#dancingovals

[thebeautycove]

Wonder why I can’t resist to diptyque...  it's a matter of love chemistry affinity, enough?

diptyque, depuis 1961. 60 anni e mai una riga fuori posto. La Maison del 34 Blvd Saint Germain in grande spolvero nel 2021 per festeggiare sessanta anni di mirabolante creatività. Per tutto l’anno si susseguiranno novità ed eventi che sveleranno nuove collezioni olfattive, vesti grafiche inedite e reinventate, tributi alla storia della Maison, ai viaggi, agli oggetti da wunderkammer raccolti nel tempo, agli accessori da olfazione innovativi ed esclusivi. Un anno da vivere entusiasticamente.  Il primo passo di questa lunga danza festosa spetta a Dancing Ovals, la capsule celebrativa con quattro candele profumate iconiche - Roses, Baies, Figuier, Tubereuse - in edizione limitata, presentate nel contenitore in vetro dal decor optical e, per la prima volta, l’ovale emblematico si tinge di tonalità accese, riferite alla fragranza. Tuberosa sensuale, sfumata da note verdi e fruttate. Ipnotica e seducente. Qui nel cofanetto speciale completo di portacandela in vetro con grafica optical.190 gr di piacere olfattivo e visivo. Nelle boutique diptyque e Olfattorio Bar à Parfums.

[myyeahstore]

Diptyque 60週年限量版漿果香氛爉燭 Dancing Ovals Limited Edition Baies Scented Candle 190g 法國🇫🇷Diptyque既60週年限量版系列 睇到就已經😍 產品介紹: 60週年的第一個系列，Diptyque就以橢圓形為主，突顯品牌設計圖案的經典傳承，同時也呼應60年代流行的歐普藝術Optical Art，以來自橢圓形的變化線條，加上黑白色彩，利用錯視效果讓圖案好像一直在流動，營造出充滿視覺衝擊的效果。 漿果香調-層疊的纖細曲線。味道則是初摘漿果的酸澀清新，還帶著新鮮的枝葉。邂逅花園中的玫瑰香氣與靈動香調，令人想起水岸邊的玫瑰花園氣味。 📏尺寸：190g 💰價錢：$240 ✂️截單：5-May 🎁到貨：6月中 MeWe: myyeah賣嘢 Signal / Whatsapp: 66177459 Facebook : my.yeah.store IG: my.yeah.store Tumblr: myyeahstore Twitter: @MyYeahStore Line: myyeahstore --------------------------------- ◾下單時請連同價格 ◾此為預訂價格🙏🏻不議價🙏🏻 ◾所有產品如有缺貨，訂金會全數退回🙇🏼 取貨方法：📮自費郵寄📦本地速遞公司到付 #myyeah #賣嘢 #代購 #diptyque #60週年 #限量 #漿果 #香薰 #蠟燭 #DancingOvals #limitededition #baies https://www.instagram.com/p/COW2pHPj1tw/?igshid=1pu8hvi7jlrra

[herbstvintage]

V januári

Po rozžiarených sviatkoch človek opäť vstupuje do nového roka, plný predsavzatí. Snaží sa vykročiť ľavou, aby ten prichádzajúci rok bol úspešnejší a šťastnejší ako ten predošlý.

Rovnaké sľuby a očakávania lepších zajtrajškov mali ľudia odnepamäti. Kto by si napríklad v dvadsiatych rokoch dvadsiateho storočia pomyslel, že po hrôzach Veľkej vojny môže prísť hrôza ešte väčšia? Budúcnosť mala už len jasné farby a svietila v temnote času ako svetlo na vianočných voskoviciach.

V polovici dvadsiatych rokov už ľudia pomaly zabúdali na zbesilosť vojny, chlapci dorástli na mužov a nahradili štrbavé zástupy zmiznutých otcov, ktorí sa stratili kdesi v zákopoch na blatistých poliach dávno zarastených šumom rozkvitnutých vlčích makov. Nadšenie z novej republiky vyprchalo, ostal len život, nový život, plný mladosti a novoty, sviežejší a veselší ako život otcov a dedov, ostala každodennosť človeka. Na zenite sa kdesi slabučko chveli hviezdy budúcich kríz a konfliktov, pekelná hmlovina ľudskej beštie, ale dnes... dnes ešte boli brokáty a ľahkosť krátkych vlasov – tá mocná metafora nového veku.

