cajoris

[cajoris]

Ako som sa ocitla na guestliste Impericon festu

Vopred upozorňujem, nadpis je z tohoto článku asi najzaujímavejší. lebo sa nič také neudialo, koncert ako každý iný, ale ako správna blogerka mám potrebu napísať sem niečo ako recenziu, lebo viem, že všetci radi čítate moje drísty.

To, že som kamka so Suicide silence viete už asi všetci. Na guestliste som sa neocitla pre to, že by som bola na to odkázaná a nevedela si zaplatiť lístok, ale do poslednej chvíle som nevedela, či pôjdem a keď som sa rozhodla, že idem, lístky boli vypredané. Tak som napísala bubeníkovi a bolo vybavené :D Kvôli rôznym šlamastikám som tam šla nakoniec sama. Impericon festival sa konal 26.4. vo Viedni v Aréne a bol to celodenný festival s rôznymi hardcorovými, metalcorovými a deathcorovými skupinami. Moje obľubené začínali až po 18.00 tak som sa nemusela aspoň nejak extra ponáhľať.

 Cesta študentom zbehla ako voda a niečo po tretej som už bola vo Viedni. Šla som sa ubytovať do hostela pri Westbahnhof, ktorý bol vcelku lacný ale potom pri check-ine odomňa vypýtali 3 eurá za povlečenie, takže vyšiel rovnako ako ostatné hostely. 6ka dievčenská izba, v celku solídne. 

Stihla som si aj pospať, najesť sa a nalakovať si nechty. Do Arény som sa dopravila bez komplikácii a hneď pred ňou odparkované tourbusy, chvíľu som tam snorila ale nič sa nedialo a už som počula, ako Obey the brave začali hrať, tak som sa ponáhľala dnu. Dopredu pod pódium sa mi nechcelo, tak som si vyšla na balkón a mala som super výhľad. Hrali dobre, taká rozbíjacia hudba, človek má chuť skotačiť :) Dali tie najznámejšie pesničky, myslím, že som nepoznala len jednu.

 Potom mali hrať Carnifex, takže som ostala na balkóne so super výhľadom. Carnifex mám rada, ale je to skôr na domáce počúvanie, tam ma to vôbec nechytilo..ale ako hudbný výkon OK :D.

 Nasledovali Whitechapel, ktorí ma nezaujímali, tak som šla na bar kúpiť si vodu, tam ma prekvapilo to, že mi ponúkli vodu z kohútika zadarmo. Ďalšie plus boli vonku stánky s jedlom, aj vegánskym. Akurát tam boli nenormálne rady, takže ja som si šla kúpiť jedlo na benzínku pri Aréne :D Ďalšie plus bolo, že sme sa tam mohli presúšať hore-dole, dnu-vonku. A zrazu som medzi ľudmi zbadala gitaristu SS Chrisa, tak som hned za ním šla, pozdraviť, pamätal si ma hihi :D No a potom len také rečí, že ako sa máš a tak. S ním som sa ani predtým veľmi nebavila, takže ťažko :D Ešte som sa chcela opýtať, že kde su ostatní ale začali ho tam otravovať ľudia s fotkami a potom sa nejak vytratil. Pomaly nastal čas ladenia SS a ja som si šla hľadať vhodné miesto. Dopredu sa mi nechcelo ísť (lenivosť prichádza vekom :D), tak som šla znovu na balkón. 

Ladenie našťastie zbehlo a nabehli na pódium s No pity for a coward. Výhľad som mala úžasný, zvuk bol tiež úžasný, proste všetko bolo úžasné :D Ešte aj zvukársky pult bol rovno podomnou a videla som ako sa tam James, tour manager rozbíja :D Inak playlist bol rovnaký ako v Ostrave, neviem či su leniví zahrať viac nových pesničiek. Každopádne to bolo celé úplne dokonalé. Ani mi nevadilo, že nie som v predu, ved 4x som sa na nich rozbíjala v predu, takto som si aspon viac vychutnala hudbu.

Potom mali hrať The ghost inside. Rozmýšľala som, akú taktiku zvolím, lebo som bola na nich zvedavá ale taktiež som chcela stokovať pred dverami backstagu ak by sa niekto odtajil. Ale aj z miesta, kde som stála som videla na backstage a stále by som stíhala zbehnúť ak by sa niekto objavil :D TGI začali hrať o 15 minút neskôr, pozrela som si tuším 3 pesničky, z toho som jednu poznala. Ale šouky dobré.

 Bolo už veľa hodín, nikde sa nikto zaujímavý neodtajil a nechcela som riskovať, že nestihnem posledné metro, tak som sa pobrala.

Ráno v hosteli asi od 6 ráno hučali s fénom a vkuse niekto šušťal so sáčkami tak som sa veľmi nevyspala, ale nevadí :D Do busu som mala ešte pár hodín, moje prvé kroky viedli samozrejme do Starbucksu. V Spari som si kúpila nejaký zeleninový kuskus “to go” a skonzumovala ho v záhrade pri múzeu.

A trochu kultúry

Samozrejme pobehala som šopingy, nakúpila som si nejake vegánske jedlo a poobede som spokojne odišla naspäť do Brna. Ale aj tak som nespokojná s celým dianím, ako koncert bol fakt úžasný, ale ked si raz človek zvykne na párty so skupinami, samotný koncert už nestačí :(. Life sucks. Ale nie HAHAHA .

