#Teba-Ja

[ludovit-velislav-stur]

Prečo mi nikto nepovedal, že moja krabička, telefón, sa musí nabíjať? Ja som zavše tri dni odrezaný od sveta! Tono, ako vždy to je tvoja chyba. To aby sme si boli rovní, nakoľko vidím, že z Druhého sveta nám sem poslali viacerích našich priateľov. @janko-kral teba vidieť u mňa na stene (tak sa to tu volá?) mi zlepšilo náladu po tom, ako som sa dostavil na kraj akejsi hnusnej továrne Slovnaft.

[slavicbee]

Arepov boh

Prompt: Chrámy sú stavané pre bohov. S touto vedomosťou postaví farmár malý chrám aby uvidel, aký boh sa mu zjaví.

Arepo si v poli postavil chrám, skromnú vecičku, zopár kameňov naukladaných do mohyly, a o dva dni neskôr sa do nej nasťahoval boh. 

“Dúfam, že si boh žatvy,” povedal Arepo a založil altárik a spálil dve pšeničné stebielka. “Bolo by to fajn, veď vieš.” Pozrel sa dolu na tú šmuhu na kameni, kamienky nakrivo naskladané, odkašľal si a poškrabkal sa po hlave. “Viem, že toho nie je veľa,” povedal, jeho slamená čiapka v rukách. “Ale - spravím, čo sa len bude dať. Bolo by fajn myslieť si, že na mňa dohliada nejaký boh.”

Na ďalší deň tam zanechal pár fíg, deň na to tam strávil desať minút svojho rána posadený vedľa toho chrámu v modlitbe. Na tretí deň ten boh prehovoril. 

“Mal by si ísť do chrámu v meste,” povedal boh. Jeho hlas bol ako šum pšeničných stebiel. ako pišťanie poľných myšiek pobehajúcich skrz trávu. “Do skutočného chrámu. Nejakého riadneho. Dostať požehnanie od skutočného boha. Ja taký nie som, ale možno by som ťa mohol niekomu odporučiť?” Vytrhol list zo stromu a povzdychol si. “Tým myslím, nie že chcem byť drzý. Je to tu útulné. To velebenie bolo fajn. Ale nemôžeš úprimne veriť, že ti čokoľvek z toho niečo prinesie.”

“Už toto je viac než som očakával, keď som ho staval,” povedal Arepo, pokladajúc svoju kosu a sklaňajúc sa k zemi. “Povedz, čohože si to ty boh?”

“Som boh spadnutých listov,” povedal. “Červíkov, ktorí sa mútia pod hlinou. Hranice medzi lesom a poľom. Prvého náznaku námraze predtým než príde prvý sneh. Šupky z jablka ktorá sa ti zubom poddáva. Som boh tuctu ďalšieho ničoho, zvyškov, ktoré vedú k hnilobe, chvíľkových letmých pohľadov. Zmena vo vetre, ktorá hneď zmizne.”

Boh si opäť povzdychol. “Nemá zmyslu velebiť niečo také, nie ako Vojnu, alebo Žatvu, alebo Búrku. Odlož svoje modlitby na veci mimo tvojej kontroly, dobrý farmár. Na tomto svete si taký maličký. Taký zraniteľný. Lepšie modliť sa niečomu vyššiemu, než som ja.”

Arepo vytrhol stebielko pšenice a pritísol si ho medzi zuby. “Mne takéto velebenie vyhovuje,” povedal. “Takže ak ti to nebude vadiť, myslím, že v tom budem pokračovať.”

“Rob, ako uznáš za vhodné,” povedal boh a stiahol sa hlbšie medzi kamienky. “Ale nikdy nevrav, že som ťa nevaroval.”

Arepo sa modlil pred rannou prácou, a on a ten boh v tichosti uvažovali nad stromami. Takto ubehli dni, a týždne, a potom sa privalila Búrka, čierna a hrubá a búrlivá. Zaplavila Arepove polia, ztriasla škridlice z jeho strechy, zasiahla jeho olivový strom a poslala ho na popol. Na ďalší deň kráčali Arepo a jeho synovia pomedzi tej pšenice, zachraňovali čo sa len dalo. Ten maličý chrám bol rozhádzaný naprieč poľom, a tak keď práca z toho dňa bola hotová, Arepo tie kamienky pozbieral a opäť ich poskladal. 

“Marná práca,” zašepkal boh, ale aj napriek tomu sa vplížil naspäť doň. “Nebolo jedinej veci, ktorou by som vám toto mohol ušetriť.”

“Bude nám dobre,” povedal Arepo. “Búrka už prešla. Znovu všetko postavíme. Na dnes žiaden milodar nemám,” povedal, a zložil trošku skazenej pšenice, “ale myslím, že zajtra niečím podopriem tieto základy, čo povieš?”

Boh v chráme zarachotil a povzdychol si. 

Prešiel rok, a potom ďalší. Chrám sa zavrstvil stenami kameňov, zastrešil pletenými konármi. Arepovi susedia sa chichotali keď prechádzali navôkol. Niektoré ich deti zanechávali ovocie a kvetiny. A potom Žatva zlyhala, bohovia stiahli svoje odmeny. V Arepovom poli zakvitla pšenica tenká a krehká. Ľudia nariekali a trhali svoje róby, vraždili svoje jahniatka a vylievali ich krv, hľadeli na zem so znepokojením a išli spať hladní. Arepo si prišiel sadnúť ku tomuch chrámu, kvety už dávno zvädnuté, ovocie zošuverené na hrudky, Arepove rebrá bolo vidno skrz jeho hruď, jeho ruky sa stále triasli, a zamumlal modlitbu. 

“Pre teba tu nič nie je,” povedal boh, túliac sa v tme. “Nie je nič, čo by som mohol urobiť. Nedá sa nič robiť.” Zatriasol sa a vypľul svoje slová. “Čo je tento chrám, ak ne tvojou ďalšou ťarchou?”

“My-” povedal Arepo, a jeho slová sa zakolísal. “A čo, že je chudý rok,” povedal. “Týmto sme si už prešli, prejdeme si tým znova. A čo, že sme hladní,” povedal. “Stále máme seba navzájom, nie tak? A mnoho ľudí sa modlili iným bohom, ale to ich pred týmto neochránilo. Nie,” povedal a zatriasol hlavou, a ľahol si na zopár zošuverených buryniek na altáriku. “Nie, myslím si, že naše usporiadanie mi celkom vyhovuje.”

