citacka-blog

[citacka-blog]

Trainspotting 2: The boys are back and they're looking for trouble

Ako za starých čias

Autor recenzie: Michal Rodziňák

"It better not be shite, Danny". Túto nie práve sebavedomie povzbudzujúcu vetu si vraj pri natáčaní T2 režisér Danny Boyle vypočul mnohokrát. Neprekvapuje to, vzhľadom na závažnosť úlohy, ktorú si zobral na plecia. Nadviazať pokračovaním na úspešný film je samo o sebe dosť náročná úloha, a o to náročnejšia, ak sa prvý diel stal kultovou záležitosťou, dokonale zosobňujúcou náladu celej generácie. A naozaj, nový Trainspotting je viditeľne iný ako prvý diel, ale nie je to na škodu.

Za dvadsať rokov sa toho veľa zmení. Z mladistvých protagonistov prvého dielu sú dnes muži v strednom veku, hudba sa zmenila, svet je iný. Staré krivdy a minulosť však ostávajú rovnaké. Renton (Ewan McGregor) sa po dvadsiatich rokoch vracia späť do Škótska, kde sa od jeho kumpánov pochopiteľne nedočká vrelého privítania. Sick Boy, dnes už Simon (Johnny Lee Miller), Begbie (Robert Carlyle) a Spud (Ewen Bremner) na neho nezabudli, a hoci sa ich životy rozdelili rôznymi smermi, Rentonov príchod pre nich znamená začiatok nového, nostalgiou, priateľstvom, peniazmi a pomstou poháňaného príbehu. Aby toho nebolo málo, do ich životov zasiahne aj Simonova "partnerka", tajomná imigrantka Veronika (Anjela Nedyalkova).

T2 viackrát odkazuje na prvý diel z roku 1996

Nostalgia je naozaj silnou zložkou filmu, nie len na plátne, ale aj v samotných divákoch. Nie je to však prvoplánové spomínanie v štýle "takí sme boli", hoci už len samotný pohľad na hercov vo svojich kultových rolách v sálach vyvoláva blažené úškrny. Naopak, minulosť je tu silne konfrontovaná so súčasným svetom, zmenami ktorými za dvadsať rokov prešiel. Rentonov slávny "choose life" monológ, legendárna scéna z prvého filmu, sa objavuje opäť v "updateovanej" verzií, tentoraz však už nie ako mladícky manifest revolty voči systému, ale skôr ako "ventil" tápajúceho muža v strednom veku. Postava Veroniky nastavuje zrkadlo problémom mužov okolo nej, tak,že hoci podľa legendárnych Rentonovych slov"it shite being scottish", inde je to ešte tažšie. Štvorka protagonistov sa snaží nájsť si miesto v novom, multikulturálnejšiom, technologickejšiom svete, každý ťahajúc za sebou batožinu z minulosti. Táto snaha je často úžasne zábavná (Spudove trampoty sú, napriek jeho neľahkému osudu, miestami najzábavnejšiou časťou filmu), film si rozhodne zachoval niečo z tej nespútanej hysterickosti prvého dielu. Na pretras príde aj politika, najmä vo vynikajúcej scéne, v ktorej musí Renton improvizovať pesničku pre sálu plnú protestantských hej-škótov.  

Robert Carlyle v úlohe psychopata Begbieho exceluje

Pokračovanie Trainspottingu by však nefungovalo bez kvalitných dialógov a pevného príbehu. To sa mu viac menej podarilo, hoci záver filmu je možno príliš triler-ovitý, čo trochu nekorešponduje zo zvyškom príbehu. Herecké výkony sú veľmi dobré. Vynikajú najmä Ewen Bremner ako smoliarsky starý feťák, ktorého však jednoducho nemôžete nemilovať, a Robert Carlyle v úlohe ešte viac psychopatického a strašidelnejšieho Begbieho, ktorý túto úlohu zvládol naozaj virtuózne. Soundtrack je tiež dobre zostavený, hoci v ňom nenájdeme toľko vyčnievajúcich zapamätateľných momentov, ako v predošlom dieli.

Trainspotting 2 zrejme nedosiahne rovnako kultový status ako jednotka. Zopakovať dvakrát rovnaký recept by mu možno viac uškodilo ako pomohlo, čo si tvorcovia zrejme dobre uvedomili. Pôsobí však ako dôstojné a kvalitné doplnenie nedopovedaných príbehov, ktoré prvému dielu nerobí hanbu. Svetom možno nezatrasie, ale vidieť znova Rentona a spol. v kvalitne napísanom a natočenom príbehu padne dobre každému fanušikovi pôvodného filmu.