Ak by to niekoho veľmi zaujímalo, tu sú nejaké videá, ktoré som vlastnoručne zhotovila :))))))))) https://www.youtube.com/watch?v=sHr-effIQUk

https://www.youtube.com/watch?v=PiesQZ4--sI

A to je tak asi všetko, cmučik všetkým.

[cajoris]

Normcore

Áno, toto teraz letí- NORMCORE, byť čo najobyčajnejší ako sa dá a u veľa skvelých blogeriek týtmo nastala kríza :( Ja len aby ste boli v obraze :)). Najhlavnejším predstaviteľom tohto štýlu je Barrack Obama.

[cajoris]

Nebojte sa, žijeme

V poslednej dobe článkov nepribúdalo a to preto, lebo sme boli zaneprázdnené chodením do školy a stokovaním na UHV. Nudiť sa určite nenudíme, žijeme vysoko kultúrno-vzdelané životy a články budú, hehe.Čaká vás minimálne jeden veľký random s tým, čo je nové, čo sme za poslednú dobu robili, s kopou fotiek samozrejme a ďalej recenzie Impericon festu a koncertu Deez Nuts. Kajka určite pripojí obľúbenú rubriku, čo sa nosí :). Máte sa na čo tešiť, takže STAY TUNED!

Posielame mucíky,

Kajka a Zuzka :)

[cajoris]

Nebojte sa, žijeme

V poslednej dobe článkov nepribúdalo a to preto, lebo sme boli zaneprázdnené chodením do školy a stokovaním na UHV. Nudiť sa určite nenudíme, žijeme vysoko kultúrno-vzdelané životy a články budú, hehe.

Posielame mucíky,

Kajka a Zuzka :)

[cajoris]

Zaváračky :)

Určite sa pýtate, prečo tu o tejto swagerskej vychytávke roku 2015 nebolo ešte ani zmienky... Nuž, bolo to preto, lebo sme dúfali, že takáto blbosť sa medzi štýlermi neuchytí. Bohužiaľ, stalo sa, a tak prichádzam s týmto článkom.  

Zatiaľ je všetko v poriadku. Lenže nie, v zaváraninovom pohári sa už nenosia nakladané uhorky - nosí sa v ňom všetko ostatné. Prevažne smoothie, pretože aj smoothie je IN, a v kombinácii s ekologickým skleneným zrecyklovateľným pohárikom s viečkom je to úplná bomba. Nielen vitamínová ;) Nie je nič nič lepšie ako ťahať poctivý sedemdecák plný cviklovo-zelerového smoothie celý deň v kabelke. No môžete si naň kúpiť Kanken! A pre istotu ho noste v neeko igelitovom sáčku, najmä tá cvikla vie vo veciach narobiť paseku :(

Pokiaľ ste smoothies prežratí, stavte na šalát.

Jedinú výhodu oproti trápnej krabičke na jedlo vidím v tom, že keď raňajkuješ v posteli, z pohára sa ti toho menej vysype. Zas na druhú stranu, pohár má menšiu zachytávaciu plochu ako miska, čiže... sme tam, kde sme boli. Je to pičovina.

Peter Justin Topoľský odporúča!

Model s uškom pre náročnejších :)

Keďže zaváračky sú najmultifunkčnejšia vec ever, môžete ich použiť aj ako kvetináč...

... prípadne rámik na fotky...

... či LUSTER. Ak pohár zabudnete po konzumácii jeho obsahu umyť, nezúfajte. Hoďte doňho nejakú flóru, veď jar je v plnom prúde, a máte krásnu vázičku s patinou.

Blogeri! :-*

Ja som voči nim chladná ako Tuzex, no občas nosím asi dvojdecový s kávou. Čo mi, oproti ťahaniu sa s termoskou/termohrncom, príde praktické. Citrónovú vodu doma z neho však nepijem - uberá mi to na štýle?

Teším sa, kedy prídu do módy demižóny! P.S.: Keďže so Zuzanou sme boli hipstermi skôr, než hipsterstvo vzniklo, nedá mi nespomenúť historku, ako sme sa minulý rok v zime vybrali na Vanessu so zaváraninovým pohárom s rumom. Toto je jediný povolený spôsob využitia tejto srandy! 

Zdravia trapošky, ktoré pijú pivo z pohára bez závitu, čo z nich robí lepších ľudí.

[cajoris]

Vlog z Dubaja!

Včera večer som zapracovala, a dala som dokopy videá z Dubaja. Po grafickej stránke som si na tom naozaj dala záležať a vyhrala som sa s tým :).

[cajoris]

Presúšanie sa po Dubaji- Čabi čabi abu dabi

Najprv takto tematicky a vžitie sa do atmosféry :).

Čabi čabi abu dabi, oficiálne Abu Zabí, je hlavným mestom Spojených arabských emirátov a nachádza sa asi 140km na juhozápad od Dubaja. Koniec informačného okienka. Posledný deň nášho presúšania sa , sme sa rozhodli že Abu Dabi navštívime. Dostali sme sa tam autobusom, normálne solídny pekný (plný Indov) a cesta trvala asi hodinu a pol. Za spiatočný lístok sme zaplatili v prepočte 10 eur.  Z centra mesta sme sa odviezli taxíkom na okraj mesta, kde sa nachádza mešita Sheikh Zayed Mosque alebo aj Grand Mosque, čo je momentálne najvačšou mešitou na svete. Bola postavená v roku 2007 a je to asi jediná zaujímavá vec v Abu Dabi. 