“Príde horšie,” povedal boh z útrob toho kameňa. “A nebudem môcť spraviť nič, aby som ťa zachránil.”

Prešli roky. Arepo položil zvráskavenú ruku na ten chrám a niektoré dni tam strávil hodinu, stratený v zamyslení s tým bohom. 

A jedného osudového dňa, spoza víno-temného mora, prišla Vojna. 

Arepo sa zapotácal ku svojmu chrámu, jeho ruka pritlačená o brucho, pomazávajúc to sväté miesto svojou krvou. Spoza neho horeli jeho polia, a kosti v nich horeli do čierna. Privliekol sa tam na kolenách ku chrámu z tesaného kameňa, a ten boh sa náhlil ku jemu boku. 

“Nemohol som ich zachrániť,” povedal boh, jeho hlas tichý nárek. “Je mi to ľúto. Je mi to ľúto. Je mi to tak, tak veľmi ľúto.” Listy padali zo stromov, malý hebký dážď popola. “Neurobil som nič! Celé tie roky, a nič som pre teba nespravil!”

“Ticho už,” povedal Arepo, chutnal svoju vlastnú krv, zrak sa mu rozmazával. V modlitbe sa oprel o chrám, čelo pritlačené ku kameňu. “Povedz mi,” zamrmlal. “Znovu mi povedz. Čohože si to ty boh?”

“Som-” povedal ten boh, a načiahol sa, chytil Arepovu hlavu, zavrel oči a prehovoril.

“Som boh spadnutých listov,” povedal, a vykúzlil si ich obraz. “Červíkov, ktorí sa mútia pod zemou. Hranice medzi lesom a poľom. Prvého náznaku námraze predtým než príde prvý sneh. Šupky z jablka ktorá sa ti zubom poddáva.” Arepove pery sa rozišli v úsmeve. 

“Som boh tuctu ďalšieho ničoho,” povedal. “Kvetových lístkov, ktoré vedú k hnilobe, chvíľkových letmých pohľadov. Zmena vo vetre,” hlas sa mu zlomil a rozplakal sa. “Ktorá hneď zmizne.”

“Nádherné,” povedal Arepo, jeho krv špinila kamene a presakovala do zeme. “Všetky z nich boli také nádherné.”

A keď horeli polia a dym zahaľoval slnko, keď boli ľudia pošliapaní v presile a zúrila krvavá Vojna, keď nebesá vypustili na zem svoj hnev, rozsievač Arepo si ľahol do svojho skromného chrámu, hlavu mu chránili kamene, a vrátil sa domov k svojmu bohu.

Sora našla chrám a v ňom kosti, na ktoré sa zrútila strecha.

“Oh, úbohý boh,” povedala, “bez nikoho kto by pochoval tvojho posledného kňaza.” Potom za pozastavila, pretože bola zďaleka. "Alebo sa tu takto uctievajú mŕtvi?" Boh sa prebral z rozjímania.

“Volal sa Arepo,” povedal. “Bol zasievač.”

Sora sa trochu zľakla, pretože nikdy predtým nepočula hlas boha. "Ako si ho môžem uctiť?" Spýtala sa.

"Pochovaj ho," povedal boh, "pod mojím oltárom."

“Dobre,” povedala Sora, a šla si po lopatu.

"Počkaj," ozval sa boh, keď sa vrátila a začala zbierať kosti spomedzi polámaných vetvičiek a opadaného lístia. Položila ich na zvitok nebarvenej vlny, jedinej látky, ktorú mala. "Počkaj," povedal boh, "nemôžem pre teba nič urobiť. Nie som bohom ničoho užitočného."

Sora si sadla na päty a pozrela na oltár, aby počúvala boha.

"Keď prišla Búrka a zničila jeho pšenicu, nemohol som ju zachrániť," povedal boh, "keď sa Žatva nepodarila a on bol hladný, nemohol som ho nakŕmiť. Keď prišla Vojna," bohov hlas sa zadrhol. "Keď prišla vojna, nemohol som ho ochrániť. Prišiel zakrvavený z bitky, aby zomrel v mojom náručí." Sora sa znova pozrela na kosti.

"Myslím, že si bohom niečoho veľmi užitočného," povedala.

"Čoho?" spýtal sa boh.

Sora opatrne zdvihla lebku na látku. "Si Arepov boh."

Prešli generácie. Dedina sa zotavila z tragédií - domy boli obnovené, záhrady znovu vysadené, rany zahojené. Na starca, ktorý kedysi žil na kopci a hovoril s kameňom a sutinami, sa už dávno zabudlo, ale chrám stál v jeho mene. Väčšina verila, že je prázdny, pretože boh, ktorý v ňom sídlil, sa už dávno odmlčal. Každý, kto prechádzal okolo rozpadajúcej sa svätyne, však cítil bolesť v srdci, akoby smútil za strateným priateľom. Chlad, ktorý prenikal od vchodu do chrámu, oslaboval ich ducha a odháňal všetkých potenciálnych návštevníkov, okrem zriedkavých a najmä nevšímavých detí, ktoré po sebe nechávali drobné trsy ružových a bielych kvetov, ktoré natrhali na okolitej lúke.

Boh sedel vo svojom pokojnom domove a hľadel na vzdialenú cestu, na chodcov, pracovné kone a vozy, na padajúce lístie, ktoré sa vírilo okolo hemžiacich sa nôh. Ako dlho to už bolo? Svet napredoval bez neho, lebo vedel, že mu niet pomoci. Svet musí byť kruté miesto, ktoré opustili aj užitoční bohovia, ak farmy môžu zaplavovať povodne, úroda môže byť neúrodná a domy môžu horieť, pomyslel si.

Pochopil, že ľudia sú nezmyselné bytosti, ktoré sa modlia k bohu, ktorý im nemôže splniť želanie alebo požehnať šťastie. Ktorí by udržiavali chrám a prinášali obety bez toho, aby za to niečo dostali. Ktorí by sa delili o svoju spoločnosť a meditovali s takýmto neužitočným božstvom. Ktorí by pochovávali cudzinca bez nádeje na úžitok. Akou bizarnou, márnotratnou láskavosťou naňho premárnili. Aké úžasné, hlúpe, cnostné, beznádejné stvorenia boli ľudia.

