobné či v práci... je jedno, či ide o únavu a bolesť fyzickú alebo duševnú - oboje existuje jednoduchý a zaručený recept:

1) Poľutuj

Ako som už spomínala, je úplne jedno či ide o trápenie duše či tela - každý jeden z nás ho pozná a každý jeden z nás veľmi dobre vie, že v takej chvíli vôbec nepomáha “ja som ťa varovala...” alebo “nevravel som ti...?” a “tak ti treba, nemal si...” Tak prečo to tak radi hovoríme iným???

Predstavte si, aké bolo nepríjemné, keď ste sa ožrali s kamošmi a na druhý deň vás čakal “spravodlivý hnev” mamy, ktorá vás o 5ej vykopala z postele a strčila vám do ruky rozpis prác na celý deň.

Vy nie ste rodič - prvá zásadná vec, ktorú si často neuvedomujeme. Toto si môžete neskôr spoločne vychutnať na svojich deťoch, nie však na sebe navzájom. Je jedno, či sa opil s kamarátmi, alebo má obyčajný soplík - proste ho poľutujte a nechajte ho, nech sa poľutuje aj sám, s teplotkou 37,1 si ľahne do postele a pomrnčí :) občas je to pre telo i dušu účinnejšie než Aspirín - verte mi!

2) Pohlaď 

Pohladenie od srdca padne dobre vždy - aj keď je človek úplne v poriadku a fit. Ja mám občas pocit, že je to ako “recharge” - i keď pochybujem, že je to z fyzikálneho hľadiska možné. Každopádne, aj keď sa tá koza včera sundala s kamoškou a vy ste mali spoločné plány, ktoré vďaka tomu nadobro padli a ešte sa aj o ňu musíš stara��, pretože celý deň zvracia... skús sa nepovracať aj ty :D a pohlaď ju. Vždy, keď sa vaše role vymenia, spomenie si, ako dobre jej to padlo. 

Pohladenie miesto výčitiek mnohých prekvapí, no je to te “turningpoint”, kedy viac nie ste rodič ani kamoš, alebo “ten, čo vždy musí mať navrch”, ale chápaúci a súcitný partner.

/ p.s. koniec-koncov, pohádať sa správne môžete aj neskôr, keď budete obaja fit, nech je to fér. /

3) Uvar čaj

To je ten bod, kedy váš vzájomný vzťah utužíte. Je úplne jedno, či to bude uvarený čaj, polievka, napustená vaňa alebo len komédia, ktorú ste stiahli, aby ste mu zdvihli náladu... je to niečo nesebecké, nie pre urazené a ublížené “ja”, ale pre to nešťastné “ty”, ktoré to momentálne potrebuje o čosi viac.

“Sebaobetovaním” - aj keď nie v pravom slova zmysle len ukážete, že viete byť silný/á za oboch, keď bude treba.

Prečo vlastne to všetko?

Je jasné, že sme naštvaní, sklamaní a čojaviemčovšetko... 

...poľutovaním ukazujeme pochopenie, pohladením spoluúčasť a čaj? 

To je čistá a nefalšovaná podpora. 

To, o čo v každom vzťahu ide predovšetkým :) 

[mydreamtopia]

Ako prekonať stereotyp?

Ak máte pocit, že jeden na druhého už vôbec nemáte čas, nemusíte byť vôbec ďaleko od pravdy!

Faktom je, že v priemere bežný človek trávi 8-12 hodín denne v práci a cestou do/z práce. Následne cca 1 hodinu nakupovaním a 1-3 hodiny varením a starostlivosťou o chod domácnosti (podľa veľkosti a náročnosti rodiny, samozrejme). Ak si k tomu prirátame 8-hodinový spánok, zostáva priemernému človeku asi 6-0 hodín čistého času, ktorý musí rozdeliť medzi starostlivosť o seba a svoju rodinu a sociálny život.

Summa summarum - niet divu, že na seba jednoducho nemáte čas, resp. že považujete za “spoločne srávený čas” sedenie pred telkou alebo v tom horšom prípade - vzájomné lajkovanie si statusov. 

Prečo teda žijeme v stereotypoch napriek tomu, 

že nás zväzujú a vlastne nám nevyhovujú?