Ja som pred vstupom musela ísť do podzemnej garáž,e kde všetkým ženám dávali čierne habity na zahalenie sa.

Ja som sa v tom celkom našla :) Inak pražilo slnko, bolo asi 30 stupňov, ale dalo sa to vydržať, kedže vo vnútri bolo pekne chladno. 

Pred vstupom dovnútra sme sa museli vyzuť a dať si topánky do poličky. Našťastie nám ich nikto neukradol :D

Vôbec som nečakala, že to zvnútra bude také prečačkané, ale páčilo sa mi. Potom sme sa šli do centra mesta pozrieť na jeden z najluxusnejších hotelov na svete (čiže to, čo si v živote nebudem môcť dovoliť :D)- Kempinski- stĺpy tam boli vykladané zlatom a tak. Ale tiež pekné podľa mňa.

Vo vnútri s kamošom :).

Mrakodrapy oničom, v Dubaji sú oveľa krajšie. Potom sme sa ešte šli okúpať na mestskú pláž a poobede sme šli naspäť do Dubaja. Dedo,mal v ten deň narodeniny, 82. rokov, tak sme ho pozvali na večeru do jednej z reštaurácií hotela, kde brat robí. Super jedlo, pitie, sedeli sme na terase s výhľadom na Atlantis, no nemám sa na čo sťažovať. Po jedne sme ešte objednali tiramisu a poprosili obsluhu, aby tam napísali happy birthday. Oni prišli aj so zapálenou sviečkou a tak sme dedovi všetci zaspievali :D.

Celý výlet hodnotím na jednotku a takto verejne chcem poďakovať dedovi, za to aký je super a samozrejme aj bratovi hihi :) A chcem do Dubaja ešte určite ísť. Takže ak sa nájde nejaký sponzor, ozvite sa :). Týmto však moje rozprávanie o Dubaji ešte nekončí, čaká vás post o šopingoch, post s gifkami a snáď sa mi podarí dať dokopy aj vlogy. Zatiaľ cmučik, užite si sviatky a..VEĽA VODY :DDDDDDDDDDDDDDDDDD.

[cajoris]

Presúšanie sa po Dubaji- časť štvrtá

http://www.blogerroka.sk/kto-nema-blog-nezije/Za to, že ste takí super a hlasovali za nás, vám prinášam ďalšiu časť z môjho vzrušujúceho pobytu v Dubaji. Zobudili sme sa do slnečnej nedele a kedže nefúkalo konečne sme mohli ísť loďou do starej časti Dubaja. Loď premáva vrámci MHD a vyzerala podobne ako tá, čo chodí po Bystrci. Sedelo sa vo vnútri, bolo tam okolo 100 miest a vzadu sa dalo stáť vonku na palube. Plavba trvala hodinu a pol, mne bolo skoro celý čas zle, tak som sa preistotu veľmi nehýbala. Inak výhľady pekné. 

Konceptuálne umenie s názvom “ I love Dubai”

V starej časti sme sa vybrali rovno na trh, kde na nás vyskakovali Indovia a pozývali do svojich stánkov. Zjednali sme tam mamke šatku (pravú kašmírovú!) nejaké korenia a datle. Ešte že má brat dar reči, fakt sme za tie veci poplatili minimum :D

Mňa na trhoch najviac zaujali korenia a rôzne sušené plody a oleje. Keby môžem, nakúpim si tam toho milión.

Potom sme sa tam ešte popresúšali po uličkách, ktoré dýchali aspon trochu atmosféry a potom sme sa vzbrali do múzea. Tam ma však rozbolela hlava a nezdržali sme sa tam dlho.

Umelecká :D

Jebači z múzea.

Potom sme chceli ísť ešte na trh so zlatom, kde by nás previezol cez rieku Ind na loďke, ale fakt mi bolo zle, tak sme sa vybrali domov.

ČAJORIS! kamka :)

V bratovej štvrti sme sa potom stavili ešte v podniku na chales. Dali sme si hummus, tabouleh , ja ešte rizoto, dedovi sme z detského menu objednali nugetky s hranolkami, kedže on toho veľa nezje :D K tomu sme si objednali vodnú fajku, čo bola celkom sila. Ako som sa najedla, hneď mi bolo lepšie a mohla som ísť spokojne spať.

Zabavilo :DD

Ešte pripomeniem pre tých čo nevedia, zapojili sme sa do súťaže bloger roka, tak hlasujte, cmučik :) http://www.blogerroka.sk/kto-nema-blog-nezije/

[cajoris]

Súťaž! //VOTE FOR US

Skromnosť nás zväčša nepustí, no raz to prísť muselo... A tak sme sa nanominovali do súťaže BLOGER ROKA. Neváhali sme, pretože takáto šanca zmeniť svet sa už nemusí opakovať.  Nebudem chodiť okolo horúcej kaše, že ste najlepší, najkrajší, najmúdrejší, najsuper a najsexi ľudia, práve preto, že nás čítate, to už dávno viete. Hlasujte teda, pokorne prosím, na tomto linku: http://www.blogerroka.sk/kto-nema-blog-nezije/  VOTE FOR US HERE <3 Aby ste nepovedali, že sme len lundry lačné po hlasoch, každému, kto nám na email cecerececajoris@azet.sk pošle správu v znení “HLASOVAL/A SOM! :-*”, obratom zašleme pikantnú fotografiu na znak vďaky)))))))) 

[cajoris]

Presúšanie sa po Dubaji- časť tretia

Ďakujem Kajke za skvelý článok jarných trendov, dúfam, že ste si všetci vzali príklad a v uliciach budem vídať už len ľudí s kankenmi na chrbte, chokermi na krku popíjajúc ochutené kávy :). Teraz sa ale vrátime do slnečného Dubaja.

