ferfinancie - Tumblr blog

[ferfinancie]

Ekonomicka recesia

Ekonomická recesia je výrazný pokles hospodárskej aktivity, ktorý trvá dlhšie obdobie. Hoci sa recesia často vykresľuje ako relatívne krátkodobá udalosť, ktorá je súčasťou hospodárskeho cyklu, môže mať dlhodobý negatívny vplyv na obyvateľstvo.

Oficiálna definícia hospodárskej recesie neexistuje, ale najčastejšie sa používa definícia Národného centra pre ekonomický výskum v Spojených štátoch. Tí definujú hospodársku recesiu ako pokles hrubého domáceho produktu (HDP) počas dvoch po sebe nasledujúcich štvrťrokov (jeden štvrťrok je jeden kvartál).

Recesia je hospodársky pokles, ktorý môže trvať niekoľko mesiacov alebo dokonca rokov. Recesia môže byť obmedzená na určitý región alebo môže byť celosvetová, ako v prípade veľkej recesie v roku 2008. Priemerný pokles HDP počas recesie sa zvyčajne pohybuje okolo 2 %, ale môže sa líšiť podľa jej závažnosti. Pri vážnejších recesiách môže pokles HDP presiahnuť 5 %.

Koľko trvá recesia?

Analytici zistili, že obdobia hospodárskej recesie sú v priemere kratšie ako obdobia hospodárskej expanzie. Nedávna analýza časopisu Forbes zistila, že priemerné obdobie hospodárskeho rastu trvá 3,2 roka, zatiaľ čo priemerná recesia trvá 1,5 roka. Priemerná dĺžka celého hospodárskeho cyklu je 4,7 roka.

Hospodárske recesie sa však v posledných desaťročiach začali skracovať, pričom posledné tri recesie (bez započítania Covidovej recesie) trvali 9, 8 a 18 mesiacov. Dôvodom je aj agresívnejšia menová politika centrálnych bánk, ktoré prijímajú čoraz viac opatrení na odvrátenie a zmiernenie dôsledkov recesie.

Nie každú recesiu možno pripísať jednoznačnej príčine. Väčšina recesií je spôsobená viacerými faktormi, ktoré sú často nepredvídateľné. Niektoré recesie však majú jasné príčiny, ako napríklad recesia v 70. rokoch 20. storočia spôsobená embargom na vývoz ropy do Spojených štátov. Finančná kríza, ak majú banky nedostatok likvidity, obmedzujú poskytovanie úverov, a to znižuje investície.

Recesia môže mať početné negatívne účinky, ktoré ďaleko presahujú oficiálny koniec recesie. Jednotlivci môžu pociťovať zvýšenú nezamestnanosť, zníženie príjmov, pokles cien a neúspech podnikov. Tieto vplyvy môžu mať hlboký a dlhotrvajúci účinok na životy ľudí alebo na hospodárstvo ako celok.

Nezamestnanosť a s ňou spojená strata príjmu rodičov môže mať negatívny vplyv na budúce vyhliadky ich detí na vzdelanie. Bez stabilného príjmu sú rodičia menej schopní poskytnúť svojim deťom priaznivé prostredie na vzdelávanie, čo môže viesť k horším školským výsledkom a menším možnostiam v budúcnosti.

Recesia zvýšila celkovú úmrtnosť obyvateľstva, pričom najväčšou príčinou je zvýšený počet samovrážd v dôsledku zhoršenia duševného zdravia. Podľa štúdií BIS hospodárska recesia zvyšuje úmrtnosť dospelých o 0,5 úmrtia na 1 000 obyvateľov a o 4 úmrtia na 1 000 detí počas nasledujúcich piatich rokov od začiatku recesie.

Existujú významné dôkazy o tom, že ekonomické výsledky sa prenášajú z jednej generácie na druhú. Ak teda rodičia zažívajú ekonomické ťažkosti, je pravdepodobné, že ich deti ich zažijú tiež. Hoci sa často hovorí, že deficity môžu spôsobiť presun bohatstva z budúcich generácií daňových poplatníkov na súčasné generácie, tieto náklady treba zvážiť aj v porovnaní s hospodárskymi dôsledkami recesií, ktoré môžu mať tiež trvalý vplyv na budúce generácie.

Tlak, ktorému v súčasnosti čelia malé podniky a začínajúce podniky v dôsledku pandémie koronavírusu, pravdepodobne povedie k zníženiu počtu nových inovatívnych technológií, ktoré budú vyvinuté v nasledujúcich rokoch. Je to preto, že menej nových podnikov bude môcť získať finančné prostriedky a tie, ktoré ich získajú, budú čeliť zníženému dopytu po svojich výrobkoch a službách. To by nakoniec mohlo viesť k rozsiahlemu bankrotu týchto malých podnikov a začínajúcich podnikov.

Hospodárska recesia mala na hospodárstvo hlboký vplyv. Burza sa zrútila, podniky zatvorili svoje brány a milióny ľudí prišli o prácu. Recesia tvrdo zasiahla aj trh s bývaním, kde prudko klesli ceny domov a prudko vzrástol počet zabavených nehnuteľností.

Recesia postihla najmä rodiny strednej triedy. Mnohým z nich sa znížili príjmy a zároveň sa zvýšili výdavky. Museli urobiť ťažké rozhodnutia, napríklad obmedziť nákup potravín alebo sa vzdať zdravotnej starostlivosti.

Recesia sa podpísala aj na duševnom zdraví ľudí. Nedávna štúdia zistila, že od začiatku recesie sa výrazne zvýšil počet ľudí trpiacich depresiami.

Nie je pochýb o tom, že hospodárska recesia bola pre mnohých ľudí ťažkým obdobím. Je však dôležité si uvedomiť, že ťažkým časom sme čelili už aj predtým a vždy sme z nich vyšli silnejší. Viac zaujímavých tém si môžete prečítať tu.