A tak maľoval západ slnka žltými listami, lákal červíky, aby tancovali vo svojej pôde, rozkvital hranicu medzi lesom a poľom kvetmi a bobuľami, krstil vzduch štipľavým chladom pred príchodom zimy, dozrievali jablká s chrumkavými, červenými pehami, aby sa lámali pod zatínajúcimi sa zubami, a tucet ďalších ničotností, na pamiatku človeka, ktorý kedysi chválil dielo boha na jeho umierajúci dych.

“Zdravím ťa, Boh každej skromnosti na svete,” zvolal známy hlas. 

Prižmúrené kútiky božích očí zaplakali na skrútených perách. "Arepo," zašepkal, lebo jeho hlas bol chrapľavý od storočnej nemoty.

"Som bohom oddanosti, drobných láskavostí, nerozbitných pút. Som bohom nezištnej, bezpodmienečnej lásky, večného priateľstva a dôvery," vyhlásil Arepo a každým slovom upokojoval toho druhého.

"To je úžasné, Arepo," odpovedal medzi slzami, "som za teba šťastný - taká mocná osobnosť bude určite potrebovať veľkolepý chrám. Odídeš do mesta, aby si zhromaždil ďalších veriacich? Všetci ťa budú zbožňovať."

"Nie," usmial sa Arepo.

"Takže ďalej, do hlavného mesta? Ďakujem, že si sa tu zastavil pred svojím odchodom."

"Nie, ani tam nepôjdem." Arepo pokrútil hlavou a uškrnul sa.

"Ešte ďalej? Aké ambiciózne ciele musíš mať. Nepochybujem však, že sa ti to podarí," pokračoval starší boh.

"Vlastne," prerušil ho Arepo, "rád by som tu zostal, ak mi to dovolíš."

Druhý boh onemel. ".... Prečo by si tu chcel zostať bývať?"

"Som boh nerozbitných zväzkov a večných priateľstiev. A ty si Arepov boh."

[small-angry-turtle]

Existujú knihy a/alebo filmy a seriály, ktoré pre teba bolo nemožné dočítať a/alebo dopozerať? Ak hej, tak keby bolo možné podeliť sa o pár príkladov a dôvodov.

P.S. Prajem skoré uzdravenie.

Autor príspevku používa v slovenčine obe zámená. Autor má taktiež pamäť akváriovej rybky a pravdepodobne bude tento zoznam dopĺňať.

Pozor na spoilery!

Snažila som sa premýšľať nad viacero vecami, preto odpovedám takto neskoro. A na to, že som chorý, som prekvapivo zaneprázdnený.

Určite nikdy nedočítam To od Stephena Kinga. Film som nevidela, pretože Kinga nie je možné dobre nafilmovať bez toho, aby to a) nemalo milión hodín a za B) nebolo úplne jebnuté. Konkrétne o To som stratila záujem po scéne, kde homosexuálny chlapec experimentuje so svojimi kamarátmi a sleduje ich pri tom Bethany (?), pričom venuje King pozornosť jej krátkym šortkám. PREČO, MR KING, PREČO. Radšej som si to celé vyspoilerovala, nech si môžem čítať polyamorné fanfikcie.

��alšia lahôdka, tentokrát z mojich tínedžerských čias, keď som sa učil anglicky, je Teen Wolf. Vlkolaci sú super, znesiem banshee a iné veci, ale po prvom dieli piatej série som to vypol. Už to na mňa pôsobilo, že to napísalo desaťročné decko než niečo normálne, ale zase, od toho je brak. Mali sa vrátiť a čerpať z prvej série alebo ja neviem čo.

Presuňme sa k anime a hneď sem z fleku hodím štvoro nekonečných. One Piece som vypla po prvej časti, Fairy Tail asi po štvrtej, Bleach ma unudil pri prvom veľkom súboji a posledný boj s Madarom v Narutovi bol fakt zbytočný, lebo už v tom čase sa hovorilo o Borutovi. Čo mi pripomína, áno, nedopozerala som ani Boruta, lebo doprdele, stará generácia sa stala nudnou a mladá generácia bola hrozne prekombinovaná a ničím ma nezaujala. Fakt, ale fakt ničím. Akurát mi prišlo vtipné, že Orochimaru bol schopný a ochotný splodiť potomka.

Z podcastov sa mi veľmi ťažko doháňa NightVale. Je to super, autorov a hercov si veľmi vážim, ale mám svoje hranice. Možno sa o to pokúsim, keď prestane vychádzať jeho český ekvivalent Díra. Neviem, či nebude možné NightVale jedného dňa utnúť, ale veľmi to ocením. Už to robia vyše desať rokov. Zaslúži si to umrieť.

Vrátim sa ešte na chvíľu ku knihám. Hru o Tróny z pera GRR Martina som naposledy čítal na strednej, keď som buď dopozerával alebo dopozeral seriál a zaujímalo ma, ako sa odlišuje od filmu. Piata kniha bola záhul, ktorý som neprekonal, posledné, čo si pamätám bolo, ako sa Arya učila byť asasínom. Možno, že to už bol koniec knihy, ale musel som ju vrátiť do knižnice a začala ma viac zamestnávať škola, takže s tým možno zase začnem. Bráni mi v tom ale kritika od ostatných a odo mňa samého, pretože to množstvo tráum, ktorým si tam všetci (hlavne ženy) prechádzajú, nie je úplne príjemné a ku svetu samotnému mám výhrady.

Skončím túto tirádu dvomi dielami z prostredia creepypasty. Prvý je fanúšikovský film o Russian Sleep Experiment (ďalej to budem nazývať RSE). To je creepypasta, ku ktorej som sa dostala v 16-tich rokoch, keď som úplne nevedela, čo to presne je a chvíľu som uvažovala, či je tá slávna čierno-biela fotka reálna. Traumatizovalo ma to do takej miery, že tú fotku nemôžem ani vidieť bez toho, aby som netrieskal laptopom a nehádzal mobil. Kamarát ma prehovoril na tento film, ale asi po dvoch minútach sme RSE vypli. Nevydržala som. Fakt to nešlo, jumpscary nemusím a gore už vôbec nie,už iba myšlienka na to ma dostatočne desila. Takže pohybovať sa v tomto žánri bolo občas celkom náročné, ako si viete predstaviť. Keď som písal bakalárku (som prvý na Slovensku a tretia v Česko-slovenskom priestore), tak to bolo utrpenie, ale posnažila som sa okolo toho veľmi nechodiť. Základná analýza úplne stačila.