Tretí deň, teda sobota, je tam ako pre nás nedeľa a nedeľa je pre nich už začiatok nového týždňa. Tento deň bol celý chillový, buď sme ležali, sedeli alebo jedli :D Doobedu sme sa kúpali v bazéne a potom sme šli na pláž k hotelu Burj-al-arab, asi najznámejší z Dubaja.

Bikini fitnes opať :DDD.

Inak fúkal silný vietor a vlny boli neskutočné, nedalo sa ani plávať a vkuse ma zalialo a poobíjalo o kamene :D Vlastne neviem či som sa tam nekúpala jediná, všetci sa tam chodili fotilť len kvoli hotelu :D.

Bojujem s vlnami.

Chcli sme, aby nás dedo odfotil ako skáčeme, nuž nevyšlo :D.

Potom sme šli do jedného parku, kde mal byť food festival, ale vlastne tam nebolo dokopy nič zaujímave. Každopádne sme sa najedli a posedeli (postokovali).

Fakt ako výber dosť oničom, bol tam starbucks, nejaké anglické raňajky a také blbosti, čakala som viac tradičnejšie arabské veci. Ale dala som si úžasnú mangovú zmrzlinu, MŇAMIKY.

Stokujeme.

V parku sa nachádzali rôzne VAPLIKACE, samozrejme som sa pri každej musela odoftiť.

Po ceste domov sme sa stavili ešte v nákupnom šopingu, ale o tom viac priamo v poste o šopingoch.

Swagujeme v Starbuckse. Inak tam za mnou na gauči boli rozvalení dvaja asi 40 roční Indovia a celý čas čo sme tam sedeli sa fotili so selfie stick :D Osviežilo.

KONIEC!

[cajoris]

Čo sa nosí - JAR 2015

ČO SA NOSÍ –JAR 2015

Áno, mala som možno menšiu tvorivú odmlku, no ale vôbec som nezaháľala! Zbierala som totižto materiál na zoznam must have kokotín na sezónu jar 2015 :) Keďže už mám čo-to v tejto sfére odpísané (a odjebané vác než ty odrapované), prichádzam s menším tunningom v podobe rozdelenia do blogerskýchpodkategórií – čiže ak ste foodie, môžete preskočiť cestovateľský odstavec, a tak.Snáď sa bude ľúbiť.

Nie som totižto iba multitalentovaný čávo, trendsetter a baro frajeris, ale aj renesančná osobnosť sledujúca najtuctovejšie blogy rôznych smerov, len aby som vám, drahí priatelia, spríjemnila život. Pohodové čítanie :-*

 CESTOVANIE

Thajsko – pre všetkých, čo sú #wanderlust. No a pri #pripeniazoch. Pri výbere dovolenky nešliapnete vedľa, nech sa vyberiete kamkoľvek do Ázie, no ale Thajsko je topka – taký Balaton tohto roku. A to hovorí za všetko, nie?

Krakow – pre chudobných tu máme o kúsok bližšiu destináciu, hneď tu, u susedov. Je náhoda, že som tam bola celkom nedávno? Nemyslím si :) Ach, blogeri, skúste občas nebyť tak pozadu... #lúza

 JEDLO

Brownies – mokré sladké lepkavé niečo, nepoteší, neublíži. Nuda. Imho škoda čokolády, ale swag nepozná hraníc.

Káva – ku koláčiku padne káva vhod. Najlepšie ochutená. A najmä, keď sa s ňou bavíš! Nie, nehovorím o espresse z ecobiofairtrade čerstvo namletej kávy z Etiópie (ecobiofairtrade sezóna je už nenávratne včudu), ale o takýchto sáčkoch. 

Banánová kúra – pred pár dňami bol tohto článku plný internet, až som si chvíľami myslela, že na mňa povestne vyskočí z chladničky. Tak si teda všetci, ktorí si svoje zdravie aspoň trochu vážia, fičia na banánoch. Aby ste nepovedali, že som hnusná ochechula (lebo mangalica po banánovej diéte už nie som), lacné banány momentálne zakúpite v Kauflande. Na Slovensku, bohužiaľ, je táto diéta dostupná iba majetnejším, nakoľko tam kilo banánov vyjde na sympatických 1 celých 69 eura. Dobrou správou ale je, že Slovensko je aj tak vždy 100 rokov za opicami aj Českom, čiže kým tam bude táto kúra aktuálna, aj banány zlacnejú.

