#Čau brácho

[retrohockeyhell]

Jaromir Jagr on the Pittsburgh Penguins media guide cover (1998-1999)

[doposlednihodechu]

A mamka, když vidí, že mám špatnou náladu, tak mě probudí slovy: "Vstávej, synku, jdeme na nákupy!"

A tak jsem pochopil, že o sobě víme víc, než bychom jen tak kdy řekli komu jinému. 

Dva kluci vězni na těláku s holkama.

(A s pár klukama, kteří si z nás dělají prdel. Ale v dobrým. Jde to vůbec?)

(”Čau, chlape, kámo - brácho.”)

(”Pomoc, ten kluk má děsivej pohled!”)

(”Maroši! Maroši, nejde mi inicializovat disk!”)

Někdy se fakt kurevsky bojím, co budou říkat, až zjistí, že je to pravda.

Třeba jim to bude putna. A třeba půjdu na maturitu v obleku. 

V opravdovým obleku.

[bastieem]

Chapter Four

12:00 - 0:00

Ako som vošiel cez obrovské dvere dovnútra vyrútil sa na mňa môj13 ročný brat Caleb. “Čau brácho, kde si bol celé ráno. Si sa vyparil jak smrad. Ale čomu sa čudujem. To ti je podobné.”  Ja som ho len pohladil po vlasoch a usmial sa. Nemal rád že som málo doma a že takmer nikdy nedám vedieť kam idem a len tak sa stratím. Ale veľmi rád mi to pripomínal a dal pocítiť.  “Krásne to vonia. Čo je na obed?” “Uvidíš.” Jasné, keď nie som doma, aspoň sa mám nechať prekvapovovať čo?

A akoby toho ku krásnemu privítaniu nebolo málo, sa mi začal motať pod nohami Semir. To je môj kocúr. Alebo skôr povedané mačkovitá šelma. Zdomácnený karakal, ktorého maminkin známi zachránil v afrike a priniesol mi ho ako dar k sedemnástinám. V deň, kedy môj život znovu nabral zmysel. S ním akoby som dostal tú najväčšiu nádej. Po tom všetkom...ah... To je jedno. “Ahoj zlatíčko, bol si s Emmou a Kibom? Čo si ich nepozval na obed? Neboli tu večnosť.”  “Ahoj. Však zajtra tu bude celý národ. A navyše Emma tu bola pred týždňom.” “Ale Kibu som nevidela celé leto. No nevadí. Poďte jesť.” Moja maminka je asi najláskavejšia osoba akú poznám. Dieťa anjela. Stačí sa len pozrieť. Stačí na to len obyčajné oko. Krásna jemná biela pleť, medovo hnedé oči, jemne kudrnaté blond vlasy. A nádherný láskyplný hlas. Bola nahnevaná len raz. A to už viac krát zažiť nechcem. Ani vidieť či cítiť. Ale opäť sa vraciam k tomu... Prečo to ešte nie je za mnou? 

Sadli sme si za stôl. Mama na stôl ponosila všetko jedlo aj spolu s bratom. Ten si sadol a vzdychol.”Prečo niekedy proste nepomôžeš aj ty? Všetko robí len maminka.” Ostal som bez slov. “Porísm?” “No áno. Stále si buď preč alebo zavretý vo svojej izbe. Vôbec sa o nás nestaráš. A to, že doma nič nepomôžeš ani nepočítam!”  “Prosím ťa Caleb prestaň áno? Sám dobre vieš ako to je.” Do rozhovoru sa zapojila maminka.  “Nath. Ty Caleb to nerieš. Už sme sa o tom rozprávali.”  “A čo? To on bude akože teraz stále takto? Možno keby sa nerozhodol jak sa rozhodol by bolo lepšie!” A hodil tanier o zem. V tom buchol o stôl otec.  “A dosť Caleb! To stačilo!” Ja som sa zdvihol a so slovami, že nie som hladný skríkol otec aj na mňa. “Kam ideš?! Vráť sa!” “Nebudem predsa zbytočne plniť žalúdok, keď nie som hladný. Dám si neskôr až sa môj brat ukludní.” A odišiel som hore schodmi do mojej izby. 

