#howtosocializelove

[howtosocializelove-blog]

Teoria mladeho dievcata

Tiqqun// Preliminary Materials for a Theory of the Young-Girl 

Překlad deváté kapitoly od Terézie Klasové

9. Mladé dievča proti sebe samej: mladé dievča ako kontradikcia

Viera v schopnosť spektáklu dosiahnuť absurdnú metafyzickú koncepciu, podľa ktorej reali- ta vyplýva z myšlienky, a nie naopak, je iba zdanlivá. Mladé dievča k realite pristupuje ako k stelesneniu konceptu a zbavuje ju všetkého, čo ju robí jedinečným, pokiaľ sa reali- ta v strohosti nepodobá myšlienke.

Mladé dievča je neprestajne prenasledované nehostinnosťou sveta komodít. Predstavuje preň najväčšie ohrozenie,“toto ohrožení může jít fakticky ruku v ruce s plnou jistotou a bezs- tarostností každodenního obstarávání” (Martin Heidegger). Úzkosť ako základný mód exis- tencie všetkých bytostí neschopných naďalej plnohodnotne obývať vlastný svet, je centrál- nou, univerzálnou a skrytou pravdou éry mladého dievčaťa. Skrytou, pretože je to práve doma, ďaleko od hodnotiacich pohľadov, kde sa mladé dievča nedokáže ubrániť usedavému plaču. Pre mladé dievča je úzkosť iba prezývkou pre samotu, ticho a povrchnosť- metafyz- ické podmienky, ktorým sa len s námohou dokáže prispôsobiť.

U mladého dievčaťa, podobne ako u každého Blooma pramení hlad po zábave z úzkosti.

Niekedy mladé dievča stelesňuje život, inokedy prestrojenie smrti. V skutočnosti je tou, ktorá drží oba póly pohromade. Mladé dievča je uzatvorené do seba, najprv fascinuje, ale čoskoro začne hniť.

Anorexia je odlúčením fanatika. Pretože metafyzická účasť vo svete komodít je nemožná, snaží sa ju anorektička nahradiť fyzickou participáciou, ktorá samozrejme zlyháva.

Spiritualita – naša nová potreba! V každom sa skrýva mystik!

Zohľadňovanie cudzích záujmov je základným motívom chovania mladého dievčaťa– jej snaha predať sa vychádza z pokusu oslobodiť od seba samej, prípadne aspoň získať oslobodenie prostredníctvom druhých. To sa však nestane.

Anorexia predstavuje u žien rovnaký vnútorný rozpor, aký sa u mužov prejavuje v forme honby za mocou- t.j potrebu ovládať. Kvôli vyšším nárokom patriarchátu na ženy, nemá anorektička šancu uspieť v snahe ovládnuť svet, preto túto potrebu prenáša na svoje telo. Pandémia anorexie podobná jej súčasnému vzostupu sa v stredoveku rozmohla v radoch svätíc. Proti redukcii na telo, ktoré môže svet ľahko ovládať sa mladé dievča bráni tým, že anorexiou dokazuje svoju suverénnu moc nad telom. Podobne aj sväté ženy stavali voči patriarchálnemu sprostredkovaniu Božieho slova skutočnosť svojho priameho kontaktu s Bo- hom. (Rudolph Bell, Holy Anorexia)

V dnešnom patriárchalnom zriadení nahradili lekári duchovenstvo aj pri posteli anorek- tického mladého dievčaťa, prognózy vyliečenia “anorexia nervosa” ale zostávajú aj napriek terapeutickej vytrvalosti extrémne nízke. Úmrtnosť klesla pod 15 percent iba v niekoľkých krajinách. Smrť anorektičky je záverečným potvrdením jej odtrhnutia a čistoty [...] anorek- tička bojuje s pocitom zotročenia, využívania a nemožnosti viesť vlastný život. Radšej hladuje, akoby sa ďalej prispôsobovala. V mene slepej honby sa skutočným ja a vlastnou identitou, anorektička neprijíma nič, čo by jej rodičia alebo okolitý svet mohli ponúknuť. V prípade pravej alebo tiež primárnej anorexie nervosa je základom diagnózy zápas o moc, vlastnú identitu, pocit kompetentnosti a efektivity. (Hilde Bruch, Eating Disorders: Obesity, Anorexia Nervosa, and the Person Within)