Fanúšikovský extra tip! Voda Voss - po banánovom detoxe si logicky nemôžete zasviniť telo vodou z vodovodu... našťastie je tu voda Voss, najčistejšia na svete. Lepšia ako destilka, ktorá fičala minulý rok :)

 LIFESTYLE

50 Shades of Grey – Ne, v móde nie je iba ísť do kina na túto perlu svetovej kinematografie – v móde je ísť tam a ešte počas záverečných titulkov nahodiť status, aká to bola kravina. Proste ísť do kina na pičovinu, o ktorej vieme, že je pičovina, len aby sme na ňu mohli pičovať.  

Bonus: je fajn, keď k pičovaniu na pičovinu pridáte aj komentárik ohľadom škaredého obsadenia. Ja len toľko, že keby aspoň polovica ľudí, ktorých poznám (nie, nemyslím vás, naši ctení čitatelia. Vy ste tí najkrajší ľudia na svete, hashtag sex), vyzerala aspoň ako títo dvaja, tak by som denne približne 5 hodín preplakala od radosti. 

Husté obočie, „neučesané“ vlasy – taký umelý natural look, ktorý si pestujeme dennodenným potieraním obočia ricínovým olejom a tupírovaním ochcanej slamy na hlave. Lepšiu fotku som nenašla, skrátka si predstavte, že ráno vstanete s výzorom hovna, dáte sa dokopy, a potom zo seba to hovno zasa prácne robíte hodinu pred zrkadlom.

Ukulele – teplé jarné večery a s nimi spojené grilovačky sa blížia, a to priam volá po teplých akože nástrojoch. Ber ukulele pri vatru! (Tip z budúcnosti: rumbagule, triangel.)

Industrial - teda, ehm. NIN. Trent Reznor is God :-* 

 FASHION

Matt&Nat – čo sa hábov týka, nevšimla som si nič, čo by kričalo hlasno - ako svojho času napr. šľapky – takže sa budete musieť uspokojiť iba s doplnkami. Pre dámy tu máme kabelky Matt&Nat... kto žiadnu nemá, nie je bloger. Na Zuzanu prezradím, že vlastní spodnú pravú ružovú, ide jej k teniskám :)

Kanken – páni, prípadne prakticky založené dámy, slečny, panie, by si určite mali zadovážiť Kanken. Je síce už trochu soooo 2014, ale parádu a závisť sociek vie spraviť stále.

Daniel Wellington – bez týchto hodiniek už ani na krok. Len nezabudnite, krajšie sa budú vynímať na Kanken batô��ku ;)

Pičovina na krk & kokotina na mobil – choker je tón v tóne s DW hodzinami. A kokotinu na mobil si kúpte už len preto, aby ste mali čo nosiť v Kankene, ne?

EOS – absolútne netuším, prečo je okolo tejto masti vo vajci taký boom, ale každopádne prajem čo najmenej herpesov :)

Dnes už nič viac na srdci nemám, idem si teda namastiť ústa, obliecť periny, nakoľko som skrz túto vyčerpávajúcu štúdiu nemala celý deň čas, a spať. Dobrú, muckovia :-* 

[cajoris]

Presúšanie sa po Dubaji- časť druhá

Ospravedlňujem sa za nečinnosť, určite dychtíte po mojom ďalšom pútavom rozprávaní o Dubaji. Poviem vám to rovno, ani sa mi nejak nechce o tom extra písať, lebo nič vtipné sa neudialo a neviem teda, či niekoho baví čítať ako som ležala na pláži a chodila pomedzi mrakodrapy. Nuž ale, poďme do toho, hihi :).

Druhý deň sme chceli ísť loďou do starej časti Dubaja, fúkal však silný vietor (bude na videu), takže loď nešla. Tak sme sa aspoň popresúšali po prístave.

Marina, pre mňa asi najkrajšia časť Dubaja.

Exotika pri palme.

Trochu umenia z kaviarne.

Golddigger. Dedo mi nechel kúpiť retiazku, vraj v Košiciach po babke je ich kopu :(.

Potom sme šli lanovkou cez celý palmový ostrov, až k hotelu Atlantis, kde býval aj Rytmus!

Potom sme navštívili super akvárium (s rybami) :D.

Medúze.

Chillujem si s rybami :3. To bolo super, dalo by sa tam sedieť aj polhodinu a rozmýšľať o živote, dedo však nikde nevie byť dlho a už tam nervózne postával, tak sme šli dalej :(.

Chillujeme pri šírom mori.

Vietor vo vlasoch.

Potom ma rozbolela hlava a brucho (ako inak) tak sme šli domov. Večer sme sa šli ešte kúpať do bazéna, ale vonku bola kvalitná zima, takže sme tam dlho nepobudli. A to bol koniec dňa druhého.

[cajoris]

Presúšanie sa po Dubaji- časť prvá

V Dubaji sme strávili celých 5 prenádherných dní. Keďže tam nie je toľko pamiatok a vecí na obzeranie, mali sme to také celé ležérne. Ja som si vybojovala každý deň kúpanie, lebo veď keď som pri mori 5 dní, okúpem sa 5 krát, aj keby bolo -10 :D. 

Prvý deň bol brat ešte v robote, takže sme boli s dedom sami. Na pláne bola návšteva najvyššej budovy na svete s názvom Burj Khalifa. Má niečo vyše 800 metrov, my sme sa mohli dostať na 125. poschodie vo výške cez 400 metrov. Metrom sme sa dostali k Dubai Mall, odkiaľ bol vstup aj do Burj. Od metra do nákupného centra sme šli asi 15 minút v presklenom tuneli po pohyblivých chodníkoch, celkom vyčerpávajúce :D Ešte nám trvalo asi 20 minút, kým sme našli vstup k veži, keďže nákupné centrum bolo obrovské- v najbližších dňoch čakajte aj samostaný post o šopingoch. 