Druhé je veľdielo Marble Hornets. Dostala som sa k tomu hrozne neskoro a už to nemalo ten správny ARG efekt. Je toho neznesiteľne veľa, tak som si aspoň pozrel a vypočul asi dva a pol hodinovú synopsu, keď som si robil poriadok v creepypastách. Ničomu to síce nepomohlo, ale aspoň som si to odškrtol z research zoznamu. Ak chcete, tak vám tú bakalárku niekam sem hodím, nedávno som ju obhájila a som hrozne rada, že to mám za sebou. Má svoje muchy, ale bola robená s láskou.

Ďakujem za ask a prečítanie tejto tirády.

[estellemareckova]

Stratila som sa v lese ktorý som kedysi poznala ako vlastné topánky. Rozprávala som sa nahlas s vílami, povedala som im že pokiaľ si ma pamätajú, nech mi dajú vedieť. O pár minút neskôr mi spoza chrbta prišli slová ,,Estelle, si to ty?”

Bola to mama môjho priateľa a chcem veriť, že cez ňu víly prehovorili.

Dúfam, že sa doma cítite aspoň tak doma, ako ja v Írsku.

Selkie, vrátila som sa po teba.

[berush01]

"Rozhodne. To. Nie je. Dobrý. Nápad!" Slová takmer odsekával tomahawkom.

" Ale prečo? Povedz mi jeden jediný rozumný dôvod."

"Si biela tvár." Chcel.. nie. Potreboval mu ublížiť. Nemôže ho k sebe pripútať!

"A ty červený bojovník. Viem. Čo ďalej?"

"Som náčelník. A povedal som NIE."

Pomnenkové oči posmutnely a stmavli.

"Nevzdám sa. Budem o teba bojovať. Viem že ku mne niečo cítiš! A ja ťa milujem."

"NIE!"

Beloch sa mlčky otočil a odišiel. Náčelník sa za ním pozeral s výrazom smútku.

,Nie.. nie je to možné. Nakoniec by sme boli obaja nešťastní. Na to ťa príliš milujem, Šárlí.

A preto sa to nikdy nedozvieš.'

Prišiel za ním opäť, o pol roka neskôr.

"Čokoľvek sa chceš opýtať, odpoveď je stále rovnaká. Nie, Šárlí!"

"Ale.."

"Šárlí, moje odpoveď bude vždy táto."

"Znáš ma, Vinnetou. Vieš že sa nevzdám!"

Odchádzal preč. Vinnetou ho sledoval s bolesťou v očiach.

'ach, môj drahý, milovaný Šárlí! Keby si len tušil…'

Lov na medveďa všetko zmenil.

Šárlí sa potkol o kameň. Ležal na zemi, medveď nad ním. Vinnetou neváhal, postavil sa medzi nich, a zabil medveďa. Pak sa otočil na Šárlího, a v očiach sa mu zrkadlila starosť, no na povrch sa dral aj iný cit. Veľmi intenzívny, vďaka ktorému si Vinnetou uvedomil, že všetko ostatné je naprosto nedôležité. Videl všetko tak jasne, tak jednoducho!

Kľakol si nad Šárlího, a rukami sa oprel o jeho plece. Naklonil sa tak blízko, že sa jejich pery takmer dotkly, a priškrteným hlasom povedal:

"Teraz je tá správná chvíľa, Šárlí.. Prosím, povedz to.."

Pochopil.

"Milujem ťa, Vinnetou!"

"Milujem ťa, Šárlí! Bol som hlupák.. odpusť."

Svôj prvý bozk si obaja budú pamätať veľmi, veľmi dlho…

[dominnnka]

pravdou ostáva

že som len malá dominka vo veľkom svete 

s ešte väčšími snami

chcem mať dom s dvomi psami

ktoré budú spávať v posteli s nami

a keď budeme spolu sami

nikdy sa nebudeme cítiť sami

lebo zaspávať budeme so slovami

milujem ťa

a dotýkať sa budeme perami

za zatvorenými dverami

toto bol môj veľký sen

najväčší

a snívala som ho už tak dávno

alebo to bolo včera?

na stole stojí studená večera

ale ja stojím obarená

prítomnosťou zmorená

tvojou neprítomnosťou zronená

a vlastne už ani neviem

či ten život prežívam ja

alebo to život prežíva mňa

je to ako dostať bombu do temena

bolesť je tlmená

iba vodkou a džúsom

a hlava je teraz slamená

lebo bez teba 

ostala som ako bez mena

bez teba som zmenená

a táto premena

by skolila nielen Gregora Samsu

ale aj toho najstatnejšieho jeleňa

čo ak opustila ma šťastena?

tak vás prosím zbavte ma tohto bremena

cítim bolesť akoby som hrýzla stále do kameňa

nepoddajného a tvrdého

a bez neho

to už nie je s nehou

bez neho je to ako s jedom

bez neho život nechutí medom

bez neho trhám sa svojím stredom

a neochránili by ma ani šarkany

ani s tromi ani so siedmimi hlavami

ocitla som sa medzi mátohami

medzi mnohými prahmi 

mnohých dvier

obklopená miliónmi pier

ale prahnem len po tých tvojich

prahneš po tých mojich?

stojím na svojom prahu

a nechávam ti dvere stále otovrené

otvorené dokorán

[angelicutz]

Nenechaj ma teraz

Roky spolu, dúfam že za niečo to vôbec stalo

Nepozeraj sa tak na ňu

Nerozprávaj sa tak z ňou

S kým si bola?

Kde si bola?

Čo si tam robila?

Kto tam bol?