“Avšak”, uzatvára doslov k Holy Anorexia, “anorektičku možno vnímať ako tragickú karikatúru oddelenej, sebestačnej ženy, nechopnej súnaležitosti, hnanej obsesívnou túžbou

po moci a kontrole.”   Mladé dievča je kontradikcia uväznená v mŕtvolnej nehybnosti. Objektivita, po ktorej

túži, zostáva imaginárna.

Nech si hovorí, čo chce, mladému dievčaťu nie je upierané právo na šťastie, ale právo byť nešťastná.

Akokoľvek šťastná by bola v rôznych aspektoch svojej existencie (práca, láska,sex, zdravie), mladé dievča musí zostať nešťastné, pretože jednotlivé aspekty jej života sú oddelené. Nešťastie tvorí základ existencie mladého dievčaťa.

Tak to má byť. Nešťastie núti ľudí konzumovať.

Utrpenie a frustrácia mladého dievčaťa dokazujú, že koniec dejín, pri ktorom by sa ľudia uspokojili s tým, že sú najinteligentnejšími zo zvierat a zriekli by sa diskurzívneho vedomia, túžby po uznaní, či akejkoľvek snahy dosiahnuť zlo s nimi spojené, je nemožný. Podobne aj americký spôsob života.

Hneď čo zachytí zmienku o negativite, mladé dievča v panike volá svojmu terapeutovi. Pozná množstvo výrazov, ktorými sa vyhne metafyzike, pokiaľ na ňu príde reč, jedným z nich je “psychosomatický.”

Podobne ako modelka, ktorou sa určite niekedy chcelo stať, mladé dievča túži po dokonalej bezvýraznosti a extatickej neprítomnosti. Obraz sa však stihol pošpiniť svojou reinkarná- ciou, a mladé dievča dokáže vyjadriť iba prázdnotu, žijúcu, vlhkú, pulzujúcu prázdnotu, až kým nezvracia.

Kyborg ako vrcholná, imunodeficientná fáza mladého dievčaťa.

Mladé dievča upadá do depresie, pretože by chcelo byť vecou podobnou ostatným veciam naz- eraným zvonku. Nemôže uspieť- chcela by tiež byť znakom, cirkulovať bez trenia skrz gi- gantický semiokratický metabolizmus.

Život mladého dievčaťa neustále rozrušuje všetko to, na čo by chcela zabudnúť.

Nezávislosť mladého dievčaťa je zároveň úplnou zraniteľnosťou oddeleného jedinca, jej slabosť a zúfalstvo nikde nenachádzajú útočisko ani bezpečie, ktoré tak úpenlivo hľadajú. Mladé dievča žije zásadne na vlastnú päsť, teda vo večnom strachu.

Mladé dievča demonštruje autentickú záhadu šťastného podrobenia, ktorej nemožno veriť. Záhadu “radostného otroka”.

Honba za šťastím je dôsledkom, aj pôvodcom nešťastia mladého dievčaťa. Jej posadnutosť vonkajškom predstavuje hlad po podstate, nenachádza však nič, čím by ho mohla uhasiť.

Ani všetka elegancia mladého dievčaťa nezastrie jej do očí bijúcu vulgaritu.

Buďte krásni, jedzte organicky!

Mladé dievča túži po najlepšom z možných svetov. Nanešťastie, takýto svet je nemožný. Sníva o tele dokonale priehľadnom v žiare spektáklu. Sníva, že nebude viac, než predsta- va, ktorú o nej majú druhí.

Frigidita je podstatou nymfomanstva, impotencia podstatou Don Juanstva, anorexia podsta- tou bulímie.

Šťastie funguje ako conditio sine qua non spektáklu. Povinnosť simulovať šťastie je cesta k všetkému utrpeniu. Transparentná neprítomnosť mladého dievčaťa potvrdzuje falošnú tran- scendentalitu, ktorú zosobňuje.