Asi jediné miesto v Dubaji, kde som zažila milióny turistov, našťastie. Na obrázku môžete vidieť model veže, pred vstupom do výťahov.

 Chvíľu sme čakali ešte v rade na výťahy, potom sa do výťahu napchalo milión ľudí, bolo to pekne telo na telo, fuj :D A za nejakú minútu sme boli na 125. poschodí :D Bola tam polkruhová vonkajšia terasa, kde si každý robil selfies, až som mala problém si obzrieť výhľad :D

Samozrejme aj ja som sa najprv musela odfotiť, hihi :D.

 Vyhliadka pokračovala ešte vo vnútri, prešli sme vežu po celom jej obvode. Viditeľnosť bola super, mrakodrapy a potom už len samá suchotina :D

Nejaké tie výhľady.

Aaa selfie s dedom musí byť.

 Potom sme si šli pozrieť Burj zvonku, kde bolo jazierko s fontánou, kopu kaviarní a mešita, fakt pekná atmosféra.

Burj Khalifa zvonku, žeriavy potešili :D

Fotogenický dedo :D

 Aj my sme zasadli do jednej z kaviarní a čakali na spustenie fontány, ktoré sme aj tak z polovice nestihli :D. V centre sme si ešte nakúpili nejaké jedlo a pozreli miniakvárium. Strávili sme tam skoro 5 hodín. Ja som sa chcela bezpodmienečne kúpať, tak sme sa vybrali na mestskú pláž v novšej časti, kde je aj milión hotelov. Prvé čo som zbadala a veľmi ma to potešilo boli žeriavy, ako v Rijeke <3. Inak pekná, udržiavaná pláž, tiež z kopou kaviarní. Tam sme postokovali asi hodinu a pol, lebo s dedom sa nedá dlho ležať :D. Šli sme domov a to je koniec dňa prvého. 

Spomínané žeriavy na pláži :3.

Bikini fitness :D

Zavše sa okúpal aj dedo.

Sídlisko po ceste na metro, škoda, že aj u nás nie sú také :D.

Mrakodrapy rôzneho druhu.

[cajoris]

Dubaj

Určite Vás všetkých zaujíma, ako som sa tam vlastne dostala. Brat v Dubaji prebýva vrámci pracovnej stáže v hoteli, má tam vlastnú garsonku, teda skvelá príležitosť ísť do Dubaja a bývať tam zadarmo :D. Dedo má zas peňazí na rozdávanie, tak sme sa tam na prelome februára a marca vybrali. Jedinú vec, čo som si platila, bola cesta z Brna do Bratislavy. Leteli sme spoločnosťou Flydubai z Bratislavy, let trval 5 a pol hodiny. Dalo sa to prežiť, lietadlo nebolo plné, takže sme sa tam porozťahovali, dokonca nám dali aj niečo najesť.

Strastiplné čakanie na letisku, počas ktorého mi samozrejme bolo neskutočne zle, v lietadle už našťastie nie.

Asi po hodine a pol letu začali servírovať jedlo, vegánska verzia nebola ale aspoň vegetariánska. Paradajkové cestoviny so syrom, cestovinový šalát, žemľa a makový koláč. K tomu párkrát počas letu servírovali nápoje. Ja som zjedla hned všetko naraz a už po hodine som bola hladná, tak som si dala ešte svoje mrkvánky, tie neomrzia.

Po výstupe z lietadla nás čakala pasová kontrola, ktorá trvala dosť dlho, potom batožina a pri východe sme sa stretli s bratom.

Pracovníci letiska vyzerali asi takto a vlastne všade sa tam pohybovali takto oblečení ľudia, sympoši :).

Keďže brat býva na opačnom konci Dubaja ako je letisko, v taxíku sme mali peknú nočnú prehliadku mesta. Benzín je tam veľmi lacný, tým pádom aj taxíky, ktorými sme cestovali naviac. Stačilo sa postaviť k ceste a zdvihnúť ruku, ako vo filme :D Cez celý Dubaj tiahne 8 prúdovka v oboch smeroch, skoro stále zápchy, takže neskutočné množstvo áut tade denne prejde. Vrámci MHD tam je metro, električky a autobusy. Metro jazdí na autopilota, trasa sa tiahne tiež celým Dubajom, ponad hlavnou cestou, takže má človek tiež peknú prehliadku mesta. Prvý vozeň patrí Gold class, zvyšok silver class. V gold class človek zaplatí viac, ale má tam vačší komfort a nieje to preplnené Indami :D.

Dubaj sa delí na starú (vpravo) a novú časť (vľavo), stará je viac tradičnejšia a menej mrakodrapová, my sme bývali v novej, kúsok od toho palmového ostrova vľavo. Časť kde brat býva sa volá Discovery gardens, čo sú 5 poschodové obytné domy, kde prebýva, povedala by som, stredná pracovná trieda :D.

Na každých pár takýchto domov prináleží 25 metrový bazén na kúpanie, ktorý sme samozrejme využili čo najviac ako sa dalo. Fotiť sa tam nedalo, ale ja som sa tajne samozrejme musela!

