potmehoodthings-blog

[potmehoodthings-blog]

"Nikdy nevnímam na človeku to zlé, neviem kedy sa s ním rozprávam naposledy"

-Ondro.

[potmehoodthings-blog]

"Nikdy nevnímam na človeku to zlé, neviem kedy sa s ním rozprávam naposledy"

-Ondro.

[potmehoodthings-blog]

Hmla.

Bol chladný jesenný deň. Viem, takto začína väčšina mojich blogov, ale proste Urban exploration má na jeseň svoje krásne čaro. So stvorením, s ktorým sme sa stali celkom blízky priateľia za ten čas čo sa poznáme, sme sa rozhodli, že pôjdeme preskúmať moju obľúbenú lokalitu, Devínsku Kobylu.

Cesta na toto miesto prebehla v pohode, no už popri Tom ako sme šli hore na kopec, začala padať hustá, ale že fakt hustá hmla. Už sme začali cítiť energiu tohoto magického miesta, keď v Tom sa nám vynorila prvá budova.

Tá bola ešte relatívne celkom v poriadku, žiadne problémy tam neboli. Prechádzali sme sa, rozprávali sa o živote, plánoch, a podobnom zaújimavom stuffe. Došli sme na najvyššie miesto tohoto komplexu, keď v tom tam tento človiečik objavil bunker, o ktorom som nevedel, a to to miesto poznám ako svoju dlaň.

V týchto miestach sme stretli zvláštneho človeka. Asi 170cm, kapucňa na hlave, typický feťák. No našťastie sme si to nejakým spôsobom naplánovali tak že sme si s tým človekom neprekrížili trasy, bo neviem ako by sa zachoval, či by nezaútočil, nejako nás neohrozil. Správne časovanie bola naša jediná záchrana.

Cesta dole z kopca bola tiež veľmi zaújimavá. Boli sme dosť hlboko v lese a ono sa už začalo stmievať, zrazu padla brutálna tma. V kombinácii s tou hmlou to vytváralo v mojej hlave veľmi veľa divných obrázkov, jedine šťastie bolo že si s tým stvorením veríme, a nebojíme sa navzájom si v takýchto situáciách pomôcť.

No v poriadku to tam nie je!

Slovensko skrýva veľa miest ktoré sa oplatí vidieť. Je len na vás čo si z nich odnesiete 😊

[potmehoodthings-blog]

Saal digital, zas a raz ste nesklamali. Top kvalita, rýchle dodanie, čo viac by si mal fotograf priať?

[potmehoodthings-blog]

Otvor oči. a cíť.

Bolo chladné Februárové ráno, keď sa mi v tom ozval kamarát. Ondrej? nepôjdeme poobede pozrieť niečo opustené v Bratislave? 

Samozrejme, v škole ťažkosti, tak som navrhol či by sme si to neblicli, súhlasil.A tak sme sa vybrali na náš obľúbený kopec, Devínska kobyla. No nečakal som, že čím vyššie sme boli, tým viac snehu bolo nasneženého. Vyšli sme úplne na kopec, tam po kolená snehu, nevadí, v budovách nebolo nič. Iba nepríjemný chlad, a pocit, ako keby vás niekto stále sledoval... Nevadí, tento pocit milujem. Vravel som si. 

Prvá budova bola v pohodičke, podarilo sa mi tu spraviť jeden fakt vydarený záber, čo som neskôr uverejnil na internet. No čím vyššie sme boli v areáli tým vačší pocit som mal, ako keby nás niekto sledoval. A môj pocit, bol správny. Došli sme úplne na vrch, kto na tomto mieste aspoň raz bol, tak vie, čo sa tu približne nachádza, a čo od tohoto miesta čakať. Čakal som všetko, len partiu bezdomovcov, ako som až neskôr zistil, lebo som v panike utekal, nezastavoval, tú veru nie. Myslím že sme si tým útekom zachránili život.

Preto prosímvás, nikdy, ale fakt nikdy, nerobte na takýchto miestách hovadiny, nechodievajte tam sami, nikdy neviete, kedy sa pomoc druhého hodí. A keď už, držte sa do poslednej minúty!

[potmehoodthings-blog]

Looking for new opportunities

[potmehoodthings-blog]

Noc. PT2

Ty silnú moc máš

nevieš, čo komu, zoberieš či dáš

Umelcom múzu poskytuješ, múzou si

Máš, svoje zloby, aj svoje krásy

Ďakujem ti, zato, čo si mi ukázala

čo si mi svojou mocou dopriala

Ten potenciál, čo v sebe máš

Nie, píšem to, nemám v sebe pár fliaš.

[potmehoodthings-blog]

I think a lot, but I don’t say much.

Anne Frank

[potmehoodthings-blog]

Niekedy, nehovoriť, je najlepší spôsob, ako komunikovať.