Do januára ľudia vošli tanečným krokom zo silvestrovskej oslavy, z veľkolepej Reduty i drobných dancingov, z Toscy či Bristolky, z vinární na Vysokej s veselými cigánmi i z ošuntelých a smutných výčapov na predmestiach. Vstúpili vedno, bohatí aj chudáci, Židia i Slováci, múdri aj hlupáci, starci aj výrastkovia do svätého ticha ranného mesta, do prvého dňa svojich krajších zajtrajškov, do rýdzosti snehu, ktorý sa v to ráno trblietal a belel viac ako inokedy.

Nastúpili do prastarej drožky - dojímaveho pamätníka starých čias, alebo vhupli do taxíka čakajúceho s teplým pradením pred hotelom Savoy, či išli v dobrom rozmare po nábreží, kde ich osviežil dunajský mrazivý dotyk, niektorí si to unavenými nohami štrádovali do kopca Palisádmi, spievajúc cigánske madrigaly. Niekde pod bránou sa ľúbili skrehnutí milenci, ktorým v tej chvíli patrila celá večnosť.

V počestných domácnostiach sa pomaly budil život. Dnes to bude trochu ako vo sne. A od zajtra už budeme žiť len lepší život.

Tak sa ten lepší život začal sivým januárovým slnkom, odmäkom, následným mrazom, štipľavým dymom z komínov na bielych strechách. Boli dni sviatočne biele, plné detí sánkujúcich sa v uliciach, ale i smutné ako ľadová kôrka na šedivom Dunaji, boli dni prozaické ako špinavé, mokré rána a boli dni veselé ako žiarivé haly tanečných siení a romantické ako vône púdru. Ľudia sa pomaly spamätali zo sviatkov hojnosti a vrhli sa na svoje každodenné úlohy, muži sa s kyslým sebazapretím znovu utopili v chodbách úradov, deti vliekli tašky do školy, slečinky cupkali po zmrznutých chodníkoch v galošiach, jedny do úradov, laboratórií či univerzít, lebo boli mladé a emancipované a žili predsa v čase, ktorý praje ženskej emancipácii, a tie druhé do modesalonu, lebo predjarie bolo za dverami a s ním prvá cesta na francúzsku riviéru a potom ďalej, matky rodín behajúce po nákupoch, babičky s kočíkmi v šedivých Petržalských sadoch pri Aucafé. A potom tí malí ľudkovia práce, slúžky a poštári, prístavní robotníci obchádzajúci švihácky Vydricu a skrehnutí žobráci a prikrčení invalidi, ktorí sa tešili na večer v pri dverách zapľuvanej krčmy.

Po práci išli na čaj do Astorky a potom do kina Metropol, smiali sa v divadle na ľahkej fraške či vetrali svoje hodvábne zamaty a naškrobené náprsenky na chodbách opery. Večer si rodina sadla k večeri  podávanej na damaškovom obruse, na stole obyčajný porcelán, nie ten sviatočný, večera skromnejšia ako inokedy lebo zásoby sa krátili a potom už len spánok. A sny. A všedná vô��a žiť, tu a teraz. A tak až do konca.

V nedeľu do prírody, na bežky v Horskom parku, alebo len tak, na špacír ulicami lemovanými novými vilami novej triedy, novej epochy, kde však ešte stále boli torzá starých záhrad a sadov a kde trónili patricijské vily minulých storočí.

A tam kdesi, žena v kabáte z mohéru, svoj módny hrncový klobúk nasadený hlboko do tváre, aby len tajomnú iskru v očiach bolo vidieť, jej čierna silueta kontrastuje s mdlou zeleňou brečtanu. Pod hrubým kabátom na čiernom hodvábe nežné kvety rozkvitnutých čerešní. Odkiaľ ide a kam? Na nohy si dala gamaše, je to šik a veľmi mladistvé. Je to rebelantské a odvážne, sme predsa v dvadsiatych rokoch moderného storočia.

Tak nech žije, ten nový rok! A zenit nech sa tetelí iba veselými hviezdami!

Foto: Barbora Šlosarová