Tu si chillujem v sobotné ráno :3-

Dubaj je inak veľmi čisté mesto, idete na záchod a hned za vami idú upratovať, to isté v staniciach metra, vkuse tam behajú nejakí Indovia s mopom. Arabi sú dosť bordelári, proste nevyhadzujú veci do koša, takže je asi potrebné po nich vkuse upratovať :D A najmä v takej luxusnej destinácii ako je Dubaj. Čo som ja ocenila najviac boli wecká na každom kroku a zadarmo! Taktiež sprchy a prezliekárne na každej pláži. 

Tak toto bol asi taký úvod k celkovému životu v Dubaji, viac ma momentálne nenapadá. Najbližšie články sa už budú venovať našej konkrénej činnosti tam.

Zatiaľ cmučik.

#Zuz

[cajoris]

Koncert Architects, 18.2, Praha- Roxy

Keďže sa mi opäť zhrošuje zdravotný stav, do poslednej chvíle som nevedela, či idem alebo nie. Samozrejme noc pred koncertom som celú nespala ako mi bolo zle a aj celé doobedie. Potom som si ale povedala, nemôžem sa len tak vzdať. Ak zvládnem dôjsť na nádraží, tak idem! Na nádraží som teda prišla 10 minút pred odchodom vlaku a ešte asi 5 minút som rozmýšľala či ísť alebo nie :D Nakoniec som sa rozhodla že idem. Našla som si krásne prázdne kupé, kde sa mi do pár minút nasralo 6 ľudí. Šla som teda do hnusného vozňa s koženkovými sedačkami kde som bola sama a mala som kľud. Cesta prebehla celkom v pohode, stihla som sa aj najesť a navštívť záchod, kde sa to neobišlo bez selfie o zrkadlo :D

Tu si chillujem s mojim obľubeným dezertom- tofu pomixované s banánom.

Na nádraží som sa stretla s Andy, do Roxy sme prišli akurát na začiatok Blessthefall. Na šatňu samozrejme obrovská rada, tak sme šli len tak odzadu aj s vecami v ruke. Ako došli na pódium, vôbec nič to so mnou nespravilo, akurát mi prišlo zle z tých svetiel z pódia, tak som len chcela aby už skončili :D Hrali 7 pesničiek, šouka fajn ale Beau spieval strašne falošne. A to kedysi boli mojou z top skupín, pamätám si ako som na nich zhorela prvýkrát v Lucerne. Ale piaty krát už fakt nuda, ani ich hudba ma toľko nebaví. Potom hrali Every time I die, čo som celý čas sedela na schodoch pri záchode, preistotu :D Už som myslela že ani Architects nezvládnem, ale asi 10 minút pred začiatkom som sa znormalizovala. Na rozbíjanie v predu som sa necítila, našla som si vývýšené  miesto vzadu pri bare, kde aj skrz balkóny na ma toľko nesvietilo. Čochvíľa zhasli svetlá, chaloši nabehli na pódium za začiatočných tónov "Broken cross". Až mi prišlo ľúto, že niesom v predu, lebo to je najúžas pesnička aká existuje. Ľudia v tej sekunde neskutočne zdiveli a ryčali a tak to bolo až do konca koncertu. Jednu chvíľu musel Sam dav až ukľudňovať :D Ja kedže som bola v zadu, prvýkrát v živote, som si to vychutnala viac hudobne. Zvuk bol dokonalý, Samove vokály taktiež, neskutočná energia a show. Hudobne dokonajelší koncert som fakt nenažila <3. Hrali celý nový album Lost forever//Lost together , plus zopár starých. Jedine čo mi je ľúto, že nedali Early grave. Posledná pred prídavkom bola "These colours don´t run", na to som neskutočne zdivela, mám aj video ale počuť tam moje falošné ryčanie, takže ho neuvidíte. Potom odišli, kričali sme "one more song" a vrátili sa a dali ešte "Distant blue" a "Gravedigger". A potom bol koniec -_-. Asi prvú polovicu koncertu som mala celý čas zimomriavky a už sa neviem dočkať kedy ich uvidím znovu.

Fotky sú dosť nahovno, kedže som to fotila úplne zozadu a môj foťák na mobile tiež nevykazuje najlepšiu kvalitu, ale lepšie ako nič hihih.

Jediný mínus je samozrejme za priestor, kde je vždy problém so šatňami. Ľudia sa tam začali hrnúť ešte pred prídavkom, keď dohrali hned som chcela vybehnúť hore a zrazu rada cez celé schody. Andy sa tam však nejak šikovne prepchala a šli sme stokovať vonku a čakať na Sama. Tourbus nebol, iba štyri malé dodávky, čo nechápem. A bola dosť zima, takže čakať sa nám dlho nechcelo. Snád nabudúce <3. Potom sme šli ešte sadnúť do vagonu kde sme boli asi do 4 rána a ďalšie poobedie som sa odtrepala vlakom naspäť do Brna.