Moja hlava, nespavá myšlienka o 3 tej ráno

[potmehoodthings-blog]

Noc.

Si ty silná vec, poznám ťa už dlho veru

Ešte keď nevedel som kam,nemal som smeru

Ukázala si mi svoju moc, čas keď iný spia

Teraz sa len nápady moje dokopy lepia

Tma, prekrásna, ticho čo ma obklopuje

Tu čas, nechaj ma,noc nápadmi ma zásobuje.

[potmehoodthings-blog]

The apocalypse is waiting for us...

[potmehoodthings-blog]

Vošiel si, dobrý pocit, radosť si mal,

Trvalo ti pochopiť, no neskoro už bolo,

čo touto voľbou si si vzal

Vždy je lepšie keď viac vás je, nikdy nechoď sólo

Nikdy nedovol aby si to ty vzdal

Vždy bojuj za pravdu, niekedy ide horšie

Nikdy nedovoľ aby ti tvoju dušu zlomili

Po chvíľi dojdu aj tie časy lepšie.

Ak tieto riadky čítaš ta a už ťa zlomili

Zostaň aký si, buď aspoň k ľuďom milý.

[potmehoodthings-blog]

Žalár ľudskej mysle.

Táto inštitúcia, plná stratených nádejí, stojí na okraji nášho krásneho hlavného mesta,však prečo by žalár mal stáť niekde v centre? Túto otázku sa pýtam veľmi dlho.

Keď sa na seba tak spätne pozerám, sám nechápem čo som si týmto výberom chcel dokázať? Neviem. Sem už len vchádzate s pocitom že dnešok je váš posledný deň, našťastie patrím k ľudom, ktorý veria na nádej do poslednej sekundy.

Prvé hodiny tu? Začal som pomaly ale isto strácať pojem o tom kto som, prečo som tu, a čo vôbec robím na tomto svete.

Spätne sa na seba pozerám, a nechápem, prečo som šiel študovať niečo, čo mi zničilo život. Tento predmet som na základnej škole miloval, no tu, za ten krátky čas som ho absolútne znenávidel.

Neverili ste ako deti, že všetko okolo vás sa deje ako také malé zázraky? Ja veru áno. A tento predmet mi ukázal, že to sú samé čiarky, krúžky, čísla a písmená. Kopa prebytočných vecí, čo vám len život pokazia.

U nás, akonáhle prejavíte schopnosť samostatne premýšľať, stávate sa verejným nepriateľom číslo jedna. Vidíte bordel čo sa tu deje? Budete umlčaný.

Našťastie patrím k tvrdším povahám, a objavil som aj umeleckú a dobročinnú stránku môjho ja, z časti ma to zachránilo, pomohlo mi to keď bolo treba.

Ak sa tieto riadky dostanú k ľuďom, ktorý mi tam pomohli, Týmto by som chcel osobitne poďakovať jedinému mužskému profesorskému osadenstvu, za pomoc,vždy keď bolo a je treba. Držíte to tam. Zostaňte minimálne tak ľudský ako ste doteraz, a svetielko nádeje zostane žiť s vami.

[potmehoodthings-blog]

Check out my another stuff!! 

[potmehoodthings-blog]

Ako ovplyvní dobrovoľníctvo tvoj pohľad na svet?

Dostal som sa k tomu náhodou,v podstate som bol v správnom čase na správnom mieste, no hovoril som si. Prečo to nevyskúšať?  Písal sa rok 2016, a išlo o dobrovoľnú výpomoc, na Festivale Biela noc.

Prvé čo sme museli absolvovať, bolo školenie, kde sme si vyberali lokality, kam by sme šli.Nevedel som čo som vybral, no nakoniec som skončil s fakt dobrým kamarátom v Sade Janka Kráľa. Asi najvyhrotenejšia lokalita toho ročníka.

Zo začiatku, bola naša práca jedine rozdávať mapky, letáčiky, potom postupne sme vypomáhali aj chalanom z technického týmu, čo tam bol, a čo si kamarát užíval celkom, bolo nadávať ľuďom, nech neničia atrakciu.

Už tu som pochopil, aký boli ľudia vďačný, už len zato, ak si sa s nimi aj viac než si mal porozprával, a spríjemnil im večer, poprípade navigoval na ďalšie, v ten večer úžasné lokality.

Potom tam pribúdali rôzne akcie, typu deň Narcisov, červená stužka, a podobne, každá mi niečo dala, či som po spoznával nových ľudí, alebo zažil niečo, čo by som len tak zažiť nemohol.

Na ďalší rok, tiež Biela noc, tak tu nás už koordinátorka dobrovoľníkov poznala, neboli sme na tej akcií prvý krát. Na tento rok sme skončili na Panorama city, tiež veľmi zaujímavá lokalita. 