Ja na teba len dávam pozor

Možno sú to tie tabletky

Normálne ma taká žiarlivosť nepodadne

Je to len dievča

Veľmi tiché a potrebuje kamarátku

Ak ma necháš pre novú žiačku-

Roztrhneš mi dušu aj hlavu

Nenechaj ma teraz

[luciaconstantine]

7 songs of hell, 6. Tajné kúpanie

Májové ráno, 10 stupňov a morská voda. Čakám. Dievčenský smiech prichádza vo vlnách z móla. Čakám na teba. Ty moja skrytá neláska, meškáš. Vzduch je slaný a ťažký a vždy prítomný vietor ho odnáša a prináša. S ďalším poryvom privial aj teba.

Moja blúzka. Tvoj sveter. Moje tielko. Tvoje nohavice. Moja sukňa. Tvoje nohy sú už vo vode. Smiech sa mieša s ranným spevom vtákov.

Skočila som do vody. Jej zelený chlad objal telo horúce srdcom. Ty sa držíš móla, ale dlho sa neudržíš. Vieš to ty a viem to ja. Tak plávaj.

Vonku na brehu pod sukňou nemám nič, len tvoj pohľad. Pod sukňou nechcem mať nič len teba. Pod sukňou ťa držím tichým mystériom života. Nepomôžeš si.

Kvapky vody na mojej koži sa lesknú v skorom slnku, keď sa nakláňam nad morskou vodou, ždímajúc plavky krátkeho zážitku v ľadových rukách. V bode mrazu sa telo vzoprie a chce žiť.

Otočím sa. Tvoje oči farby bornholmského rána mi vravia poď. Ešte nikdy nepovedali nič iné a ja som nikdy nepovedala nie.

[stelesnenanaivita]

všetci nám hovorili, ako ten víkend bude bolieť. ale obaja sme sa tvárili, akí sme silní.

ja som teda nebola-

bolelo ma dívať sa ti do tvojich šibalských očí poslednýkrát.

bolelo ma ťa hladiť poslednýkrát.

obdivovať ťa.

pozerať sa na teba ako na svätý obrázok.

bolelo ma vidieť ťa plakať tak moc, že som myslela, že odpadneš.

bolel ma náš posledný bozk zmiešaný so slzami.

vidieť ťa naposledy tak zroneného, ty mňa tiež.

ach, ako láska bolí.

| možno nás čaká lepšia budúcnosť v ďalšom živote.

[natizkv]

From Her To Eternity 01 Avalanche/Lavína (Nick Cave)

Avalanche

I stepped into an avalanche It covered up my soul When I am not this hunchback that you see I sleep beneath the golden hill You, who wish to conquer pain You, must learn, learn to serve me well

You strike my side by accident As you go down to your goal This cripple here that you clothe and feed Is neither starved nor cold He does not ask for your company Not at the centre, the centre of the world

And I am on a pedestal You did not raise me there Your laws do not compel me now To kneel grotesque and bare I, myself, am the pedestal For this ugly hump at which you stare

You who wish to conquer pain You must learn what makes me kind The crumbs of love that you offer me Are the crumbs I’ve left behind Your pain is no credential here It’s just a shadow of my wound

I have begun to ask for you I, who have no greed I have begun to long for you I, who have no need You say you’ve gone away from me But I can feel you when you breathe

Do not dress in those rags for me I know you are not poor And do not love me quite so fiercely now When you know that you are not sure It is your turn, my beloved one It is your flesh that I wear

Lavína

Vstúpil som do lavíny Zakryla mi moju dušu  Keď ja nie som tento hrbáč, ktorého vidíš Čo spí pod horou zo zlata Ty, ktorá si želáš konečne dobiť bolesť Musíš sa naučiť, naučiť sa dobre mi poslúžiť

Náhodou si udrel moju stranu Ako si išiel dole do cieľa Tu tento kripeľ, ktorého kŕmiš a obliekaš/šatíš Nie je ani vyhladnutý ani chladný/uzimený/mu nie je zima Nepýta si Tvoju spoločnosť Nie v centre, centre sveta

Som na pedestáli No ty si ma tam nevyzdvihla Tvoje zákony ma už nepokúšajú/nenútia viac Kľačať groteskný a nahý Ja, sám, som pedestál/stupienok Tomuto škaredému hrbu, na ktorý čumíš

Chceš dobiť bolesť Musíš sa naučiť, čo ma robí milým/súcitným Omrvinky lásky, ktoré mi ponúkaš Sú omrvinkami, ktoré som nechal za sebou Tvoja bolesť tu nie je poverená byť Je len tieňom môjho zranenia/mojej rany

Začal som sa pýtať po tebe Ja, ktorý nemám chtíč/nie som chamtivý Začal som po tebe túžiť Ja, ktorý nemám potrebu/y Ty vravíš, že si odo mňa odišla ďaleko No ja predsa cítim na sebe tvoj dych /teba ako dýchaš

Pre mňa sa neobliekaj do tých handier Viem že nie si chudobná/máš dosť peňazí Nemiluj ma takto násilne/nasilu Keď vieš že si nie si istá Si na rade, moja milovaná Je to tvoje telo/mäso, ktoré mám na sebe/ktoré nosím/mám oblečené

[br08y]

Možno by si mu mohla odpustiť."

,,Ja už som dávno odpustila. Ale to neznamená, že s ním chcem mať v živote čokoľvek ešte spoločné."

Zabúdame.

Nie preto, lebo by sme chceli, ale preto, lebo musíme. Ak chceme prežiť a ísť ďalej, ak chceme byť ešte raz niekedy šťastní, tak musíme zabudnúť, eliminovať to, nechať to zomrieť - nechať zomrieť časť nás.

Vymazať spomienky, vymazať minulosť, vymazať všetko, čo nás ťaží a topí - a nechať to za sebou. Odísť od toho preč a neobzerať sa za seba. Zavrieť pred tým oči a nedívať sa, nie skrz to.

Opustiť.

Nie je to prvý krát, čo som to urobila. Pred tebou som to už raz spravila. Tiež to bolo skôr z nutnosti ako z toho, že by som chcela. Ale konala som správne, urobila som to najlepšie, čo som mohla spraviť - pre seba. A verím tomu, že teraz to robím tiež.

Nedávam šance na opravu, neverím im.

Neviem totiž odpúšťať, ani nemám silu a chuť postaviť sa im a tiež to chcem mať čo najrýchlejšie za sebou. Takéto veci treba nechať tak.