Selfie o zrkadlo v Andynej izbe, s hrnčekom- Si proste nej! :D

Chill po ceste z Prahy, s pľundrou :)

#Zuz

[cajoris]

Goran Bregović i njegov Orkestar za svadbe i sahrane u Bratislavi

Chorvátčina mi ide čoraz lepšie, hihi. Takže Goran. Goran bol na prvopočiatku všetkého, hlavne toho, že som tú chorvátčinu študovala. Preto som si koncík logicky nemohla nechať ujsť a celá žhavá som si na jeseň kúpila lístok. Asi o týždeň neskôr v Brne rozlepili plagáty, že Goran bude aj tu. Lenže v divadle, a ja na Gorana sedieť nebudem, takže predsa len som nakoniec išla radšej do BA, hoci BA smrdí a je to najhoršie mesto, v akom som kedy bola na koncerte. Vždy si poviem, že do BA už nikdy, no vždy je tam niečo, kvôli čomu sa musím prekonať a ísť. Ach, life sucks. 

Nebudem sa už rozosierať nad tým, ako veľmi za hovno stála organizácia. Ani na tým, že síce som bola v prvom rade, ale len pre socky, takže vďaka vip košiaru som bola od pódia vzdialená pol kilometra. Dokonca ani nad tým, že vip tvorilo aj dosť bulov, čo si mysleli, že ľudí zaujímajú len ich vypasené mastné ksichty. Ži a nechaj žiť <3 

K predkapele toľko, že som konečne pochopila, prečo je Malalata taká populárna. Obyčajná diskotéka pre kokotkov honiacich si na svojom vycibrenom hudobnom vkuse. Proti chalanom nemám nič, viditeľne sa bavili a vždy ma teší, keď niekoho napĺňa to, čo robí, ale... TÁ HUDBA. Proste nie. Chápem, že Esma Redzepova by asi toľko ľudí neoslovila, ale som proti prerábaniu starých pekných piesní do diskošatu. 

Zato Goran bol úžasný :3 By som v živote nepovedala, že má 65. Za viac než 2 hodiny zahral všetky klasiky a najväčšie hity. Dosť ma potešilo, že mnoho ľudí pesničky aj skutočne poznalo, takže nie všetci sa len prišli pretŕčať na spoločenskú akciu. Okrem Gorana, ktorý je top navždy, by som vypichla aj Mukiho, bubeníka-speváka, pre jeho veľmi príjemný hlas a dokonale vytrhané obočie :D 

Čiže, na Gorana s radosťou aj nabudúce, ale už nie na Slovensko. P.S.: Najviac ma pobavila ženská, ktorá došla na Kusturicu.  

Páčko!

[cajoris]

Čo sa nosí na invošky

Dnes prinášam stručný manuál na to, ako sa obliecť na invošku, aby ste zapadli :) Nejdem to deliť na žensko/mužskú časť, podľa priložených fotografií budete vidieť, že ani netreba, nakoľko ide prevažne o nadčasové unisex kúsky. 

1. ZVRŠOK 

Nie je o čom :) Najlepšie je nabídnout si, keď je z čoho a mať ich doma aspoň dve. Pre prípad, že máte viac šichtičiek po sebe, až si nemusíte dávať nejaké svoje bez inventúrneho swagu. Alebo smrdieť. I keď špecifický odor neumytých pazúch proste patrí k tejto práci. 

Keď sa však, nedajbože, stane, že svoje DNTM tričko nemáte práve k dispozícii, môžete si na seba vziať nasledovné veci: 

a) funkčné tričko - i rátanie vanilkových cukrov v sede môže byť vrcholový šport!

b) ak funkčným oblečením z Lidla nedisponujete, a hlavne máte čo ukázať (a keď na to máš, tak to neskrývaj pod firemným trikom, preboha!), môžete si na seba vziať tielko. Všetky ploché škaredé fuchtle budú závidieť vaše prednosti :)

2. LEGÍNY

Samozrejme, pohodlie nadovšetko, pretože taká klasická inventúra je veľmi podobná napr. joge, čiže toto oblečenie je namieste rovnako ako funkčné tričko. A najmä, ak máte nadváhu, a lýtka hrúbky priemerného dievčenského pásu. Ženské sexy krivky proste treba ukazovať vždy a všade, pretože čo ak pôjdete rátať mraziaky na predajni a otŕčať zadnicu svetu? Nech ju je aspoň pekne podrobne do detailu vidieť. 

Pánom odporúčam tieto skvostné a všadevhodné gate:

3. OBUV 

Kapitolu obuv musím jednoznačne rozdeliť na ďalšie podkategórie: 

a) botasky - fantázii sa medze nekladú, čo sa týka farebného prevedenia (ale najviac ide krikľavoružová a strieborná) alebo značky (čínske šmejdy spravia rovnakú parádu ako ich Adidas sestry :), ale musia byť tohto typu: 

Cez iné botasky nejde vlak! 

b) funkčná obuv - hoci aj vonku napadlo 10 cm snehu, pohodlná funkčná obuv, ktorá luftuje chodidlá, musí byť. 

c) turistické boty - pre prípad investigácií na rebríku :) 

4. spodné prádlo - tu poradím iba nežnejšiemu pohlaviu. Chaloši akosi nemajú potrebu otŕčať svoje spoďáre pod nos ďalším 40 ľuďom. Zato dievčence stále. A nezabudnite, že tangáče idú ruka v ruke s chlpatými nohami (to o ritke veľkosti stredného traktora snáď už nemusím opakovať). Dakedy až Bohu ďakujem za 4 dioptrie, pretože ten pohľad niekedy fakt bolí. 

Odo mňa dnes všetko, vidíme sa na inventúre! :)