No narazili sme tu na jeden problém, došli nám letáčiky, málo sme si ich zobrali. Nevadí. Fifko zostal, a ja som sa vydal na nebezpečnú cestu do mesta, do tržnice, doplniť zásoby.

Kamenné námestie, a priľahlé okolie, bolo v ten večer plné ľudí.Všade.Postretával som aj pár kamarátov, ale bol som pracovne, tak som sa im momentálne nemohol venovať, no odkázal som ich na lokalitu kde sme boli celý večer.

Tam sa mi hodilo, mať na sebe reflexnú vestu, ľudia ma púšťali, keď som si zažiadal, a keď som to potreboval.

Tento ročník tiež. Dostal som sa na lokality, kde sa tak ľahko nedalo dostať, spoznal som veľmi veľa nových ľudí, naučil som sa novým veciam, a zažil som veci čo by som inde nezažil.

A tu sa dostávam k súčastnosti. Síce tejto organizácií vypomáham krátko, no aspoň ma to motivuje k tomu, že je ešte veľa možností osobného rozvoja, a mám sa ešte čo učiť. 

Dobrovoľníctvo, síce nie je finančne ohodnotené, no dá ti niečo, čo sa nedá doceniť. Či už nové vedomosti, kamarátov, zážitky, znalosti ktorými môžeš druhým pomôcť

Ďakujem fakt každému, kto napriek tomu že nevedel kto som, nesúdil, a aj tak človeka berie takého aký je. Prestával som veriť na ľudskosť tohoto krutého sveta,no vy ste ma presvedčili o tom, že niekedy je dobré, vedieť to svetielko nádeje vytvoriť aj sám :) 

Preto neváhaj, ak ťa aspoň máličko baví pomáhať ľuďom, a tomuto svetu, ani nevieš ako, ti to môže zlepšiť život

[potmehoodthings-blog]

Správne rozhodnutie?

Ľudia, ktorý sú aspoň troška utiahnutejší do toho svojho vnútorneho sveta, budú chápať o čom hovorím. Ale idem k veci. Bol večer. Ak si správne pamatám, tento deň pripadol akurát na štvrtok, kamarátka mi akurát písala o jednej akcíi, čo sa v Bratislave organizovala pod záštitou Slovenského Červeného kríža, asi najvačšej slovenskej dobročinnej organizácii.

Tak som rozmýšlal.Veľa nových ľudí. Preboha. Len to nie. No nakoniec, kedže už jedno stretnutie sa nám predtým nepodarilo, tak som sa rozhodol že prečo to nevyskúšať. 

Nasledujúci deň som si ešte celkovo vedomý nebol, do čoho to idem. Vo vlaku som rozmýšlal, čo ak tam niečo pomotám? Čo ak sa niečo stane? Došiel som na stanicu, tam som ešte počkal na partiu deciek z Nových Zámkov, čo sa na tú akciu chystali tiež. Slušnosť mi nedala,aspoň sme mali šancu cestou na Námestie SNP pokecať, a viacej sa spoznať aj s ostatnými. Už tu som si hovoril, pohodka, však to vyzerá ako správny ľudia, konečne so správnymi hodnotami.

Vošli sme.Ju tam každý poznal, a to bola celkom výhoda,nemusel som zo začiatku vysvetlovať kto a čo som, jedine slečna, riaditeľka Mládeže Červeného Kríža, bola celkom začudovaná, že ďalšia nová tvár. V tej chvíľke to nevadilo, všetci sa tam zo všetkými rozprávali, mi sme si prichystali Techniku, fotoaparáty, nech bolo čím tú akciu dokumentovať.

Už v tejto chvíľke som si hovoril.”Ondrej, ty si to dokázal, konečne si sa prekonal! A nelutuješ to!” Popri fotení, čo človek čo som sa sním zarozprával, som iba pozoroval, že celkom osobitný charakter, boli tam deti z takmer každého kúsku Slovenska, ale všetkých tam spája jedno poslanie.

Počas fotenia som mal príležitosť takto fotiť s mobilmi, ktoré mi ľudia podali, pomedzi nich mobil zo Žiaru nad Hronom, Nitriansky, Novozámocký, proste moje ruky precestovali celé Slovensko. 

Tu som len pozeral, a nechápal, no vnútorný pocit som mal úžastný. Konečne som pospoznával ľudí, ktorým niečo hovorila aj dobrovoľnosť, a nezištná pomoc. Po vyše roku. Konečne. Sú to ľudia, ktorý veria na reálne ľudské hodnoty, aj napriek tejto, uponáhlanej dobe. 

Preto, niekedy je dobré svoj vnútorný strach prekonať. Nikdy nevieš, čo zažiješ.Nikdy nevieš koho spoznáš. Nikdy nevieš, ako veľmi moc ťa to ovplyvní.

[potmehoodthings-blog]

We were walking in woods, when she heard voice. I started looking around, and she was still. Only looking.and thinking.