Pokojne ma nazvi zbabelcom. Asi ním som.

Neverím, že ak niečo odíde a rozplynie sa v čase, že by sa to mohlo vrátiť. A ak aj áno, už to nebude ono a nebude to také isté, bude to len zlomok z toho pôvodného - postráda to to kúzlo a tú nežnosť čo to malo v sebe kedysi. Je to prázdne a pokazené.

Zničené.

,,Je divné, že veci čo sme mali predtým tak radi zrazu pôsobia tak prázdne a zúfalo. A zrazu k tým veciam nič necítime, pričom vieme, že kedysi sme ich milovali."

Šalela som z toho. Zúrila, kričala, plakala a smútila. Bola som dotknutá, zničená a na konci síl.

Nemysli si, že to bolo také ľahké a jednoduché ako sa to môže na prvý pohľad zdať. Možno som sa vtedy usmievala, ale to neznamená, že som bola v poriadku.

Trvalo to týždne, mesiace, rok a viac. A verím, že to ešte chvíľu pretrvá. Ale už nie dlho.

,,Sú ľudia, ktorí vo svojej bolesti prežívajú naďalej. A sú ľudia, ktorí zabudnú, aspoň sa teda tak tvária a idú bez slova ďalej."

Tlačila som všetko, čo mi ťa pripomínalo, do najhlbšieho a najtemnejšieho kúta v mojej hlave. Nedovolila som si na teba myslieť. Spálila som ťa na popol, ktorý potom vietor rozfúkal do diaľav. Nie je mi to ľúto. Nepripúšťala som, že chýbaš. Nepripúšťala som, že potrebujem.

Chcela som ťa vymazať, zámerne a naschvál, všetky spomienky, všetky tie pekné zážitky - teba celého. Tvoj úsmev, tvoje oči a všetko čo si mi kedy povedal a dal.

Už si neviem ani vybaviť tvoju tvár a tvoj hlas. Ani to ako si sa smial. Ani nič. Nemáš podobu. Si len veľmi chabá a vyblednutá spomienka a tak to má byť.

Nechcem aby si bol vo mne. Nechcem aby si bol pri mne.

Nechcem aby si bol.

Znie to zvláštne, ale keď na teba nemyslím a nespomínam, keď nie si v mojej hlave a neviem ti prísť na meno niekoľko dní po sebe - vtedy som naozaj šťastná. Pomáha mi to. Lieči ma tvoja neprítomnosť, tvoja neexistencia.

Nie je to o pomste, hneve či inej prazvláštnej emócií - žiarlivosti nebodaj.

To je o tom, že bolíš a všetky spomienky na teba tiež.

A ja sa vyhýbam veciam, čo mi spôsobujú bolesť. Vyhýbam sa tebe.

Už nebude. Nič. A nikdy. Vieme to obaja, ale akosi cítim, že je treba povedať to nahlas, aby to bolo jasné a zrejmé.

Nebudeme my. Už nie. Je totiž koniec. A je neskoro, neskoro na nápravu - príliš veľa času ubehlo a ja som sa posunula niekam úplne inde.

Ja viem, že ty nezabudneš.

Ale mňa nenúť spomínať, pretože jediné čo si želám, je na teba zabudnúť úplne.

Už nechcem aby si akokoľvek tvoril môj život, môj svet. Už nie si jeho súčasťou. Nechcem ťa v ňom a netúžim ťa v ňom mať, si pre mňa zbytočný - si pre mňazáťažou.

Si pre mňa... spomienka.

Bez teba mi je lepšie. Oveľa.

A ak ma máš čo i len trochu ešte rád, tak to pochopíš a budeš to akceptovať. Maj na vedomí, že keď sme začínali, ničím si bol a teraz, keď končíme, ničím znova budeš.

Chcela by som napísať, že chýbaš...

Ale nechýbaš.

[toofuckedup1]

Love letter alebo list na rozlúčku?

Nechala som ťa chytiť sa často môjho tela ktoré sú tak intímne, až sa stali totálne bežnými. Bojím sa že ak ma nebude niekto prehnane sexualizovať tak sa mu nepáčim. Ako keby už nebolo na mne nič iné čo vy som mohla ponúknuť. Čo je to láska? Je to len ten pocit že niekoho máte a raz za čas sa s ním vyspíte a aj keď vam to až tak neklape na verejnosti a sociálnych sieťach predstierate aký ste dokonalý párik. Keby mám ešte priateľa asi by som ho nezverejnila. Minimálne prvých pár mesiacov vzťahu. Čo ľudia nevidia nemôžu ohovárať, pokaziť. Načo zverejňovať svoje pocity? Len kvôli likom? Kvôli obdive cudzích ľudí na internete? Aby ste si dokázali že to čo robíte je správne? Myslím si že nebolo úplne najlepšie ukázať ti moje telo hneď ako si bol horny. Áno bola som opitá a nič to neospravedlňuje. Ale spravila by som to aj triezva? Áno spravila ale asi nie pri takých podmienkach. Bolo to s tebou pekné ale čo z toho keď mi napíšeš len keď si nadrzany. Keď sa nevieš so mnou rozprávať inak ako s tvojou rukou položenou na mojom stehne. Keď každá pusa vždy prešla rovno k tomu ako si sa ma prehnane dotýkal. Áno mala som pri tebe pocit domova, bol si prvý človek ktorý sa pri sexe zaujímal viac o mňa ako o seba. Aj keď si sa hanbil nemal si sa za čo. Ale keď to skončilo objal si ma až tak za hodinu. Prestala som sa ti páčiť? Alebo som sa ti zhnusila? Už si sa viac nevedel pozerať na telo na ktoré si sa spravil ? Hovoril si že si starý a preto si druhé kole nikdy nechcel. Chýbaš mi aj keď ti to nepoviem. Mám ťa rada a stále mám na teba slabosť, ale musím sa v živote posunúť ďalej. Ako som ti povedala, nemáš čas ty, bude mať čas niekto iný. Aj keď som pri tebe mala Princess treatment, ani ja tu na teba nebudem čakať do nekonečna kým sa budeš mať lepšie a budeš mať menej povinností. Potrebujem istotu. Potrebujem niekoho na koho sa môžem spoľahnúť aj keď práve nie som nadržaná. A hlavne, teba asi k tomu vôbec nepotrebujem.