Žiadna rodina nie je bez problémov. Dokonca ani tá naša. Viem aký som. často sa za to nenávidím a utápam sa vo vlastných bolestiach. Ale už mi je to jedno. Už mi je jedno čo príde zajtra. Som pripravený, nech to je čokoľvek.  Takto som rozmýšlaľ v mojej izbe a kreslil veci, čo som musel dokončiť. No po polhodine som zašiel dolu. Maminka akorát spratávala zo stola tak som jej šiel pomôcť.  “Nechaj ja to spravím.” Usmiala sa na mňa a odložila bielu čipkovanú zásteru.  “On to tak nemyslel. Vieš, že ťa má rád.”  “Áno ja viem. Stále ma ale ukvapuje, prečo si vybral túto cestu prejavovania citov.” “Naozaj sa ma toto pýtaš?” Vedel som, že je to s časti moja vina. Predsa len v najdôležtejších životných chvíľach som ho vychovával ja.  “Mrzí ma to.” “To je v poriadku. Keď sa naješ, pomôžeš mi nachystať všetko na oslavu? Kvety prídu ráno, ale dať na miesto veci, upiecť koláče, zákusky.” “Jasné mami.” Nepomáhal som len kvôli výčitkám môjho brata. Len je pravda, že nie som často doma a sám mám toho veľa, tak mi práca doma nepríde ani na um. Prípravy nám trvali asi do večera. Ani som nevedel ako a zrazu bolo deväť hodín. Išiel som hore do izby. Sadol som si na posteľ, kde sa ma trošku zmocnili obavy zo zajtrajška. Skontroloval som mobil. Písala mi Emma. Ako sa mám, či žijem, že ak nie dúfa, že som jej aspoň odkázal niečo hodnotné, ako moje semeníky. Krava.  Vyzliekol som sa a mojom kimonku (župan) som šiel do kúpelne na poschodí. Chcel som zo seba zmyť všetok ten tlak, stres a obavy.  Navyše, voda je liek. Učili ma to asi všetci doma. Od malého malička. 

Vojdem do sprchy a púšťam teplú vodu. Pomaly cítim ako mi steká po vlasoch a steká na tvár. Cez oči a nos na pery. Dopadá na celé moje nahé telo. Rukami som si prešiel cez vlasy, cez prsia, brucho až k penisu. Cítim ako mi voda padá na chrbát a steká pomaly na zadok a medzi. Pokračuje na stehná, lýtka až ku chodidlám. Zo zadu ma začal objímať. Bozkávať na krk, hrýzť ušný lalôčik. Svojím penisom sa pritisol k môjmu zadku a jednou rukou ma držal pod krkom, a druhou mi držal gule.  “Milujem ťa, ale vyšukám z teba dušu.” So zavretými očami som jemne vzdychol až som si uvedomil, že je to reálne. Zlakol som sa, ani neviem ako zastavil vodu a pritisol k stene. Moj srdečný tep bol ešte vyšší. Čo to bolo? Ďalšia z mojích vidín? Tak reálna. Budem musiet po oslave zájsť k Irine. Irina je rodinná čarodejka. Ak by som ju tak mohol nazvať. Pomohla našej rodine nespočet krát. Babke, mame, krstnej, mne, bratovi... Ale to je jedno. Zoberiem uterák. Vysuším sa, umyjem zuby, pozrem do zrkadla a idem si lahnúť. No pred tým som šiel ešte popriať našim dobrú noc a taktiež sa porozprávať s bratom. Aj keď som vedel, že to nebude moc produktívny rozhovor. Caleb nebol vo svojej izbe, tak som vedel, že bude u mňa.  “Prepáč Nath. Len ma serie, že tu nie si.” “Ja viem, ty prepáč. Ale je to zložité.” “Áno, všetko je. Ako vždy. To nevadí. Dobrú noc.” “Ah. Dobrú.” Podobne končia asi všetky naše rozhovory. Trápi ma to. Ale ja už neviem čo viac mám s tým robiť. Musí to akceptovať a naučit sa to brať ako to je. Zapípala mi správa od Kibi. “Dobrú noc lásko xD”  Bože. Blb. Ja mu ďakujem haha. “Dobrú blbec -_- <3″ 

Znovu som sa vrátil k vidine alebo čo to bolo. Trochu som sa bál. Ale na druhej strane to bolo veľmi príjemné. No ak by to predpovdalo, že budem bordel mama alebo ma bude jebať nejaký strašne sexy chalan. Nedbám. No ak je to niečo iné. Ja neviem. Ja som zvrátený a divný. Myšlienky mi prerušila ešte jedna Kibova správa. “Mám pre teba darček....” prvá správa, “ no vibrátor to nebude, neteš sa xD” druhá správa. A ja som sa tak potešil, že bude milučký a on to hovado dojebal. “ (fucker)” a on len “<3 :* “