Stereotyp = pohodlie

Či už sa vám to pozdáva alebo nie - stereotyp vzniká najmä preto, že väčšine z nás vyhovuje a dáva pocit istoty. Je fajn vedieť, že keď prídem po práci, čakám doma teplá večera, ktorú si spolu “zblajzneme” pri Simpsonovcoch, dáme pred spaním nejaký film, pri čaji preberieme, čo bolo cez deň v práci, vyčistíme si zuby a ideme spolu spať :)

Problém nastáva vo chvíli, ked deň za dňom plynie rovnako a vy máte pocit, že by to chcelo zmenu, no neviete “ako na to?”. Stereotyp si uvedomujeme pomerne často - málokedy však vieme, čo sním a ako sa z neho vymaniť. 

Prečo nevieme prekonať stereotyp ?

* čas 

Čas je to jediné, čo máme. Nikdy ma neprestane udivovať, ako ľudia plytvajú svojim časom a alibisticky si nahovárajú, že “to tak jednoducho musí byť”.

Chcem tým povedať, že ak si myslíte, že nemáte čas, urobte si ho! Nech už ste akokoľvek zaneprázdnení a bez ohľadu na pracovnú dobu a iné povinnosti - raz za mesiac si na seba aspoň 2 hoďky nájdete. Ak nie, očividne vám váš vzťah za to nestojí. Vyčleňte si tento čas len jeden pre druhého, určite si konkrétny termín a najmä - dohodnite sa vopred, aby vám naplánovaný program nezhatili povinnosti či plány partnera.

********************************************

* program

Bojovať proti stereotypu nemožno sterotypom! Ak teda každý víkend chodíte s manželkou na prechádzku do lesa, nebude pre vás “topravéorechové” prekonávať stereotyp prechádzkami v lese :D 

Takže pri voľbe spoločného programu dbajte na záujmy a potreby jeden druhého. Ak ju baví kultúra - zájdite si občas do divadla či na nejaké tanečné predstavenie. Ak on miluje FC Spartak Trnava, prekvapte ho lístkami na zápas.

********************************************

* náklady

Často počúvam, že !na to my nemáme”, ale prekvapením pre vás bude fakt, že urobiť si navzájom radosť nemusí zruinovať rodinný rozpočet! Ak si nemôžete dovoiť lístky do opery, choďte aspoň do kina alebo na recitál miestnej umeleckej školy. A ak si nemôžete dovoliť lístky na zápas, rezervujte stôl v obľúbenom podniku, kde môžete fandiť s ostatnými.

Nie je dôležité, či na to máte alebo nie. Dôležité je len to, či si viete navzájom urobiť radosť, či viete čo toho druhého baví a zaujíma, čo ho robí šťastným.

********************************************

* kto chce, hľadá spôsob

Neexistuje dostatočná výhovorka na to, aby ste sa aspoň nepokúsili prelomiť ten bludný kruh. Určite si priority a držte sa ich.

Ak totiž chcete mať šťastné manželstvo či partnerstvo, potrebujete dávku stereotypu v zdravom pomere k vzrušeniu a zmenám. Aj do ohňa predsa okrem dreva nutno neustále dodávať čerstvý vzduch, aby nezhasol.

[mydreamtopia]

Vlastne ani neviem, prečo píšem tieto riadky :D asi preto, že som tak neskutočne šťastná, že už si všetko to šťastie proste neviem nechať len sama pre seba. Cuňatkovo je aktuálne svet, v ktorom žijem - žijem tam so svojim čunatom, s ktorým sa mám naozaj ako prasa v žite. A na dôvažok je ten svet plný prasačiniek - proste niet čo dodať.

Celý svoj život som hľadala šťastie. Škoda, že až dnes chápem, čo je vlastne šťastie a tiež, že som ho celý ten čas hľadala zbytočne.

Dnes už viem, že je to ako hľadať okuliare, ktoré máte na hlave :D

A ako správny storyteller - rada roprávam príbehy dúfajúc, že možno niekto bude počúvať. Ba čo viac, že možno sa raz niekto ozve a povie “hej, v´daka, pomohlo mi to” ;)