[mikarchive2]

just so you know srdieckujem ti meno <3

a ja srdieckujem teba ‼️🫶

[nutraexperts]

MAGNA RX+: PRÍRODNÁ CESTA K SILNEJŠÍM EREKCIÁM! 💪

Zamysleli ste sa niekedy, prečo sa niektoré dni cítite menej sebavedomo?

Môže to byť spôsobené mnohými faktormi, ale ak je to o vašej výdrži a energii, mám pre vás niečo zaujímavé.

Predstavujem vám magna rx – produkt, ktorý môže zmeniť hru.

Čo ak by ste mohli zvýšiť svoju vitalitu a cítiť sa opäť ako za mlada?

V ďalších častiach článku sa dozviete, aké výhody magna rx ponúka a prečo by ste si ho mali vyskúšať.

Pripravte sa na novú kapitolu vo vašom živote!

👉 KÚPTE MAGNA RX+ NA OFICIÁLNEJ STRÁNKE

Magna Rx: Prírodné Zlepšenie Mužskej Potencie

Mám otázku pre teba.

Kedy si naposledy cítil, že tvoja mužná energia je na vrchole?

Ak si niekedy zažil chvíle, keď si mal pocit, že by si mohol byť lepší v posteli alebo jednoducho chceš zlepšiť svoju potenciu, nie si sám.

Mnoho mužov sa zaoberá touto témou a hľadá efektívne riešenia.

A tu prichádza do hry Magna RX.

Čo Je Magna RX?

Magna RX je prírodný doplnok určený na zlepšenie mužskej potencie.

Obsahuje kombináciu bylín a aminokyselín, ktoré pomáhajú zvýšiť libido a podporujú zdravú funkciu pohlavných orgánov.

Niektoré z najdôležitejších zložiek sú:

Maca Root: známa svojimi afrodiziakálnymi vlastnosťami.

Ginseng: pomáha zvyšovať energiu a vytrvalosť.

L-Arginine: podporuje prietok krvi do penisu.

Tento unikátne zloženie robí Magna RX jedným z najefektívnejších produktov na trhu.

Prečo Si Vybrať Magna RX?

Dovoľ mi povedať ti príbeh o Marekovi, 35-ročnom mužovi, ktorý sa cítil unavený a bez energie.

Po dlhom dni v práci sa mu už nechcelo ani premýšľať o sexe.

Raz sa rozhodol skúsiť Magna RX, pretože počul od priateľa o jeho účinnosti.

„Už po týždni som začal cítiť rozdiel. Môj libido sa zvýšilo a ja som bol opäť pripravený,“ povedal Marek.

Toto je presne to, čo mnohí muži potrebujú – niečo jednoduché a účinné.

Ako Funguje Magna RX?

Jednoduchým spôsobom.

Zložky v Magna RX pracujú spoločne na:

Zvýšení krvného obehu.

Podporení produkcie testosterónu.

Zlepšení výdrže počas sexuálneho styku.

Takto môžeš dosiahnuť lepšie výsledky bez nepríjemných vedľajších účinkov, ktoré často sprevádzajú lieky na predpis.

Skutočné Výsledky Od Skutočných Ľudí

Nechcem len hovoriť o teórii. Pozrime sa na to, čo hovoria skutoční používatelia:

„Mal som problémy so slabou potenciou niekoľko mesiacov. Po použití Magna RX som si všimol obrovský pokrok! Som späť vo forme.“ — Peter, 40 rokov

„Nikdy by som neveril, že doplnok môže mať taký veľký dopad na môj život. Moja partnerka je šťastnejšia ako kedykoľvek predtým!“ — Ján, 28 rokov

Toto sú reálne príbehy od mužov ako ty.

Muži, ktorí hľadali pomoc a našli ju práve s týmto produktom.

Kde Kúpiť Magna RX?

Ak chceš zažiť tieto výhody aj ty, stačí kliknúť sem tu a objednať si ho ešte dnes!

Nezabudni – čím skôr začneš používať Magna RX, tým rýchlejšie uvidíš výsledky!

Záver

Súčasná doba ponúka množstvo možností pre tých, ktorí chcú zlepšiť svoju potenciu prirodzeným spôsobom.

Aby sme to uzavreli – ak hľadáš produkt s overenými výsledkami a prírodným zložením,

potom je Magna RX tou správnou voľbou pre teba.

Prestaň váhať a začni žiariť!

👉 ZÍSKAŤ MAGNA RX+ PRIAMO TU

FAQ

Ako funguje Magna RX+?

Magna RX+ je prírodný doplnok, ktorý sa zameriava na zlepšenie mužskej potencie. Obsahuje rôzne zložky, ktoré podporujú cirkuláciu krvi a zvyšujú libido.

Je Magna RX+ bezpečný na užívanie?

Áno, Magna RX+ je vyrobený z prírodných ingrediencií a väčšina používateľov ho považuje za bezpečný. Ak máte však zdravotné problémy alebo užívate lieky, je dobré poradiť sa s lekárom.

Kedy môžem očakávať výsledky po začatí užívania Magna RX+?

Mnohí používatelia hlásia pozitívne účinky už po niekoľkých týždňoch užívania. Každý organizmus je však iný, takže výsledky sa môžu líšiť.

Aké sú hlavné zložky Magna RX+?

Medzi hlavné zložky patria bylinky a vitamíny známe svojimi afrodiziakálnymi účinkami. Tieto ingrediencie pomáhajú zvýšiť energiu a sexuálnu výkonnosť.

Môže sa Magna RX+ kombinovať s inými doplnkami?

Vo väčšine prípadov áno, ale opäť platí, že ak máte pochybnosti alebo užívate iné lieky, najlepšie je konzultovať to so svojím lekárom.

Existujú nejaké vedľajšie účinky pri užívaní Magna RX+?

Niektorí používatelia môžu zaznamenať drobné vedľajšie účinky ako sú tráviace ťažkosti alebo mierne bolesti hlavy. V prípade vážnych problémov prestaňte s užívaním a kontaktujte odborníka.

Koľko tabliet Magna RX+ by som mal denne užívať?

Odporúčaná denná dávka sú dve tablety. Je dôležité dodržiavať pokyny na obale produktu pre optimálne výsledky.