Mladé dievča dokazuje, že každý krásny povrch skrýva desivý obsah. Je emblémom existen- ciálnej úzkosti prejavujúcej sa bezdôvodným pocitom neustáleho ohrozenia.

Spektákel podporuje reči o kríze sexuality pre ich silu stigmatizovať ľudskú neschopnosť obchodovať so sebou ako s dokonalou komoditou. Tvrdohlavá nedokonalosť trhu zvádzania je skutočne znepokojúca.

Anorektička opovrhuje svetskými statkami len tak, že sa sama javí hodná opovrhnutia viac než ony samy.  

Podobne ako väčšina našich nešťastných súčasníkov, mladé dievča si vyložilo pochybnosti západnej metafyziky doslovne. Pokúšať sa formulovať metafyziku v obnaženom živote je ale zbytočné.

Extrémny rozsah mužskej   neplodnosti, ženskej frigidity  

alebo skôr vaginálnej suchoty interpretuj ihneď ako kontradikcie kapitalizmu.

Anorexia predstavuje to najnezdržanlivejšie zhnusenie z komodít a odpor voči všetkému majetku. Vo všetkých fyzických podobách, mladé dievča zastupuje zúrivú potrebu rozrušovať hmotu a čas. Je telom bez duše snívajúcim o tom, že je dušou bez tela.  

“ [...] nástup anorexie Svätej Kataríny zo Sieny bol dôslekom [...] mentálnych faktorov, v jej prípade túžby podrobiť si telesné pudy, ktoré považovala za prekážky na svojej ceste ku svätosti “ (Rudolph Bell, Holy Anorexia)

Anorexia je viac než módna deviácia: predstavuje túžbu oslobodiť sa od tela kolonizo- vaného komoditnou symbolikou a vymaniť sa z fyzickej objektivity. Tá však mladému dievčaťu chýba.

Popieranie tela vedie k vzniku nového tela - tela z negácie.

Anorektické mladé dievča zdieľa s asketickou sväticou rovnakú nenávisť k hmote a tiež sen dosiahnuť fyzickú čistotu kostry.

Mladé dievča trpí tzv. “anjelským komplexom”. Túži po dokonalosti spočívajúcej v oprostení sa od tela. Jednostrannosť komoditnej metafyziky vníma vždy, keď sa postaví na váhu.

Anorektička hľadá vlastnú cestu k absolútnu- hľadá to najhoršie z absolútna tým najhorším zo spôsobov.

Ani Bloom ani mladé dievča netúžia po tele, ale po esencii.

Absolútna zraniteľnosť mladého dievčaťa je zraniteľnosťou obchodníka, ktorého podnik môže znenazdania ľahko prevziať akákoľvek neznáma sila.  

Mladé dievča je metafyzická bytosť v znehodnotenom, modernom zmysle slova. Proti telu bojuje ako proti samotnému diablovi, podrubuje ho ťažkým skúškam a neľudskej kázni, aby

ho podriadila forme, ideálu a mŕtvej dokonalosti abstrakcie. Jej metafyzika nie je nič viac než nenávisť k fyzičnu, teda odvrátená strana metafyziky.

Ako sa obliekať organicky? Mladé dievča je vrcholným pokusom komodity o transgresiu. Mladé dievča zlyháva. Z angličtiny přeložila Terézia Klasová

Zdroje:

Heidegger, Martin. Bytí a čas. Překlad Ivan Chvatík. 2., opr. vyd. Praha: OIKOYMENH, 2002. 487 s. Knihovna novověké tradice a současnosti; sv. 10, str. 223.

Bloom, Leopold. Bloom, fikčný protagonista a hrdina Joyceovej Odyssei, postava in- špirovaná Joyceovým blízkym priateľom Aronom Ettorem Schmitzom (Italom Stevom), autorom romanu Vědomí a svědomí Zena Cossiniho. Zároveň je Bloom do konečna zamieňateľným mod- erným ľudským subkejtom, zároveň dokonale odosobnený a individualizovaný, po ktorom je pomenováná “Theory of Bloom”- teória krízy moderného subjektu v neskorom kapitalizme, publikovaná v prvom vydaní časopisu Tiqqun v r.1991.

