#Snáď som si (dokonca) myslel

[nutzo0001]

30 > 31/10/22, 23/58-ish

Prečo ubližujem („“) sám sebe?: Chýba mi vzrušenie. Toto ennui... Ale prečo ma to stále drží, baví?: Pretože potom by som pravdepodobne musel robiť niečo zmysluplné, významné, hmatateľné - niečo, z čoho mám strach. - Prečo?: Pretože môžem urobiť chybu, možno to zničiť, stratí to v mojich očiach na význame a hodnote hneď, ako bude 99,99% hotových.(..)

Odkiaľ tento strach, myšlienky naň, prichádzajú? /Zlá cesta/: Nie je to tak, že si schválne bol divný, len aby si opovrhnutiahodne „nebol ako všetci ostatní“? Ale koho možno z toh(t)o viniť? Nechce toto väčšina ľudí? Snáď som opakoval po druhých. Alebo; to, čo som robil, sa nedalo nikam zaradiť; takže som bol neviditeľný. Nuž, dosiahol som opak: - S nikým som sa nebavil, nemal nič (s nimi; schválne) spoločné. - Je toto to, čo som z(a)mýšľal?

Snáď som si (dokonca) myslel, že divné ľudí priťahuje. No popravde, vlastne si už ani nepamätám čo, prečo a ako bol „môj cieľ.“ (Liberál, čo sa kamaráti s každým a nemá nepriateľov (nevie ako na to)... Ale vlastne nemá ani vlastnú hlavu, nápady (aj keď vlastne, nikoho vlastne nie sú vlastné...))

Lož. Nehysáč, keď s tým (glob. otepľ., k(r)apitalizmus, „FBI“...) nedokáže (? profit???) nikto nič spraviť. Len obviňujete tých, čo majú (ten) najmenší dopad, hádžete (pre)vinu... Odporné, otras(né), detinské, poburujúce, hlúpe...

- Ale chápem („“ - nechcem) - idú do toho; a sú z toho prachy - no samozrejme. Zombie spoločnosť, čo žije z vlastnej (Západ) minulej slávy, pochopiteľne, nemá nič iné v rukáve; (nič iné) na výber. Chcel by som sa čudovať - nemám čomu - snáď to (ak; toto všetko; bolo takto vždy(cky)- v skutočnosti kultúra, alebo ako tento zeitgest, pre-hauntológiu nazvať - tak zo 20-30 rokov je kultúra, jej piliere, morálka - všetko je to mŕtve.

Vždy bolo. Nebudeme, nie sme jediní, kto to má, cíti takto. Bolo to takto vždy - no nie?!

Či už kvitujete akejkoľvek ideológii, je jasné, že bez pevne stanovených východísk, medzí -cieľov- nie je možné, aby tento svet stále takto, týmto štýlom, fungoval neustále.   

Buď-to priority, alebo chaos; rozpad, rozklad; bezcieľne, bezvýchodiskové čakanie na blažený koniec čohosi beztvarého...

/Never tým, čo hovoria v mene všetkých ~ nemožné, podozrivé...

Zombie society? ("Internet Communist TM?")

question is, if we, in the end , wouldnt end in the same path as those we hate, those rich b****es. tired to improve things, and to just see others suffer, because it is ever easier than to build anew, where everything , the "floor", is just past fame, glitter and zombieland that wont die

[absurdne-obrazy]

Night Report %9 // b(e)adTripík?

Dnešná noc bola prekvapivo nepekná, plná paranoje, strachu z ublíženia a predstáv ako si ich pamätám z badtripov, ktoré som zažil na predošlých psychadelických či nearPsychadelických badtripových skúsenostiach. No fialovej hnus velebnosti. Čo je na tom záchrana je nekonečná iluzórnosť veci a vecí v nej.

V noci som sa zobudil tak 5 krát, šiel som spať už o pol jedenástej, ale zaspal asi až o pol noci. Posledný krát, čo som sa zobudil bolo 5:47 a vravím si, oplatí sa ešte na 53 minút spať? Oplatilo sa.

Zaspal som a nakoniec som zažil dokonca malú lucidnú časť sna, kedy sa celé prostredie odohrávalo v rámci môjho batripového zhmotneného prostredia. Rozhodol som sa odtiaľ uletieť, ale nebolo to lietanie ako také. Bolo to akoby som oným letom menil prostredie okolo seba, celkom novinka pre mňa ...

Tá krásne zmätená, od lucidity na hony vzdialená časť 53 minút, sa odohrávala tesne pred budíkom. Kráčal som v DP smerom ku Kopanici, ale asi v inom čase, les bol plnší, krajší a bolo tam veľa Brezových stromov. Po lese chodilo, na les, pomerne dosť ľudí. Bol február ako dnes a všetci hľadali hríby. Každý hubár pozná svoje cesty. Tak som šiel tade, kade som si myslel, že iní nechodia, ale i tade chodili. Tak som sa vydal po koreňoch, a skalách a liezol po stromoch. V jeden moment som šiel po lesnej stene po koreňoch a videl všade škaredé hríby a vravel si, že inde nájdem krajšie. Potom som šiel dole Brezou po konároch, lebo však sen a smerom proti mne šla babča hore a snáď čakala, že uhnem ja, lebo však prednosť má ten čo ide von/dolu .. a pýtam sa.. "tak, čo, rastú rastú?" a ona mi jak debilovi, čo sa nemôže pýtať vážne odvetila "videl si Ty niekedy rásť hríby v únoru?" ... načož mi cvaklo, však že hej. že nie :D .. a potom len, a čo tu nacvičujú všetci tí hubári ?

... neviem prečo dnešná noc takáto. Nie že by som o víkendu toho naspal veľa, po 6 hodín ? Lepšie než predtým, horšie než posledne.. dajme tomu. No nesťažujem si. Bol tak bohatý a prekrásny víkend . .. a cez to som sa v noci nevedel upokojiť, myslel som, že zo zúfalstva, plynúceho zo strachu dostanem záchvat.. a jedine, čo mi pomohlo bolo pustiť sa. Bolo veľmi náročné sa upokojiť.

Ráno je múdrejšie večera. Ešte som si vravel, pohoda. za to čo si všetko zažil za víkend si preťažený a zakončil si to skákacou hodinkou v jumpParku, kde si ukazoval štatistické perličky šťastia. ako si nerozsekať chrbát, či krk a či hlavu :D .. no teším sa na ďalšiu noc, hlavne kvôli tomu spánku.