Kde si môžem kúpiť Magna RX+?

Magna RX+ môžete zakúpiť online cez oficiálne stránky predajcu alebo v niektorých lekárňach. Uistite sa, že kupujete od overeného predajcu.

Môže byť Magna RX+ použitý aj preventívne?

Určite! Mnohí muži používajú tento produkt aj ako prevenciu na udržanie sexuálnej vitality a zdravia v priebehu rokov.

Aké sú skúsenosti ostatných používateľov s Magna RX+?

Mnoho používateľov hlásilo pozitívne skúsenosti so zvýšenou energiou a lepšou potenciou. Rady čítajú recenzie od ostatných predtým, než sa rozhodnú investovať do produktu.

👉 OBJAVTE VÝHODY MAGNA RX+ TERAZ

[berush01]

Bolo to šialené... keď sme vrátili naspäť do Puebla, spolu s Vinnetouom a mŕtvym Tujungou, jeho adoptívnym synom, sa Vinnetou skryl vo svojom príbytku. Nechcel vidieť nikoho.. A so mnou od chvíle kedy našiel svôjho syna mŕtveho na bojisku v pevnosti nepromluvil ani slovo... Ani len nemusel, bolo na ňom jasne vidieť že z jeho smrti obviňuje aj mňa. Hlavne mňa...

Dva dni som ho nevidel, nezúčastnil sa ani príprav na pohreb... Tretí deň už som nevydržal, a nekompromisno som vtrhol do jeho súkromia. A to čo som uvidel, ma takmer porazilo... Vinnetou, ten hrdý, vždy naprosto ovládajúci sa náčelník všech Apačov, sedel shrbený na lôžku, v očiach nezmerný smútok, bolesť, beznádej.. vlasy rozcuchané, skeľný pohľad, se stopami sľz na tvárach.. Ani len nepohnul svalom, keď som vstúpil. Zovrelo sa mi srdce, nad jeho stavom. Troma krokmi som bol pri ňom, pevne som ho objal, a bolo mi naprosto jedno že zvyklosti Apačov nedovoľovali, aby hrdý Apač projevil pred ostatnými svôj žal a slzy. On vedel že predomnou môže. Trvalo dlho, než bola posledná slza vyplakaná, a než sa prestalo jeho telo zúfalo otriasať plačom... A celý čas som mu hovoril:"Vinnetou, brat môj, odpusť mi.. toto som nechcel!! Nikdy bych ho vedomo neohrozil, musíš mi to veriť.." To už sme plakali obaja...

"Vinnetou, brat môj.. je čas. Musíš sa s ním ísť rozlúčiť.."

Zhlboka, pomalu sa nadýchol. Vstal a vodou z nádoby u okna si opláchol obličej. Zrazu to bol opäť vrchný náčelník všech Apačov. Hrdý, vzpriamený, s neproniknutelným výrazom. Pristúpil som k nemu, a mlčky naňho hľadel.

"Vinnetou ďakuje svôjmu bratovi.." Nič viac...

Smútok z jeho hlasu priam striekal, no pohľad mal jasný, a ruky ktoré mi podal, pevné.

Celý pohrebný obrad a nasledujúci slavnosť na počesť jeho adoptívneho syna na sebe ako náčelník nedal znať vôbec nič, aj keď to bola preňho posledná príležitosť dať najavo čo cíti, vyjadriť svôj nezmerný smútok... Videl som na ňom ako trpí. Sám.. Po pohrebe a slavnosti som ho vyhledal, a odviedol ho naspäť do Puebla. Už po ceste som cítil, ako sa trasie. Bol so silami v koncoch, no nehodlal pred bojovníkmi ukázať čo len zrnko žiaľu a smútku. To som mohol vidieť len ja..

Zaistil som dvere, a pak sa s Vinnetouom posadil na lôžko. Sedeli sme ruku v ruke, spolu... potme.. a pak sa na mňa pozrel, v očiach nevyslovený dotaz.

Celý sa chvel, a keď som mu siahol na líce, bolo mi jasné prečo. Telo mu zachvátila horúčava. Nebolo divu, za posledné tri dni bol vyčerpaný. Donútil som ho ľahnúť si, a privinul ho k sebe. S tichým vzlykom sa ku mne pritiahol, ako by sa potreboval uistiť, že žijem, že som skutočný...

"Šarli, povedz mi.. prečo? Prečo ma všetci čo milujem opúšťajú...???"

"Ach.. láska moja, takto nesmieš premýšľať.. veď ja som tu stále. S tebou, vedľa teba, pre teba.."

Zaťal ruky do mojej loveckej košele, v poslednom záchvevu smútku a neistoty, a pak sa ma smutne, ale pevne a jednoducho opýtal:

"Šarli, môžme sa milovať? Potrebujem ťa, láska."

Pevnejšie som si ho k sebe privinul, a zvyšok noci venoval svôjmu Vinnetouovi...

[somkvietok]

keby si vedel, aký si špeciálny.

možno to tiež nevieš. snažíš sa nájsť, zároveň chceš rásť a nezastaviť sa. stop pre teba znamená skok aaaaa ideme späť od nuly.

vôbec to nie je tak. niekedy len potrebuješ jednoducho dýchať, stáť, sadnúť si a vstať = tak sa zastavíš. pozrieš sa na svoj cieľ, pozrieš, čo je za nami a ideš ďalej.

ak mi neveríš, že si špeciálny tak ver aspoň tomu, že všetci sme. máme svoju vlastnú vôňu, odtieň, ktorý si predstavíme pod slovom ,,šedá” a vlasný labyrint na brušku prsta.

nie je to náhoda.

že vlasy pod vodou vlnia sa jak tráva. že žilky v očiach ako silné blesky žiaria.

že vrásky pokrútené ako kmene stromov. že vesmír pobodá sa na bunky mozgov.

že rub listu ako cestička vo vlasoch. že o viečkach básniť ako o kvetov lupeňoch.

ako môžeš byť takto stvorený? som to ja ale dieťa šťasteny, že žiť môžem na rovnakej zemi ako ty. a keby len to. rovnaký kontinent, štát, región, mesto, škola, ročník, trieda. ty.

si špeciálny. hlavne pre mňa. a stále budeš. v mojom <3!