Bell, Rudoplh. Holy Anorexia. Chicago: The University of Chicago Press, 1985. Hilde Bruch. Eating Disorders: Obesity, Anorexia Nervosa, and the Person Within. 1973.

[howtosocializelove-blog]

“They call it frigidity. We call it absenteeism. Every miscarriage is a work accident. Homosexuality and heterosexuality are both working conditions . . . but homosexuality is workers’ control of production, not the end of work. More smiles? More money. Nothing will be so powerful in destroying the healing virtues of a smile.

Neuroses, suicides, desexualization: occupational diseases of the housewife.”

Wages against housework.

[howtosocializelove-blog]

Do you know where the boarders of fantasia are?

I have no idea!

[howtosocializelove-blog]

[howtosocializelove-blog]

How to Socialize Love?

Láska je zneužívána a vykořisťována. Stala se vyprázdněnou kategorií za níž se maskuje nejen útlak a manipulace, ale stala se i nástrojem pro legalizaci násilí (láska k národu) či je zjednodušena na erotickou touhu a uspokojení. Věříme v jiný význam, chceme mluvit o lásce jako společenském uspořádání, o jejím revolučním potenciálu. Používáme k emancipaci lásky perspektivu těla.

Tělesné je stále chápáno jako nedostačující vůči rozumu, je mu podřizováno, je jím kontrolováno. Obracíme póly. Lidské tělo je zaseknuté v nefyzickém užívání. Skrze učení se tělem se vracíme do fyzického poznání, které ovlivňuje náš mentální svět.

Co když láska není pouze cit, není jen podstatným jménem, ale slovesem.

Název How to Socialize Love, odkazuje ke stejnojmenénu článku, publikovaném 14. února 2017 na jakobinmag.com . Autoři Sofia Cutler & Jon Fox odpovídají na úvodní otázku “...by revolutionizing it”. Vzrušující odpověď, nicméně vyvolávající další “how”, na které se snažíme nalézat odpovědi.

Vytyčujeme si proto nic menšího, než re-definování pojmu láska a ustanovení nového kontextu, skrze který jej chápat. Naše pozice vychází z odmítání instrumetalizace lásky v rámci pozdního kapitalismu a tržně-ekonomické logiky aplikované na vztah mezi Dvěma, na vztah v rámci komunity i na vztah mezi komunitami. Rozpadající se tkanivo vzájemnosti v současné atomizované společnosti, která pod náporem ideologie individualismu nevnímá sebe sama jako komunitu, nýbrž jako prostý souhrn jedinců, chceme znovu splést, zpřádat a utkat za pomoci politické dimenze lásky a ‘znovu-vynalezení’ utopické představivosti. Lásku nechápeme jako pouhý způsob vztahování se k Druhému, ale schopnost vytvářet vztahy nové.

 Zároveň jsme si vědomi nedostatečnosti současných pojmů a jejich historické zatíženosti, která myšlení utopií znesnadňuje. Aby bylo možno lásku oprostit od nánosů, jimiž je zanesena, je nutno vyvinout jazyk, kterým lze pochopit a přijmout Druhého, a prohloubit všeobecnou vzájemnost v životě společnosti. Tento jazyk má svou fyzickou a smyslovou stránku. Ta nemá být chápána eroticky, nýbrž jako rozšíření nonverbální komunikace a vědomí tak, že sloučí racionální, tělesnou i emoční inteligenci a imaginaci v procesu jazyka mezi Dvěma i komunitou. 

Erós zde má své místo, stejně jako Anterós, avšak oba jsou nuceni nahlížet svou energii politicky. Jazyk je třeba vyvinout, praktikovat, vyučovat jej a jím učit. Jen tak bude možné, aby infikoval instituce veřejné i soukromé správy, a přiblížil je tak znova zpátky společnosti. Od detailu k celku, od celku k detailu, láska jako nástroj pomalé revoluce i radikálního reformismu.

https://www.youtube.com/watch?v=YS2BH_Kx_gc